Slovníček fráz

sk niečo zdôvodniť 2   »   ja 何かを理由付ける 2

76 [sedemdesiatšesť]

niečo zdôvodniť 2

niečo zdôvodniť 2

76 [七十六]

76 [Nanajūroku]

何かを理由付ける 2

[nanika o riyū tsukeru 2]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina japončina Prehrať Viac
Prečo si neprišiel? あなたは なぜ 来なかった の ? あなたは なぜ 来なかった の ? あなたは なぜ 来なかった の ? あなたは なぜ 来なかった の ? あなたは なぜ 来なかった の ? 0
ana-a----na-e k-n--a--- --? a---- w- n--- k-------- n-- a-a-a w- n-z- k-n-k-t-a n-? --------------------------- anata wa naze konakatta no?
Bol som chorý. 病気 だった ので 。 病気 だった ので 。 病気 だった ので 。 病気 だった ので 。 病気 だった ので 。 0
by----attanode. b-------------- b-ō-i-a-t-n-d-. --------------- byōkidattanode.
Neprišiel som, pretože som bol chorý. 病気 だった ので 行きません でした 。 病気 だった ので 行きません でした 。 病気 だった ので 行きません でした 。 病気 だった ので 行きません でした 。 病気 だった ので 行きません でした 。 0
by----a-t-n--e-iki----nde---ta. b------------- i--------------- b-ō-i-a-t-n-d- i-i-a-e-d-s-i-a- ------------------------------- byōkidattanode ikimasendeshita.
Prečo neprišla? なぜ 彼女は 来なかった の ? なぜ 彼女は 来なかった の ? なぜ 彼女は 来なかった の ? なぜ 彼女は 来なかった の ? なぜ 彼女は 来なかった の ? 0
n--e -a-oj---a ----ka--- -o? n--- k----- w- k-------- n-- n-z- k-n-j- w- k-n-k-t-a n-? ---------------------------- naze kanojo wa konakatta no?
Bola unavená. 疲れて いた ので 。 疲れて いた ので 。 疲れて いた ので 。 疲れて いた ので 。 疲れて いた ので 。 0
t----re-e-itan--e. t-------- i------- t-u-a-e-e i-a-o-e- ------------------ tsukarete itanode.
Neprišla, pretože bola unavená. 彼女は 疲れて いた ので 来ません でした 。 彼女は 疲れて いた ので 来ません でした 。 彼女は 疲れて いた ので 来ません でした 。 彼女は 疲れて いた ので 来ません でした 。 彼女は 疲れて いた ので 来ません でした 。 0
k-noj- wa -suk--e-e---a-----ki-a--n---hi-a. k----- w- t-------- i------ k-------------- k-n-j- w- t-u-a-e-e i-a-o-e k-m-s-n-e-h-t-. ------------------------------------------- kanojo wa tsukarete itanode kimasendeshita.
Prečo neprišiel? なぜ 彼は 来なかった の ? なぜ 彼は 来なかった の ? なぜ 彼は 来なかった の ? なぜ 彼は 来なかった の ? なぜ 彼は 来なかった の ? 0
naze-------- --n--at----o? n--- k--- w- k-------- n-- n-z- k-r- w- k-n-k-t-a n-? -------------------------- naze kare wa konakatta no?
Nemal chuť. 興味が なかった ので 。 興味が なかった ので 。 興味が なかった ので 。 興味が なかった ので 。 興味が なかった ので 。 0
kyō-i ga-n-ka----od-. k---- g- n----------- k-ō-i g- n-k-t-a-o-e- --------------------- kyōmi ga nakattanode.
Neprišiel, pretože nemal chuť. 彼は 興味が なかった ので 、 来ません でした 。 彼は 興味が なかった ので 、 来ません でした 。 彼は 興味が なかった ので 、 来ません でした 。 彼は 興味が なかった ので 、 来ません でした 。 彼は 興味が なかった ので 、 来ません でした 。 0
k-re -- k-ō-i-ga n----tanode- -i----nd--hi-a. k--- w- k---- g- n----------- k-------------- k-r- w- k-ō-i g- n-k-t-a-o-e- k-m-s-n-e-h-t-. --------------------------------------------- kare wa kyōmi ga nakattanode, kimasendeshita.
Prečo ste neprišli? なぜ あなた達は 来なかった の ? なぜ あなた達は 来なかった の ? なぜ あなた達は 来なかった の ? なぜ あなた達は 来なかった の ? なぜ あなた達は 来なかった の ? 0
naz- -n-ta-t--h- wa --na----- n-? n--- a---------- w- k-------- n-- n-z- a-a-a-t-c-i w- k-n-k-t-a n-? --------------------------------- naze anata-tachi wa konakatta no?
Naše auto je pokazené. 車が 壊れて いる ので 。 車が 壊れて いる ので 。 車が 壊れて いる ので 。 車が 壊れて いる ので 。 車が 壊れて いる ので 。 0
k--u-a--a -owar--e -run-d-. k----- g- k------- i------- k-r-m- g- k-w-r-t- i-u-o-e- --------------------------- kuruma ga kowarete irunode.
Neprišli sme, pretože naše auto je pokazené. 私達は 、 車が 壊れて いる ので 来ません でした 。 私達は 、 車が 壊れて いる ので 来ません でした 。 私達は 、 車が 壊れて いる ので 来ません でした 。 私達は 、 車が 壊れて いる ので 来ません でした 。 私達は 、 車が 壊れて いる ので 来ません でした 。 0
wa-a-------i -a---ha g- k-w----- i-----kim-se-de--it-. w----------- w------ g- k------- i---- k-------------- w-t-s-i-a-h- w-,-s-a g- k-w-r-t- i-u-e k-m-s-n-e-h-t-. ------------------------------------------------------ watashitachi wa,-sha ga kowarete irude kimasendeshita.
Prečo tí ľudia neprišli? なぜ 人々は 来なかった の ? なぜ 人々は 来なかった の ? なぜ 人々は 来なかった の ? なぜ 人々は 来なかった の ? なぜ 人々は 来なかった の ? 0
naz----to-i-- -a -ona--tta-n-? n--- h------- w- k-------- n-- n-z- h-t-b-t- w- k-n-k-t-a n-? ------------------------------ naze hitobito wa konakatta no?
Zmeškali vlak. 彼らは 列車に 乗り遅れた ので 。 彼らは 列車に 乗り遅れた ので 。 彼らは 列車に 乗り遅れた ので 。 彼らは 列車に 乗り遅れた ので 。 彼らは 列車に 乗り遅れた ので 。 0
k--era w- --s-h- ni n--i----et---de. k----- w- r----- n- n--------------- k-r-r- w- r-s-h- n- n-r-o-u-e-a-o-e- ------------------------------------ karera wa ressha ni noriokuretanode.
Neprišli, pretože zmeškali vlak. 彼らは 、 列車に 乗り遅れた ので 来ません でした 。 彼らは 、 列車に 乗り遅れた ので 来ません でした 。 彼らは 、 列車に 乗り遅れた ので 来ません でした 。 彼らは 、 列車に 乗り遅れた ので 来ません でした 。 彼らは 、 列車に 乗り遅れた ので 来ません でした 。 0
kar-----a, ress-- ni-no--o-ur-tano-e ki-a-en-e--i-a. k----- w-- r----- n- n-------------- k-------------- k-r-r- w-, r-s-h- n- n-r-o-u-e-a-o-e k-m-s-n-e-h-t-. ---------------------------------------------------- karera wa, ressha ni noriokuretanode kimasendeshita.
Prečo si neprišiel? なぜ あなたは 来なかった の ? なぜ あなたは 来なかった の ? なぜ あなたは 来なかった の ? なぜ あなたは 来なかった の ? なぜ あなたは 来なかった の ? 0
na-- ---t- -a k-n-katta no? n--- a---- w- k-------- n-- n-z- a-a-a w- k-n-k-t-a n-? --------------------------- naze anata wa konakatta no?
Nesmel som. 来ては いけなかった ので 。 来ては いけなかった ので 。 来ては いけなかった ので 。 来ては いけなかった ので 。 来ては いけなかった ので 。 0
ki---w--i-----att-no-e. k--- w- i-------------- k-t- w- i-e-a-a-t-n-d-. ----------------------- kite wa ikenakattanode.
Neprišiel som, lebo som nesmel. 来ては いけなかった ので 、来ません でした 。 来ては いけなかった ので 、来ません でした 。 来ては いけなかった ので 、来ません でした 。 来ては いけなかった ので 、来ません でした 。 来ては いけなかった ので 、来ません でした 。 0
ki-e----ike---att-node, -im--e-de-hi--. k--- w- i-------------- k-------------- k-t- w- i-e-a-a-t-n-d-, k-m-s-n-e-h-t-. --------------------------------------- kite wa ikenakattanode, kimasendeshita.

