Slovníček fráz

sk V reštaurácii 3   »   ti ኣብ ቤት መግቢ 3

31 [tridsaťjeden]

V reštaurácii 3

V reštaurácii 3

31 [ሳላሳንሓደን]

31 [salasaniḥadeni]

ኣብ ቤት መግቢ 3

[abi bēti megibī 3]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina tigriňa Prehrať Viac
Dal by som si predjedlo. ኣ----- -----ብላ--ደልየ ኣነ ቅድሚ ምግቢ ዝብላዕ ደልየ ኣ- ቅ-ሚ ም-ቢ ዝ-ላ- ደ-የ ------------------- ኣነ ቅድሚ ምግቢ ዝብላዕ ደልየ 0
an- k’id--- m-g-b--zi--l----d-li-e ane k’idimī migibī zibila‘i deliye a-e k-i-i-ī m-g-b- z-b-l-‘- d-l-y- ---------------------------------- ane k’idimī migibī zibila‘i deliye
Dal by som si šalát. ኣነ ሳ-ጣ-ደልየ። ኣነ ሳላጣ ደልየ። ኣ- ሳ-ጣ ደ-የ- ----------- ኣነ ሳላጣ ደልየ። 0
ane--a-a--a--e---e። ane salat’a deliye። a-e s-l-t-a d-l-y-። ------------------- ane salat’a deliye።
Dal by som si polievku. ኣ- መ-ቕ--ል-። ኣነ መረቕ ደልየ። ኣ- መ-ቕ ደ-የ- ----------- ኣነ መረቕ ደልየ። 0
a----erek--i---li--። ane merek-’i deliye። a-e m-r-k-’- d-l-y-። -------------------- ane mereḵ’i deliye።
Dal by som si dezert. ኣ---ሕሪ--ግ- ዝ-ላዕ--ል-። ኣነ ድሕሪ ምግቢ ዝብላዕ ደልየ። ኣ- ድ-ሪ ም-ቢ ዝ-ላ- ደ-የ- -------------------- ኣነ ድሕሪ ምግቢ ዝብላዕ ደልየ። 0
an--diḥir---ig--ī zibil--- de---e። ane dih-irī migibī zibila‘i deliye። a-e d-h-i-ī m-g-b- z-b-l-‘- d-l-y-። ----------------------------------- ane diḥirī migibī zibila‘i deliye።
Dala by som si zmrzlinu so šľahačkou. ኣነ --ስ--ም ምስ ----የ--ደ-። ኣነ ኣይስክሪም ምስ ዛነ እየ ዝደሊ። ኣ- ኣ-ስ-ሪ- ም- ዛ- እ- ዝ-ሊ- ----------------------- ኣነ ኣይስክሪም ምስ ዛነ እየ ዝደሊ። 0
an- ayisi-ir--- m--i-z-ne -ye ----lī። ane ayisikirīmi misi zane iye zidelī። a-e a-i-i-i-ī-i m-s- z-n- i-e z-d-l-። ------------------------------------- ane ayisikirīmi misi zane iye zidelī።
Dala by som si ovocie alebo syr. ኣነ ፍ-ታ----ይ ፋር-- እየ --ሊ። ኣነ ፍሩታታት ወይ ፋርማጆ እየ ዝደሊ። ኣ- ፍ-ታ-ት ወ- ፋ-ማ- እ- ዝ-ሊ- ------------------------ ኣነ ፍሩታታት ወይ ፋርማጆ እየ ዝደሊ። 0
a-- f-rutat--i--e-- f--imajo-iy-----elī። ane firutatati weyi farimajo iye zidelī። a-e f-r-t-t-t- w-y- f-r-m-j- i-e z-d-l-። ---------------------------------------- ane firutatati weyi farimajo iye zidelī።
Radi by sme sa naraňajkovali. ንሕና--ን-ር--ደ--። ንሕና ክንቖርስ ደሊና። ን-ና ክ-ቖ-ስ ደ-ና- -------------- ንሕና ክንቖርስ ደሊና። 0
ni--i---kin--̱-o---- -e-īn-። nih-ina kinik-’orisi delīna። n-h-i-a k-n-k-’-r-s- d-l-n-። ---------------------------- niḥina kiniḵ’orisi delīna።
Radi by sme sa naobedovali. ን-- ምሳ---ን----ደ--። ንሕና ምሳሕ ክንበልዕ ደሊና። ን-ና ም-ሕ ክ-በ-ዕ ደ-ና- ------------------ ንሕና ምሳሕ ክንበልዕ ደሊና። 0
n--̣-n---is-h---ki--be-i‘i-d----a። nih-ina misah-i kinibeli‘i delīna። n-h-i-a m-s-h-i k-n-b-l-‘- d-l-n-። ---------------------------------- niḥina misaḥi kinibeli‘i delīna።
Radi by sme sa navečerali. ንሕና ድ---ክን--- ደሊ-። ንሕና ድራር ክንበልዕ ደሊና። ን-ና ድ-ር ክ-በ-ዕ ደ-ና- ------------------ ንሕና ድራር ክንበልዕ ደሊና። 0
