Slovníček fráz

sk niečo zdôvodniť 1   »   ti ምኽንያት ምሃብ 1

75 [sedemdesiatpäť]

niečo zdôvodniť 1

niečo zdôvodniť 1

75 [ሰብዓንሓሙሽተን]

75 [sebi‘aniḥamushiteni]

ምኽንያት ምሃብ 1

[miẖiniyati mihabi 1]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina tigriňa Prehrať Viac
Prečo neprídete? ስለ--ታ- --ትመጹ? ስለምንታይ ዘይትመጹ? ስ-ም-ታ- ዘ-ት-ጹ- ------------- ስለምንታይ ዘይትመጹ? 0
si-e---it-yi ----t-m-t---? sileminitayi zeyitimets’u? s-l-m-n-t-y- z-y-t-m-t-’-? -------------------------- sileminitayi zeyitimets’u?
Počasie je také zlé. ኣ---ሕ-ቕ-ኩነታት ኣየ--ኣ-። ኣዝዩ ሕማቕ ኩነታት ኣየር ኣሎ። ኣ-ዩ ሕ-ቕ ኩ-ታ- ኣ-ር ኣ-። -------------------- ኣዝዩ ሕማቕ ኩነታት ኣየር ኣሎ። 0
a-------imaḵ-i k---t-t- -ye-i-alo። aziyu h-imak-’i kunetati ayeri alo። a-i-u h-i-a-̱-i k-n-t-t- a-e-i a-o- ----------------------------------- aziyu ḥimaḵ’i kunetati ayeri alo።
Neprídem, pretože počasie je také zlé. ኩነ-- ----ሕ---ስለዘ--ኣይመጽእን---። ኩነታት ኣየር ሕማቕ ስለዘሎ ኣይመጽእን‘የ ። ኩ-ታ- ኣ-ር ሕ-ቕ ስ-ዘ- ኣ-መ-እ-‘- ። ---------------------------- ኩነታት ኣየር ሕማቕ ስለዘሎ ኣይመጽእን‘የ ። 0
k-n-t--- a--r--h-im--̱-- s-lez--- --im-ts’i’ini--- ። kunetati ayeri h-imak-’i silezelo ayimets’i’ini‘ye ። k-n-t-t- a-e-i h-i-a-̱-i s-l-z-l- a-i-e-s-i-i-i-y- ። ---------------------------------------------------- kunetati ayeri ḥimaḵ’i silezelo ayimets’i’ini‘ye ።
Prečo nepríde? ን----------ዩ ዘ----? ንሱ ስለምንታይ ኢዩ ዘይመጽእ? ን- ስ-ም-ታ- ኢ- ዘ-መ-እ- ------------------- ንሱ ስለምንታይ ኢዩ ዘይመጽእ? 0
nis--silemin------īyu-ze-imets--’-? nisu sileminitayi īyu zeyimets’i’i? n-s- s-l-m-n-t-y- ī-u z-y-m-t-’-’-? ----------------------------------- nisu sileminitayi īyu zeyimets’i’i?
Nie je pozvaný. ን- ኣ-ተ--መ--። ንሱ ኣይተዓደመን ። ን- ኣ-ተ-ደ-ን ። ------------ ንሱ ኣይተዓደመን ። 0
nisu-----e‘-d-me---። nisu ayite‘ademeni ። n-s- a-i-e-a-e-e-i ። -------------------- nisu ayite‘ademeni ።
Nepríde, pretože nie je pozvaný. ስ----ዓ-መ-ኣ-መ-እ--እዩ--። ስለዘይተዓደመ ኣይመጽእን እዩ፣ ። ስ-ዘ-ተ-ደ- ኣ-መ-እ- እ-፣ ። --------------------- ስለዘይተዓደመ ኣይመጽእን እዩ፣ ። 0
si--ze-ite----me-a-imets---i-i iy-- ። silezeyite‘ademe ayimets’i’ini iyu፣ ። s-l-z-y-t-‘-d-m- a-i-e-s-i-i-i i-u- ። ------------------------------------- silezeyite‘ademe ayimets’i’ini iyu፣ ።
Prečo neprídeš? ን-ኻ--ለምንታይ-ኢኻ ዘ---ጽእ? ንስኻ ስለምንታይ ኢኻ ዘይትመጽእ? ን-ኻ ስ-ም-ታ- ኢ- ዘ-ት-ጽ-? --------------------- ንስኻ ስለምንታይ ኢኻ ዘይትመጽእ? 0
n-si--a -i-em---ta-i-īh-a ----timet-’-’i? nisih-a sileminitayi īh-a zeyitimets’i’i? n-s-h-a s-l-m-n-t-y- ī-̱- z-y-t-m-t-’-’-? ----------------------------------------- nisiẖa sileminitayi īẖa zeyitimets’i’i?
Nemám čas. ኣ- -ዜ--ብለይን። ኣነ ግዜ የብለይን። ኣ- ግ- የ-ለ-ን- ------------ ኣነ ግዜ የብለይን። 0
ane-gizē --b---y---። ane gizē yebileyini። a-e g-z- y-b-l-y-n-። -------------------- ane gizē yebileyini።
Neprídem, pretože nemám čas. ኣ- ----ለ-ይብ-ይ --መጽ-ን-የ፣ ። ኣነ ግዜ ስለዘይብለይ ኣይመጽእን‘የ፣ ። ኣ- ግ- ስ-ዘ-ብ-ይ ኣ-መ-እ-‘-፣ ። ------------------------- ኣነ ግዜ ስለዘይብለይ ኣይመጽእን‘የ፣ ። 0
