Slovníček fráz

sk Pýtať sa 1   »   ti ሕቶታት ምሕታት 1

62 [šestdesiatdva]

Pýtať sa 1

Pýtať sa 1

62 [ሱሳንክልተን]

62 [susanikiliteni]

ሕቶታት ምሕታት 1

[ḥitotati miḥitati 1]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina tigriňa Prehrať Viac
učiť sa ተመ-ረ -ጽንዐ ተመሃረ ኣጽንዐ ተ-ሃ- ኣ-ን- --------- ተመሃረ ኣጽንዐ 0
temehare a-s’----ā temehare ats’ini‘ā t-m-h-r- a-s-i-i-ā ------------------ temehare ats’ini‘ā
Učia sa žiaci veľa? እ-- --ዑ ብዙ- ድዮም--ጽንዑ? እቶም ቆልዑ ብዙሕ ድዮም ዘጽንዑ? እ-ም ቆ-ዑ ብ-ሕ ድ-ም ዘ-ን-? --------------------- እቶም ቆልዑ ብዙሕ ድዮም ዘጽንዑ? 0
i--mi ---l-‘u----uḥi--iy-mi-zet-’-ni‘u? itomi k’oli‘u bizuh-i diyomi zets’ini‘u? i-o-i k-o-i-u b-z-h-i d-y-m- z-t-’-n-‘-? ---------------------------------------- itomi k’oli‘u bizuḥi diyomi zets’ini‘u?
Nie, učia sa málo. ኣ-------ሩብ---ም -ጽን-። ኣይኮኑን፣ ቅሩብ እዮም ዘጽንዑ። ኣ-ኮ-ን- ቅ-ብ እ-ም ዘ-ን-። -------------------- ኣይኮኑን፣ ቅሩብ እዮም ዘጽንዑ። 0
ayik-n-n-፣ k-iru-i -yo-------’-n--u። ayikonuni፣ k’irubi iyomi zets’ini‘u። a-i-o-u-i- k-i-u-i i-o-i z-t-’-n-‘-። ------------------------------------ ayikonuni፣ k’irubi iyomi zets’ini‘u።
pýtať sa ሓ--ት ሓቶታት ሓ-ታ- ---- ሓቶታት 0
h--t---ti h-atotati h-a-o-a-i --------- ḥatotati
Pýtate sa často učiteľa? ንመም-ር --- -ዜ---- -ሓ--? ንመምህር ብዙሕ ግዜ ዲኹም ትሓቱዎ? ን-ም-ር ብ-ሕ ግ- ዲ-ም ት-ቱ-? ---------------------- ንመምህር ብዙሕ ግዜ ዲኹም ትሓቱዎ? 0
nim---h-----i-uh----izē ---̱-m----ḥatu-o? nimemihiri bizuh-i gizē dīh-umi tih-atuwo? n-m-m-h-r- b-z-h-i g-z- d-h-u-i t-h-a-u-o- ------------------------------------------ nimemihiri bizuḥi gizē dīẖumi tiḥatuwo?
Nie, nepýtam sa často. ኣይኮን--- ብዙ- -ዜ-ኣይሓ-- -የ። ኣይኮንኩን፣ ብዙሕ ግዜ ኣይሓቶን እየ። ኣ-ኮ-ኩ-፣ ብ-ሕ ግ- ኣ-ሓ-ን እ-። ------------------------ ኣይኮንኩን፣ ብዙሕ ግዜ ኣይሓቶን እየ። 0
a-iko-i-un----i-uh-i g--ē--yiḥ---n- ---። ayikonikuni፣ bizuh-i gizē ayih-atoni iye። a-i-o-i-u-i- b-z-h-i g-z- a-i-̣-t-n- i-e- ----------------------------------------- ayikonikuni፣ bizuḥi gizē ayiḥatoni iye።
odpovedať መ-ሲ መልሲ መ-ሲ --- መልሲ 0
me---ī melisī m-l-s- ------ melisī
Odpovedajte, prosím. መልሱ በ-ኹም። መልሱ በጃኹም። መ-ሱ በ-ኹ-። --------- መልሱ በጃኹም። 0
me---- b-ja-̱-mi። melisu bejah-umi። m-l-s- b-j-h-u-i- ----------------- melisu bejaẖumi።
Odpovedám. ኣነ እ-ልሽ። ኣነ እምልሽ። ኣ- እ-ል-። -------- ኣነ እምልሽ። 0
a-e-im-l--h-። ane imilishi። a-e i-i-i-h-። ------------- ane imilishi።
pracovať ሰራሕ ሰራሕ ሰ-ሕ --- ሰራሕ 0
sera--i serah-i s-r-h-i ------- seraḥi
Práve pracuje? ንሱ-ይ----ድ- --? ንሱ ይሰርሕ ድዩ ዘሎ? ን- ይ-ር- ድ- ዘ-? -------------- ንሱ ይሰርሕ ድዩ ዘሎ? 0
n-su ---er-h-i--iy- zelo? nisu yiserih-i diyu zelo? n-s- y-s-r-h-i d-y- z-l-? ------------------------- nisu yiseriḥi diyu zelo?
Áno, práve pracuje. እ-፣ ይሰር---ዩ-ዘሎ። እወ፣ ይሰርሕ እዩ ዘሎ። እ-፣ ይ-ር- እ- ዘ-። --------------- እወ፣ ይሰርሕ እዩ ዘሎ። 0
iwe--yi-eri--i---u--e--። iwe፣ yiserih-i iyu zelo። i-e- y-s-r-h-i i-u z-l-። ------------------------ iwe፣ yiseriḥi iyu zelo።
prísť ምምጽእ ምምጽእ ም-ጽ- ---- ምምጽእ 0
mi--ts’i’i mimits’i’i m-m-t-’-’- ---------- mimits’i’i
Prídete? ትመ- ዲ--? ትመጹ ዲኹም? ት-ጹ ዲ-ም- -------- ትመጹ ዲኹም? 0
ti-----u dīh---i? timets’u dīh-umi? t-m-t-’- d-h-u-i- ----------------- timets’u dīẖumi?
Áno, hneď prídeme. እወ፣------ኣሎና። እወ፣ ንመጽእ ኣሎና። እ-፣ ን-ጽ- ኣ-ና- ------------- እወ፣ ንመጽእ ኣሎና። 0
i-e፣--im-t-’-’- al---። iwe፣ nimets’i’i alona። i-e- n-m-t-’-’- a-o-a- ---------------------- iwe፣ nimets’i’i alona።
bývať ምቕ-ጥ ምቕማጥ ም-ማ- ---- ምቕማጥ 0
mik-’-mat’i mik-’imat’i m-k-’-m-t-i ----------- miḵ’imat’i
Bývate v Berlíne? ኣብ----ን-----ት-መ-? ኣብ በርሊን ዲኹም ትቕመጡ? ኣ- በ-ሊ- ዲ-ም ት-መ-? ----------------- ኣብ በርሊን ዲኹም ትቕመጡ? 0
ab---e-i--ni-d-ẖ-m- --ḵ’im--’-? abi berilīni dīh-umi tik-’imet’u? a-i b-r-l-n- d-h-u-i t-k-’-m-t-u- --------------------------------- abi berilīni dīẖumi tiḵ’imet’u?
Áno, bývam v Berlíne. እወ--ኣነ -ብ-በር-- -ቕመ-። እወ፣ ኣነ ኣብ በርሊን ዝቕመጥ። እ-፣ ኣ- ኣ- በ-ሊ- ዝ-መ-። -------------------- እወ፣ ኣነ ኣብ በርሊን ዝቕመጥ። 0
iw-፣-a-----i -e-i---- zi--’----’-። iwe፣ ane abi berilīni zik-’imet’i። i-e- a-e a-i b-r-l-n- z-k-’-m-t-i- ---------------------------------- iwe፣ ane abi berilīni ziḵ’imet’i።