nih--n- --r--i -i-i--l--i d--ī--። nih-ina dirari kinibeli‘i delīna። n-h-i-a d-r-r- k-n-b-l-‘- d-l-n-። --------------------------------- niḥina dirari kinibeli‘i delīna።
Čo chcete raňajkovať? ን----እን-ይ-ኢ--ዘድ---ም? ንቁርሲ እንታይ ኢዩ ዘድልየኩም? ን-ር- እ-ታ- ኢ- ዘ-ል-ኩ-? -------------------- ንቁርሲ እንታይ ኢዩ ዘድልየኩም? 0
n-k---isī in-tayi ī----e-il--e-um-? nik’urisī initayi īyu zediliyekumi? n-k-u-i-ī i-i-a-i ī-u z-d-l-y-k-m-? ----------------------------------- nik’urisī initayi īyu zediliyekumi?
Žemle s marmeládou a medom? ባ--ምስ -ርማ--ን መዓር-። ባኒ ምስ ማርማላድን መዓርን። ባ- ም- ማ-ማ-ድ- መ-ር-። ------------------ ባኒ ምስ ማርማላድን መዓርን። 0
ban- -i-i--a-----ad--i me‘-ri-i። banī misi marimaladini me‘arini። b-n- m-s- m-r-m-l-d-n- m-‘-r-n-። -------------------------------- banī misi marimaladini me‘arini።
Toast so salámou a syrom? ቶስት -ስ ስጋን------። ቶስት ምስ ስጋን ፋርማጆን። ቶ-ት ም- ስ-ን ፋ-ማ-ን- ----------------- ቶስት ምስ ስጋን ፋርማጆን። 0
t--i-i-m-si --g-ni f--imajoni። tositi misi sigani farimajoni። t-s-t- m-s- s-g-n- f-r-m-j-n-። ------------------------------ tositi misi sigani farimajoni።
Uvarené vajíčko? ሓ- --- እን---? ሓደ ብሱል እንቋቍሖ? ሓ- ብ-ል እ-ቋ-ሖ- ------------- ሓደ ብሱል እንቋቍሖ? 0
h------i---- i-ik--ak’w-h--? h-ade bisuli inik’wak’wih-o? h-a-e b-s-l- i-i-’-a-’-i-̣-? ---------------------------- ḥade bisuli inik’wak’wiḥo?
Volské oko? ሓደ----ብሰ -ን-ቍ-? ሓደ ዝተጠብሰ እንቋቍሖ? ሓ- ዝ-ጠ-ሰ እ-ቋ-ሖ- --------------- ሓደ ዝተጠብሰ እንቋቍሖ? 0
ḥ--- -----’---se -ni--wa--wi-̣-? h-ade zitet’ebise inik’wak’wih-o? h-a-e z-t-t-e-i-e i-i-’-a-’-i-̣-? --------------------------------- ḥade zitet’ebise inik’wak’wiḥo?
Omeletu? ሓደ-ኦ-ለ-? ሓደ ኦመለት? ሓ- ኦ-ለ-? -------- ሓደ ኦመለት? 0
ḥade-omel-ti? h-ade omeleti? h-a-e o-e-e-i- -------------- ḥade omeleti?
Ešte jeden jogurt, prosím. ሓን------እባ-በጃኹ-። ሓንቲ ርጉኦ እባ በጃኹም። ሓ-ቲ ር-ኦ እ- በ-ኹ-። ---------------- ሓንቲ ርጉኦ እባ በጃኹም። 0
ḥ-ni-- -i--’o iba bej-h--mi። h-anitī rigu’o iba bejah-umi። h-a-i-ī r-g-’- i-a b-j-h-u-i- ----------------------------- ḥanitī rigu’o iba bejaẖumi።
Ešte soľ a korenie, prosím. ጨ-ን--ር-ረ--እባ---ኹም። ጨውን በርበረን እባ በጃኹም። ጨ-ን በ-በ-ን እ- በ-ኹ-። ------------------ ጨውን በርበረን እባ በጃኹም። 0
ch-ew-ni----i-e-e-- -ba--ej--̱umi። ch’ewini beribereni iba bejah-umi። c-’-w-n- b-r-b-r-n- i-a b-j-h-u-i- ---------------------------------- ch’ewini beribereni iba bejaẖumi።
Ešte pohár vody, prosím. ሓን---ኬሪ-----ዳ --ኹም። ሓንቲ ብኬሪ ማይ ግዳ በጃኹም። ሓ-ቲ ብ-ሪ ማ- ግ- በ-ኹ-። ------------------- ሓንቲ ብኬሪ ማይ ግዳ በጃኹም። 0
h--ni-ī -i--rī---yi --d- --ja-̱um-። h-anitī bikērī mayi gida bejah-umi። h-a-i-ī b-k-r- m-y- g-d- b-j-h-u-i- ----------------------------------- ḥanitī bikērī mayi gida bejaẖumi።

