Slovníček fráz

sk potrebovať – chcieť   »   ti ኣድለየ - ደለየት(ምድላይ፣ ምምናይ)

69 [šesťdesiatdeväť]

potrebovať – chcieť

potrebovať – chcieť

69 [ሱሳንትሽዓተን]

69 [susanitishi‘ateni]

ኣድለየ - ደለየት(ምድላይ፣ ምምናይ)

[adileye - deleyeti(midilayi፣ miminayi)]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina tigriňa Prehrať Viac
Potrebujem posteľ. ኣነ ዓ---የ-ል-ኒ -- ። ኣነ ዓራት የድልየኒ ኣሎ ። ኣ- ዓ-ት የ-ል-ኒ ኣ- ። ----------------- ኣነ ዓራት የድልየኒ ኣሎ ። 0
ane -arat--y---li--n--al--። ane ‘arati yediliyenī alo ። a-e ‘-r-t- y-d-l-y-n- a-o ። --------------------------- ane ‘arati yediliyenī alo ።
Chcem spať. ክ-ቅስ -ል-። ክድቅስ ደልየ። ክ-ቅ- ደ-የ- --------- ክድቅስ ደልየ። 0
k-d--’-s-----i--። kidik’isi deliye። k-d-k-i-i d-l-y-። ----------------- kidik’isi deliye።
Je tu posteľ? ኣብ- ዓ-- -- ዶ? ኣብዚ ዓራት ኣሎ ዶ? ኣ-ዚ ዓ-ት ኣ- ዶ- ------------- ኣብዚ ዓራት ኣሎ ዶ? 0
a--zī-‘a-a---a-o --? abizī ‘arati alo do? a-i-ī ‘-r-t- a-o d-? -------------------- abizī ‘arati alo do?
Potrebujem lampu. መ--ህቲ -ል-) ----ኒ--ሎ ። መብራህቲ (ልቺ) የድልየኒ ኣሎ ። መ-ራ-ቲ (-ቺ- የ-ል-ኒ ኣ- ። --------------------- መብራህቲ (ልቺ) የድልየኒ ኣሎ ። 0
m----ahit- (-i--ī- ye--l--en- -l- ። mebirahitī (lichī) yediliyenī alo ። m-b-r-h-t- (-i-h-) y-d-l-y-n- a-o ። ----------------------------------- mebirahitī (lichī) yediliyenī alo ።
Chcem čítať. ከ-ብብ-ደ--። ከንብብ ደልየ። ከ-ብ- ደ-የ- --------- ከንብብ ደልየ። 0
ke-i-ibi--e-iye። kenibibi deliye። k-n-b-b- d-l-y-። ---------------- kenibibi deliye።
Je tu lampa? ኣ-- ም-ራህ--ኣሎ ዶ? ኣብዚ ምብራህቲ ኣሎ ዶ? ኣ-ዚ ም-ራ-ቲ ኣ- ዶ- --------------- ኣብዚ ምብራህቲ ኣሎ ዶ? 0
abizī-m---ra-itī alo d-? abizī mibirahitī alo do? a-i-ī m-b-r-h-t- a-o d-? ------------------------ abizī mibirahitī alo do?
Potrebujem telefón. ተለ-ን -ድ--ኒ ኣሎ-። ተለፎን የድልየኒ ኣሎ ። ተ-ፎ- የ-ል-ኒ ኣ- ። --------------- ተለፎን የድልየኒ ኣሎ ። 0
te--fon- ye-i-i-enī--lo ። telefoni yediliyenī alo ። t-l-f-n- y-d-l-y-n- a-o ። ------------------------- telefoni yediliyenī alo ።
Chcem telefonovať. ክድው----የ። ክድውል ደልየ። ክ-ው- ደ-የ- --------- ክድውል ደልየ። 0
k-diw-li---li--። kidiwili deliye። k-d-w-l- d-l-y-። ---------------- kidiwili deliye።
Je tu telefón? ኣ-- ተለፎ- -ሎ-ዶ? ኣብዚ ተለፎን ኣሎ ዶ? ኣ-ዚ ተ-ፎ- ኣ- ዶ- -------------- ኣብዚ ተለፎን ኣሎ ዶ? 0
abizī -e-ef-n- alo-do? abizī telefoni alo do? a-i-ī t-l-f-n- a-o d-? ---------------------- abizī telefoni alo do?
Potrebujem fotoaparát. ካመራ-የ---ኒ----። ካመራ የድልየኒ ኣሎ ። ካ-ራ የ-ል-ኒ ኣ- ። -------------- ካመራ የድልየኒ ኣሎ ። 0
k-mera-y--ili-en--alo-። kamera yediliyenī alo ። k-m-r- y-d-l-y-n- a-o ። ----------------------- kamera yediliyenī alo ።
Chcem fotografovať. ፎቶ----ር ደልየ። ፎቶ ክገብር ደልየ። ፎ- ክ-ብ- ደ-የ- ------------ ፎቶ ክገብር ደልየ። 0
fo--------i-i d--iy-። foto kigebiri deliye። f-t- k-g-b-r- d-l-y-። --------------------- foto kigebiri deliye።
Je tu fotoaparát? ኣ---ካ-ራ -- ዶ? ኣብዚ ካመራ ኣላ ዶ? ኣ-ዚ ካ-ራ ኣ- ዶ- ------------- ኣብዚ ካመራ ኣላ ዶ? 0
a--z--k-me-a-a-- --? abizī kamera ala do? a-i-ī k-m-r- a-a d-? -------------------- abizī kamera ala do?
Potrebujem počítač. ኮምፒ-ር----የ- -ሎ-። ኮምፒተር የድልየኒ ኣሎ ። ኮ-ፒ-ር የ-ል-ኒ ኣ- ። ---------------- ኮምፒተር የድልየኒ ኣሎ ። 0
k-mi-īt-ri-y-dil----ī al- ። komipīteri yediliyenī alo ። k-m-p-t-r- y-d-l-y-n- a-o ። --------------------------- komipīteri yediliyenī alo ።
Chcem poslať e-mail. ኢመይል--ሰ------። ኢመይል ክሰድድ ደልየ። ኢ-ይ- ክ-ድ- ደ-የ- -------------- ኢመይል ክሰድድ ደልየ። 0
ī--y-li-k-sed--- -el---። īmeyili kisedidi deliye። ī-e-i-i k-s-d-d- d-l-y-። ------------------------ īmeyili kisedidi deliye።
Je tu nejaký počítač? ኣብዚ-----ር--- -? ኣብዚ ኮምፒተር ኣሎ ዶ? ኣ-ዚ ኮ-ፒ-ር ኣ- ዶ- --------------- ኣብዚ ኮምፒተር ኣሎ ዶ? 0
abi-- ko-ipī-e-i---- --? abizī komipīteri alo do? a-i-ī k-m-p-t-r- a-o d-? ------------------------ abizī komipīteri alo do?
Potrebujem gulôčkové pero. መ--- -ሮ የ-ል-- ኣ- ። መጽሓፊ ፒሮ የድልየኒ ኣሎ ። መ-ሓ- ፒ- የ-ል-ኒ ኣ- ። ------------------ መጽሓፊ ፒሮ የድልየኒ ኣሎ ። 0
m-t-’---af- pīr------li---ī --- ። mets’ih-afī pīro yediliyenī alo ። m-t-’-h-a-ī p-r- y-d-l-y-n- a-o ። --------------------------------- mets’iḥafī pīro yediliyenī alo ።
Chcem niečo napísať. ገ- ክ--- ደልየ። ገለ ክጽሕፍ ደልየ። ገ- ክ-ሕ- ደ-የ- ------------ ገለ ክጽሕፍ ደልየ። 0
gele -i------ifi deli-e። gele kits’ih-ifi deliye። g-l- k-t-’-h-i-i d-l-y-። ------------------------ gele kits’iḥifi deliye።
Je tu kúsok papiera a gulôčkové pero? ኣብ---ረ-ት- -------ዶ? ኣብዚ ወረቐትን ፒሮን ኣሎ ዶ? ኣ-ዚ ወ-ቐ-ን ፒ-ን ኣ- ዶ- ------------------- ኣብዚ ወረቐትን ፒሮን ኣሎ ዶ? 0
abi---wer-k--etini-p-r-ni--l--d-? abizī werek-’etini pīroni alo do? a-i-ī w-r-k-’-t-n- p-r-n- a-o d-? --------------------------------- abizī wereḵ’etini pīroni alo do?