Americké domorodé jazyky

V Amerike sa hovorí mnohými jazykmi. Angličtina je hlavným jazykom v Severnej Amerike. V Južnej Amerike dominuje španielčina a portugalčina. Všetky tieto jazyky prišli do Ameriky z Európy. Pred začiatkom kolonizácie sa tam hovorilo inými jazykmi. Týmto jazykom hovoríme domorodé jazyky Ameriky. Dodnes neboli v podstate preskúmané. Rôznorodosť týchto jazykov je značná. Odhaduje sa, že v Severnej Amerike je asi 60 jazykových rodín. V Južnej Amerike ich môže byť až 150. Navyše je tam veľa izolovaných jazykov. Všetky tieto jazyky sú veľmi odlišné. Vykazujú len niekoľko spoločných znakov. Je teda ťažké tieto jazyky zaradiť. Dôvod ich rozdielnosti možno vyčítať v dejinách Ameriky. Amerika bola osídlená v niekoľkých etapách. Prví ľudia prišli do Ameriky pred vyše 10 000 rokmi. Každý národ si na kontinent priniesol aj svoj jazyk. Domorodé jazyky sú však najviac podobné tým ázijským. Situácia s domorodými jazykmi nie je v celej Amerike rovnaká. V Južnej Amerike sa stále používa mnoho domorodých jazykov. Jazyky ako Guarani alebo Quechua majú milióny aktívnych hovoriacich. Oproti tomu mnoho jazykov v Severnej Amerike takmer vymrelo. Kultúra pôvodných obyvateľov Severnej Ameriky bola dlho potlačovaná. Vytratili sa tak aj ich jazyky. V posledných desaťročiach však záujem o ne vzrástol. Existuje mnoho programov, ktoré sa snažia tieto jazyky rozvíjať a chrániť. Nakoniec teda môžu mať aj budúcnosť ...