Slovníček fráz

sk V kuchyni   »   ti ኣብ ክሽነ

19 [devätnásť]

V kuchyni

V kuchyni

19 [ዓሰርተትሽዓተ]

19 [‘aseritetishi‘ate]

ኣብ ክሽነ

[abi kishine]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina tigriňa Prehrať Viac
Máš novú kuchyňu? ሓ-ሽ-ክ-- -ለካ-ድ-? ሓድሽ ክሽነ ኣለካ ድዩ? ሓ-ሽ ክ-ነ ኣ-ካ ድ-? --------------- ሓድሽ ክሽነ ኣለካ ድዩ? 0
h-ad-sh----sh-ne ---k- d-y-? h-adishi kishine aleka diyu? h-a-i-h- k-s-i-e a-e-a d-y-? ---------------------------- ḥadishi kishine aleka diyu?
Čo chceš dnes variť? እን-- -ይነት ም-- ክ-----ደ-- ሎሚ? እንታይ ዓይነት ምግቢ ክትሰርሕ ደሊኻ ሎሚ? እ-ታ- ዓ-ነ- ም-ቢ ክ-ሰ-ሕ ደ-ኻ ሎ-? --------------------------- እንታይ ዓይነት ምግቢ ክትሰርሕ ደሊኻ ሎሚ? 0
i-i-a-i --y----- ----b- kiti-er-h---d--ī-̱a----ī? initayi ‘ayineti migibī kitiserih-i delīh-a lomī? i-i-a-i ‘-y-n-t- m-g-b- k-t-s-r-h-i d-l-h-a l-m-? ------------------------------------------------- initayi ‘ayineti migibī kitiseriḥi delīẖa lomī?
Varíš na elektrike alebo na plyne? ብኤ---ክ ወይ -ጋዝ------ቢ---ርሕ? ብኤለትሪክ ወይ ብጋዝ ዲኻ ምግቢ ትሰርሕ? ብ-ለ-ሪ- ወ- ብ-ዝ ዲ- ም-ቢ ት-ር-? -------------------------- ብኤለትሪክ ወይ ብጋዝ ዲኻ ምግቢ ትሰርሕ? 0
b-’ē--tirī-i we-i-biga-- d-ẖ--mi--bī---se--h--? bi’ēletirīki weyi bigazi dīh-a migibī tiserih-i? b-’-l-t-r-k- w-y- b-g-z- d-h-a m-g-b- t-s-r-h-i- ------------------------------------------------ bi’ēletirīki weyi bigazi dīẖa migibī tiseriḥi?
Mám nakrájať cibuľu? ነቲ ሽጉ-ቲ ዶ -መት- ? ነቲ ሽጉርቲ ዶ ክመትሮ ? ነ- ሽ-ር- ዶ ክ-ት- ? ---------------- ነቲ ሽጉርቲ ዶ ክመትሮ ? 0
ne-ī s---ur-tī-do ------r- ? netī shiguritī do kimetiro ? n-t- s-i-u-i-ī d- k-m-t-r- ? ---------------------------- netī shiguritī do kimetiro ?
Mám ošúpať zemiaky? ነቲ ድን--- ክቀ--? ነቲ ድንሽ ዶ ክቀልጦ? ነ- ድ-ሽ ዶ ክ-ል-? -------------- ነቲ ድንሽ ዶ ክቀልጦ? 0
ne----i--sh-----k-k’--it’-? netī dinishi do kik’elit’o? n-t- d-n-s-i d- k-k-e-i-’-? --------------------------- netī dinishi do kik’elit’o?
Mám umyť šalát? ነቲ --- ዶ-ክሓጽ-? ነቲ ሳላጣ ዶ ክሓጽቦ? ነ- ሳ-ጣ ዶ ክ-ጽ-? -------------- ነቲ ሳላጣ ዶ ክሓጽቦ? 0
n--ī -a--t’a do-ki-----’ib-? netī salat’a do kih-ats’ibo? n-t- s-l-t-a d- k-h-a-s-i-o- ---------------------------- netī salat’a do kiḥats’ibo?
Kde sú poháre? እቶም-ብ--ቆ-ት---ይ-ኣለው? እቶም ብርጭቆታት ኣበይ ኣለው? እ-ም ብ-ጭ-ታ- ኣ-ይ ኣ-ው- ------------------- እቶም ብርጭቆታት ኣበይ ኣለው? 0
i-omi--ir-ch’i-’o-ati-ab-y- ---w-? itomi birich’ik’otati abeyi alewi? i-o-i b-r-c-’-k-o-a-i a-e-i a-e-i- ---------------------------------- itomi birich’ik’otati abeyi alewi?
Kde je riad? እቲ ኣቕሑ-ም-ቢ -በ- ኣሎ? እቲ ኣቕሑ-ምግቢ ኣበይ ኣሎ? እ- ኣ-ሑ-ም-ቢ ኣ-ይ ኣ-? ------------------ እቲ ኣቕሑ-ምግቢ ኣበይ ኣሎ? 0
i-ī----’ih---m-gib- a--yi -lo? itī ak-’ih-u-migibī abeyi alo? i-ī a-̱-i-̣---i-i-ī a-e-i a-o- ------------------------------ itī aḵ’iḥu-migibī abeyi alo?
Kde je príbor? ፋ-ከታ---ን-- --ተ--በይ ኣሎ? ፋርከታ፣ ማንካ፣ ወዘተ ኣበይ ኣሎ? ፋ-ከ-፣ ማ-ካ- ወ-ተ ኣ-ይ ኣ-? ---------------------- ፋርከታ፣ ማንካ፣ ወዘተ ኣበይ ኣሎ? 0
far-ke--፣--anik-- --zet------- -lo? fariketa፣ manika፣ wezete abeyi alo? f-r-k-t-፣ m-n-k-፣ w-z-t- a-e-i a-o- ----------------------------------- fariketa፣ manika፣ wezete abeyi alo?