ane-gi-ē---l-zey-bil-y- ay-met-’---n-‘--፣-። ane gizē silezeyibileyi ayimets’i’ini‘ye፣ ። a-e g-z- s-l-z-y-b-l-y- a-i-e-s-i-i-i-y-፣ ። ------------------------------------------- ane gizē silezeyibileyi ayimets’i’ini‘ye፣ ።
Prečo nezostaneš? ስለ--ታ---- ዘ-ትጸ-ሕ? ስለምንታይ ኢኻ ዘይትጸንሕ? ስ-ም-ታ- ኢ- ዘ-ት-ን-? ----------------- ስለምንታይ ኢኻ ዘይትጸንሕ? 0
sil--i--ta-i īẖ- zey-t---’--i-̣-? sileminitayi īh-a zeyitits’enih-i? s-l-m-n-t-y- ī-̱- z-y-t-t-’-n-h-i- ---------------------------------- sileminitayi īẖa zeyitits’eniḥi?
Musím ešte pracovať. ኣ--ጌና ---ሕ-ኣለኒ። ኣነ ጌና ክሰርሕ ኣለኒ። ኣ- ጌ- ክ-ር- ኣ-ኒ- --------------- ኣነ ጌና ክሰርሕ ኣለኒ። 0
a-e--ēna-k-se-ih-i--l---። ane gēna kiserih-i alenī። a-e g-n- k-s-r-h-i a-e-ī- ------------------------- ane gēna kiseriḥi alenī።
Nezostanem, pretože musím ešte pracovať. ኣ- ኣይ--ሕን -ኽ-ያቱ ----ሰር--ስለ-ሎ-። ኣነ ኣይጸንሕን መኽንያቱ ጌና ክሰርሕ ስለዘሎኒ። ኣ- ኣ-ጸ-ሕ- መ-ን-ቱ ጌ- ክ-ር- ስ-ዘ-ኒ- ------------------------------ ኣነ ኣይጸንሕን መኽንያቱ ጌና ክሰርሕ ስለዘሎኒ። 0
a---a--t--en--̣--i---h----yatu --n-------iḥi s-l--elonī። ane ayits’enih-ini meh-iniyatu gēna kiserih-i silezelonī። a-e a-i-s-e-i-̣-n- m-h-i-i-a-u g-n- k-s-r-h-i s-l-z-l-n-። --------------------------------------------------------- ane ayits’eniḥini meẖiniyatu gēna kiseriḥi silezelonī።
Prečo už idete? ስለ-ንታ- ትኸ- ----? ስለምንታይ ትኸዱ ኣሎኹም? ስ-ም-ታ- ት-ዱ ኣ-ኹ-? ---------------- ስለምንታይ ትኸዱ ኣሎኹም? 0
silemi--------i---du ---h----? sileminitayi tih-edu aloh-umi? s-l-m-n-t-y- t-h-e-u a-o-̱-m-? ------------------------------ sileminitayi tiẖedu aloẖumi?
Som unavený. ደኺመ--ሎኹ። ደኺመ ኣሎኹ። ደ-መ ኣ-ኹ- -------- ደኺመ ኣሎኹ። 0
de-̱-me a-oẖ-። deh-īme aloh-u። d-h-ī-e a-o-̱-። --------------- deẖīme aloẖu።
Idem, pretože som unavený. ደ---ስ---ኹ ክ-ይድ-የ ። ደኺመ ስለዘሎኹ ክኸይድ‘የ ። ደ-መ ስ-ዘ-ኹ ክ-ይ-‘- ። ------------------ ደኺመ ስለዘሎኹ ክኸይድ‘የ ። 0
d-ẖīm- ----zel---- ki-̱-yidi-ye ። deh-īme silezeloh-u kih-eyidi‘ye ። d-h-ī-e s-l-z-l-h-u k-h-e-i-i-y- ። ---------------------------------- deẖīme silezeloẖu kiẖeyidi‘ye ።
Prečo už cestujete? ስለ-ን-ይ ድ--ሕጂ---ዱ? ስለምንታይ ድኣ ሕጂ ትኸዱ? ስ-ም-ታ- ድ- ሕ- ት-ዱ- ----------------- ስለምንታይ ድኣ ሕጂ ትኸዱ? 0
si----n---yi di’- -̣i-ī -iẖe-u? sileminitayi di’a h-ijī tih-edu? s-l-m-n-t-y- d-’- h-i-ī t-h-e-u- -------------------------------- sileminitayi di’a ḥijī tiẖedu?
Je už neskoro. ግዜ--ስ- -ዩ ። ግዜ መስዩ ኢዩ ። ግ- መ-ዩ ኢ- ። ----------- ግዜ መስዩ ኢዩ ። 0
gi-ē -e---u-īyu ። gizē mesiyu īyu ። g-z- m-s-y- ī-u ። ----------------- gizē mesiyu īyu ።
Cestujem, pretože je už neskoro. መ-ዩ-ስለ ዝ-ነ ክ-ይ- -የ ። መስዩ ስለ ዝኾነ ክኸይድ እየ ። መ-ዩ ስ- ዝ-ነ ክ-ይ- እ- ። -------------------- መስዩ ስለ ዝኾነ ክኸይድ እየ ። 0
me-i-- --l- -iẖon- ki-̱---d---ye-። mesiyu sile zih-one kih-eyidi iye ። m-s-y- s-l- z-h-o-e k-h-e-i-i i-e ። ----------------------------------- mesiyu sile ziẖone kiẖeyidi iye ።