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Strojové preklady

Kto si chce nechať preložiť nejaký text, musí väčšinou zaplatiť dosť peňazí. Profesionálni tlmočníci a prekladatelia sú drahí. Napriek tomu je stále dôležitejšie rozumieť iným jazykom. Počítačoví vedci a počítačoví jazykovedci chcú tento problém vyriešiť. Už nejakú dobu pracujú na vývoji prekladateľských nástrojov. Dnes existuje mnoho takýchto programov. Kvalita strojových prekladov je však väčšinou zlá. Programátori za to ale nemôžu! Jazyky majú veľmi zložitú štruktúru. Naproti tomu počítače sú založené na jednoduchých matematických princípoch. Nie sú teda schopné jazyky spracovať vždy správne. Prekladateľský program sa musí jazyk kompletne naučiť. Aby to bolo možné, experti ho musia naučiť tisíce slov a pravidiel. To je prakticky nemožné. Jednoduchšie je nechať počítač len počítať. V tom je dobrý! Počítač dokáže vypočítať, ktoré kombinácie sú bežné. Napríklad rozozná, ktoré slová sa často vyskytujú za sebou. Musíme mu k tomu poskytnúť texty v rôznych jazykoch. Učí sa tak, čo je pre určité jazyky typické. Táto štatistická metóda zlepší automatické strojové preklady. Počítač však človeka nahradiť nemôže. Žiadny stroj nedokáže napodobniť ľudský mozog. Prekladatelia a tlmočníci budú teda mať živobytie aj naďalej! V budúcnosti budú počítače určite prekladať jednoduché texty. Naproti tomu piesne, poézia a literatúra potrebujú ľudský dotyk. Ich základom je ľudský cit pre jazyk. A je to tak správne ...