Máš otvárač na konzervy? መ-ፈቲ---ካ---ካ---? መኽፈቲ ታኒካ ኣለካ ድዩ? መ-ፈ- ታ-ካ ኣ-ካ ድ-? ---------------- መኽፈቲ ታኒካ ኣለካ ድዩ? 0
m-h-ife-ī-tanīka al-k--d-y-? meh-ifetī tanīka aleka diyu? m-h-i-e-ī t-n-k- a-e-a d-y-? ---------------------------- meẖifetī tanīka aleka diyu?
Máš otvárač na fľaše? መኽፈቲ-ጥርሙዝ-ኣ---ዲዩ? መኽፈቲ ጥርሙዝ ኣለካ ዲዩ? መ-ፈ- ጥ-ሙ- ኣ-ካ ዲ-? ----------------- መኽፈቲ ጥርሙዝ ኣለካ ዲዩ? 0
me-̱ife---t’-r--uz- -le-a dīyu? meh-ifetī t’irimuzi aleka dīyu? m-h-i-e-ī t-i-i-u-i a-e-a d-y-? ------------------------------- meẖifetī t’irimuzi aleka dīyu?
Máš vývrtku? መ-ፈቲ---ት ኣለ- --? መኽፈቲ ነቢት ኣለካ ድዩ? መ-ፈ- ነ-ት ኣ-ካ ድ-? ---------------- መኽፈቲ ነቢት ኣለካ ድዩ? 0
m-ẖ--e---n----i al--a d--u? meh-ifetī nebīti aleka diyu? m-h-i-e-ī n-b-t- a-e-a d-y-? ---------------------------- meẖifetī nebīti aleka diyu?
Varíš polievku v tomto hrnci? መ-ቕ --ዚ -ስቲ -ኻ -ብስል? መረቕ ኣብዚ ድስቲ ዲኻ ተብስል? መ-ቕ ኣ-ዚ ድ-ቲ ዲ- ተ-ስ-? -------------------- መረቕ ኣብዚ ድስቲ ዲኻ ተብስል? 0
m--e--’- -bi-ī-----tī --h-a ---i-ili? merek-’i abizī disitī dīh-a tebisili? m-r-k-’- a-i-ī d-s-t- d-h-a t-b-s-l-? ------------------------------------- mereḵ’i abizī disitī dīẖa tebisili?
Vyprážaš rybu na tejto panvici? እቲ ዓ- ኣ---ባ-ላ‘ዚ ዲኻ ተብ--? እቲ ዓሳ ኣብዚ ባዴላ‘ዚ ዲኻ ተብስሎ? እ- ዓ- ኣ-ዚ ባ-ላ-ዚ ዲ- ተ-ስ-? ------------------------ እቲ ዓሳ ኣብዚ ባዴላ‘ዚ ዲኻ ተብስሎ? 0
it- ‘-----bi-ī--a---a‘zī -ī--a ------lo? itī ‘asa abizī badēla‘zī dīh-a tebisilo? i-ī ‘-s- a-i-ī b-d-l-‘-ī d-h-a t-b-s-l-? ---------------------------------------- itī ‘asa abizī badēla‘zī dīẖa tebisilo?
Griluješ zeleninu na tomto grile? እ- ----ቲ ኣብ- ም--- ---ተጠብሶ? እቲ ኣሕምልቲ ኣብዚ ምጥበሲ ዲኻ ተጠብሶ? እ- ኣ-ም-ቲ ኣ-ዚ ም-በ- ዲ- ተ-ብ-? -------------------------- እቲ ኣሕምልቲ ኣብዚ ምጥበሲ ዲኻ ተጠብሶ? 0
i---a--i-i---ī-a-i-ī -i----es--d-h-a-t--’e-is-? itī ah-imilitī abizī mit’ibesī dīh-a tet’ebiso? i-ī a-̣-m-l-t- a-i-ī m-t-i-e-ī d-h-a t-t-e-i-o- ----------------------------------------------- itī aḥimilitī abizī mit’ibesī dīẖa tet’ebiso?
Prestieram stôl. ኣነ -- ጣው- -----የ። ኣነ ንቲ ጣውላ የዳሎ እየ። ኣ- ን- ጣ-ላ የ-ሎ እ-። ----------------- ኣነ ንቲ ጣውላ የዳሎ እየ። 0
an- n-t------i---y-d--o -ye። ane nitī t’awila yedalo iye። a-e n-t- t-a-i-a y-d-l- i-e- ---------------------------- ane nitī t’awila yedalo iye።
Tu sú nože, vidličky a lyžičky. ኣብ-------ርኬ-ን -----ኣለ-። ኣብዚ ካራን ፋርኬታን ማንካን ኣለው። ኣ-ዚ ካ-ን ፋ-ኬ-ን ማ-ካ- ኣ-ው- ----------------------- ኣብዚ ካራን ፋርኬታን ማንካን ኣለው። 0
a--z- kar--i--ari-ēt------nik--i alew-። abizī karani farikētani manikani alewi። a-i-ī k-r-n- f-r-k-t-n- m-n-k-n- a-e-i- --------------------------------------- abizī karani farikētani manikani alewi።
Tu sú poháre, taniere a servítky. ኣ---ብር-ቆ-ትን--ሓ-ታ-- መ-ረዝን --ው። ኣብዚ ብርጭቆታትን ሸሓኒታትን መድረዝን ኣለው። ኣ-ዚ ብ-ጭ-ታ-ን ሸ-ኒ-ት- መ-ረ-ን ኣ-ው- ----------------------------- ኣብዚ ብርጭቆታትን ሸሓኒታትን መድረዝን ኣለው። 0
a--zī bi---h’i--otat--i---e----ī----ni me--rezi-i-a--w-። abizī birich’ik’otatini sheh-anītatini medirezini alewi። a-i-ī b-r-c-’-k-o-a-i-i s-e-̣-n-t-t-n- m-d-r-z-n- a-e-i- -------------------------------------------------------- abizī birich’ik’otatini sheḥanītatini medirezini alewi።

