Slovníček fráz

sk Rodina   »   tr Aile

2 [dva]

Rodina

Rodina

2 [iki]

Aile

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina turečtina Prehrať Viac
starý otec bü-----ba b-------- b-y-k-a-a --------- büyükbaba 0
stará mama bü--kan-e b-------- b-y-k-n-e --------- büyükanne 0
on a ona o -e-- (-rke- ve--ad----çin) o v- o (----- v- k---- i---- o v- o (-r-e- v- k-d-n i-i-) ---------------------------- o ve o (erkek ve kadın için) 0
otec baba b--- b-b- ---- baba 0
matka an-e a--- a-n- ---- anne 0
on a ona o-v- - -e--ek -- k-dın--çin) o v- o (----- v- k---- i---- o v- o (-r-e- v- k-d-n i-i-) ---------------------------- o ve o (erkek ve kadın için) 0
syn er-e- -oc-k,--ğ-l e---- ç----- o--- e-k-k ç-c-k- o-u- ----------------- erkek çocuk, oğul 0
dcéra k-- ço-uk k-- ç---- k-z ç-c-k --------- kız çocuk 0
on a ona o ve-o-(---ek -----dın için) o v- o (----- v- k---- i---- o v- o (-r-e- v- k-d-n i-i-) ---------------------------- o ve o (erkek ve kadın için) 0
brat erk-k k--d-ş e---- k----- e-k-k k-r-e- ------------ erkek kardeş 0
sestra k---ka---ş k-- k----- k-z k-r-e- ---------- kız kardeş 0
on a ona o ---- --rk-k-v-----ı---çin) o v- o (----- v- k---- i---- o v- o (-r-e- v- k-d-n i-i-) ---------------------------- o ve o (erkek ve kadın için) 0
strýko am-------ı a---- d--- a-c-, d-y- ---------- amca, dayı 0
teta t-y-e,-h-la t----- h--- t-y-e- h-l- ----------- teyze, hala 0
on a ona o-v--o (e-ke---- k-dı----in) o v- o (----- v- k---- i---- o v- o (-r-e- v- k-d-n i-i-) ---------------------------- o ve o (erkek ve kadın için) 0
Sme rodina. Bi---ir -i-ey-z. B-- b-- a------- B-z b-r a-l-y-z- ---------------- Biz bir aileyiz. 0
Rodina nie je malá. A--- küç-- -e---. A--- k---- d----- A-l- k-ç-k d-ğ-l- ----------------- Aile küçük değil. 0
Rodina je veľká. A--e b--ü-. A--- b----- A-l- b-y-k- ----------- Aile büyük. 0

Hovoríme všetci „africky“?

Nie všetci sme už boli v Afrike. Je však celkom možné, že ju už navštívil každý jazyk! To si aspoň myslia niektorí vedci. Podľa nich totiž všetky jazyky pochádzajú z Afriky. Odtiaľ sa potom rozšírili do celého sveta. Celkom na svete existuje viac ako 6 000 rôznych jazykov. Všetky ale údajne majú spoločné africké korene. Vedci medzi sebou porovnali fonémy jazykov. Fonémy sú najmenšími jednotkami jazyka s rozlišovacou funkciou. Ak sa zmení fonéma, zmení sa aj význam slova. Môžeme si to ukázať na príklade z angličtiny. V angličtine označuje slovo dip a tip rôzne veci. V angličtine teda /d/ a /t/ predstavujú dve rôzne fonémy. V afrických jazykoch je táto fonetická rozmanitosť zďaleka najväčšia. Čím ďalej však ideme od Afriky, fonetická rozmanitosť výrazne ubúda. A práve v tom vidia vedci dôkaz pre svoje tézy. Populácie, ktoré migrujú, sú podľa nich homogénnejšie. Na ich vonkajších hraniciach ubúda genetickej rozmanitosti. Je to spôsobené tým, že klesá počet „osídlencov“. Čím menej génov migruje, tým je populácia homogénnejšia. Znižuje sa možnosť kombinácie génov. Výsledkom je, že členovia migrujúcej populácie sú si podobní. Vedci tomu hovoria zakladateľský efekt. Keď ľudia Afriku opustili, vzali si svoj jazyk so sebou. Menej osídlencov ale znamenalo aj menej foném. Jednotlivé jazyky sa teda postupom času zjednotili. Fakt, že homo sapiens pochádza z Afriky, je snáď už preukázaný. Uvidíme, či to platí aj o jeho jazyku ...