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Kto chce hovoriť, musí aj písať!

Učenie cudzích jazykov nie je vždy ľahké. Predovšetkým začiatky bývajú pre študentov často ťažké. Mnohí si neveria, keď majú povedať vetu v cudzom jazyku. Boja sa, že urobia chybu. Takým študentom môže pomôcť písanie. Lebo kto sa chce naučiť dobre hovoriť, mal by čo najviac písať! Písanie nám pomáha si na nový jazyk zvyknúť. To má veľa dôvodov. Písanie funguje inak ako rozprávanie. Je to oveľa komplexnejší proces. Pri písaní premýšľame dlhšie, ktoré slová použijeme. Náš mozog tak pracuje s novým jazykom oveľa intenzívnejšie. Pri písaní sme tiež oveľa uvoľnenejší. Nikto na našu odpoveď nečaká. Takže sa pomaly zbavujeme strachu z cudzieho jazyka. Písanie navyše rozvíja kreativitu. Cítime sa voľnejšie a viac si s novým jazykom hráme. Pri písaní máme tiež viac času ako pri hovorení. Rozvíja aj našu pamäť! Najväčšou výhodou písania je však určitý odstup. Inými slovami, svoje vyjadrenia si môžeme skontrolovať. Vidíme všetko jasne pred sebou. Môžeme tak opraviť svoje chyby, a tým sa aj učiť. O čom v novom jazyku píšete, nie je až tak dôležité. Dôležité je len pravidelne, písomne formulovať vety. Ak sa chcete precvičovať, nájdite si kamaráta v cudzine a dopisujte si. Potom by ste sa mali stretnúť aj osobne. Uvidíte sami: Hovorenie bude oveľa ľahšie!