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Úspešne hovoriť sa dá naučiť!

Hovoriť je relatívne jednoduchá vec. Hovoriť úspešne je naproti tomu oveľa ťažšie. Ako niečo povieme je dôležitejšie ako to, čo povieme. Ukázali to rôzne štúdie. Poslucháč podvedome vníma určitú charakteristiku hovorcu. Môžeme tak ovplyvniť, či je naša reč dobre prijímaná. Musíme len vždy dávať dobrý pozor na to, ako to hovoríme. To sa týka aj reči nášho tela. Musí byť autentická a hodiť sa k našej osobnosti. Svoju úlohu hrá aj hlas, lebo aj ten sa hodnotí. U mužov je napríklad výhodou hlbší hlas. Ten, kto ho používa, pôsobí suverénne a kompetentne. Meniť hlas nemá naopak žiadny význam. Veľmi dôležitá je pri hovorení rýchlosť. Úspech pri konverzácii bol skúmaný pri rôznych experimentoch. Úspešne hovoriť znamená presvedčiť druhých. Kto chce presvedčiť druhých, nesmie hovoriť príliš rýchlo. Inak vyvolá dojem, že to nemyslí vážne. Nie je ani dobré hovoriť príliš pomaly. Ľudia, ktorí hovoria veľmi pomaly, pôsobia menej inteligentne. Najlepšie je teda hovoriť stredne rýchlo. Ideálnych je 3,5 slova za sekundu. Pri hovorení sú tiež dôležité pauzy. Hovorenie potom pôsobí prirodzene a dôveryhodne. Výsledkom je, že nám poslucháči dôverujú. Optimálne sú 4 alebo 5 páuz za minútu. Skúste teda svoje rozprávanie lepšie kontrolovať. Potom môžete absolvovať ďalší prijímací pohovor ...