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Materinský jazyk = pocitový, cudzí jazyk = racionálne?

Keď sa učíme cudzie jazyky, stimulujeme pritom náš mozog. Učením sa naše myslenie mení. Stávame sa kreatívnejšími a flexibilnejšími. Komplexné myslenie je tiež jednoduchšie pre ľudí, ktorí hovoria viacerými jazykmi. Pri učení sa precvičuje pamäť. Čím viac sa naučíme, tým lepšie pamäť funguje. Kto sa naučil veľa jazykov, naučí sa aj iné veci rýchlejšie. Dokáže sa na určitú vec lepšie a dlhšie sústrediť. Vďaka tomu rieši problémy rýchlejšie. Ľudia hovoriaci viacerými jazykmi sú tiež rozhodnejší. Aj to, ako sa rozhodujú, závisí na jazyku. Jazyk, v ktorom myslíme, ovplyvňuje naše rozhodnutia. V rámci štúdie testovali psychológovia niekoľko ľudí. Všetci hovorili dvoma jazykmi. Okrem svojho materinského jazyka hovorili ešte jedným jazykom. Títo ľudia mali odpovedať na otázku. Týkala sa riešenia určitého problému. Mali pritom na výber dve možnosti. Jedna z možností bola riskantnejšia než tá druhá. Ľudia mali zodpovedať otázku v oboch jazykoch. A odpoveď sa zmenila, keď sa zmenil jazyk! Keď hovorili svojou materčinou, zvolili riziko. V cudzom jazyku sa ale rozhodli pre istejšiu možnosť. Po skončení tohto testu sa mali tiež staviť. Aj tu bol zrejmý rozdiel. Keď používali cudzí jazyk, boli racionálnejší. Vedci predpokladajú, že sa v cudzom jazyku lepšie koncentrujeme. Nerobíme teda rozhodnutia emocionálne, ale racionálne.