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Učenie a typy učenia

Ten, kto nerobí pri učení skoro žiadne pokroky, sa pravdepodobne neučí správne. Znamená to, že sa neučí tak, ako to zodpovedá jeho typu. Všeobecne rozlišujeme štyri typy učenia. Tieto typy učenia sú rozdelené podľa zmyslových orgánov. Existuje auditívny, vizuálny, komunikatívny a motorický typ učenia. Auditívny typ sa najlepšie naučí to, čo počuje. Pamätá si napríklad dobre melódie. Pri učení si predčíta a slovíčka sa učí nahlas. Tento typ často hovorí sám so sebou. Pomôcť pri učení mu môžu CD alebo prednášky na danú tému. Vizuálny typ sa najlepšie naučí to, čo vidí. Je pre neho dôležité čítanie informácií. Pri učení si robí veľa poznámok. Rád sa tiež učí z obrázkov, tabuliek, kartičiek. Tento typ veľa číta, často sníva a má farebné sny. Najlepšie sa mu učí v krásnom prostredí. Komunikatívny typ dáva prednosť rozhovorom a diskusiám. Potrebuje interakciu, teda dialóg s niekým. Pri vyučovaní kladie veľa otázok a učí sa rád v skupine. Motorický typ sa učí pri pohybe. Preferuje metódu učenia „robením“, chce si všetko vyskúšať. Pri učení je rád telesne aktívny alebo žuje žuvačku. Odmieta teórie, chce experimentovať. Dôležité je, že takmer všetci ľudia sú zmiešané typy. Neexistuje teda nikto, kto by predstavoval len jeden typ. Najlepšie sa nám preto učí, ak zapojíme všetky zmyslové orgány. Náš mozog je tak viacnásobne aktivovaný a dobre ukladá nové informácie. Počúvajte, čítajte a diskutujte o slovíčkach! A potom športujte!