Slovníček fráz

sk V reštaurácii 1   »   ti ኣብ ቤት-መግቢ 1

29 [dvadsaťdeväť]

V reštaurácii 1

V reštaurácii 1

29 [ዕስራንትሽዓተን]

29 [‘isiranitishi‘ateni]

ኣብ ቤት-መግቢ 1

[abi bēti-megibī 1]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina tigriňa Prehrať Viac
Je ten stôl voľný? እ---ውላ ነ--ድዩ? እዚ ጣውላ ነጻ ድዩ? እ- ጣ-ላ ነ- ድ-? ------------- እዚ ጣውላ ነጻ ድዩ? 0
i---t’----a-n-t--a--iyu? izī t’awila nets’a diyu? i-ī t-a-i-a n-t-’- d-y-? ------------------------ izī t’awila nets’a diyu?
Prosím si jedálny lístok. ናይ-ም-ብ ካር---ል- ኣ-ኹ-በ--ም። ናይ ምግብ ካርተ ደልየ ኣሎኹ በጃኹም። ና- ም-ብ ካ-ተ ደ-የ ኣ-ኹ በ-ኹ-። ------------------------ ናይ ምግብ ካርተ ደልየ ኣሎኹ በጃኹም። 0
na-i -i--bi-ka-i-- ---i-e-aloẖ----ja----i። nayi migibi karite deliye aloh-u bejah-umi። n-y- m-g-b- k-r-t- d-l-y- a-o-̱- b-j-h-u-i- ------------------------------------------- nayi migibi karite deliye aloẖu bejaẖumi።
Čo mi môžete odporučiť? እ-ታይ -መ-ጹለይ-? እንታይ ትመርጹለይ ? እ-ታ- ት-ር-ለ- ? ------------- እንታይ ትመርጹለይ ? 0
i-it-y------rits’ule-- ? initayi timerits’uleyi ? i-i-a-i t-m-r-t-’-l-y- ? ------------------------ initayi timerits’uleyi ?
Rád by som si dal pivo. ሓንቲ--ራ-ደ---ነ-ረ ። ሓንቲ ቢራ ደልየ ነይረ ። ሓ-ቲ ቢ- ደ-የ ነ-ረ ። ---------------- ሓንቲ ቢራ ደልየ ነይረ ። 0
h-a-it--bīr- -eli-----y-re-። h-anitī bīra deliye neyire ። h-a-i-ī b-r- d-l-y- n-y-r- ። ---------------------------- ḥanitī bīra deliye neyire ።
Prosím si minerálnu vodu. ሓንቲ ማይ እ- -ልየ ነ--። ሓንቲ ማይ እየ ደልየ ነይረ። ሓ-ቲ ማ- እ- ደ-የ ነ-ረ- ------------------ ሓንቲ ማይ እየ ደልየ ነይረ። 0
h-a---ī --yi --e -e-iye-ne---e። h-anitī mayi iye deliye neyire። h-a-i-ī m-y- i-e d-l-y- n-y-r-። ------------------------------- ḥanitī mayi iye deliye neyire።
Prosím si pomarančovú šťavu. ሓ-- ጽማቝ-ብ-ቱኳ- ደል- --ረ ። ሓንቲ ጽማቝ-ብርቱኳን ደልየ ነይረ ። ሓ-ቲ ጽ-ቝ-ብ-ቱ-ን ደ-የ ነ-ረ ። ----------------------- ሓንቲ ጽማቝ-ብርቱኳን ደልየ ነይረ ። 0
ḥ-n-t--t----ak-’----ir--u--a-i--e-i------ire-። h-anitī ts’imak-’wi-biritukwani deliye neyire ። h-a-i-ī t-’-m-k-’-i-b-r-t-k-a-i d-l-y- n-y-r- ። ----------------------------------------------- ḥanitī ts’imaḵ’wi-biritukwani deliye neyire ።
Prosím si kávu. ሓን- -------ነይረ። ሓንቲ ቡን ደልየ ነይረ። ሓ-ቲ ቡ- ደ-የ ነ-ረ- --------------- ሓንቲ ቡን ደልየ ነይረ። 0
ḥani-ī b-ni----iye-ney-re። h-anitī buni deliye neyire። h-a-i-ī b-n- d-l-y- n-y-r-። --------------------------- ḥanitī buni deliye neyire።
Prosím si kávu s mliekom. ሓደ ----ስ ---ደ-- ነይ-። ሓደ ቡን ምስ ጸባ ደልየ ነይረ። ሓ- ቡ- ም- ጸ- ደ-የ ነ-ረ- -------------------- ሓደ ቡን ምስ ጸባ ደልየ ነይረ። 0
ḥ-de ------i-i-t---ba-d-liy--ne-i--። h-ade buni misi ts’eba deliye neyire። h-a-e b-n- m-s- t-’-b- d-l-y- n-y-r-። ------------------------------------- ḥade buni misi ts’eba deliye neyire።
S cukrom, prosím. ም- --ር- በጃኹ-። ምስ ሹኮር፣ በጃኹም። ም- ሹ-ር- በ-ኹ-። ------------- ምስ ሹኮር፣ በጃኹም። 0
mis- -hukori፣ -ejaẖ--i። misi shukori፣ bejah-umi። m-s- s-u-o-i- b-j-h-u-i- ------------------------ misi shukori፣ bejaẖumi።
Dal / dala by som si čaj. ሓን- ሻሂ -የ ዝደሊ። ሓንቲ ሻሂ ኢየ ዝደሊ። ሓ-ቲ ሻ- ኢ- ዝ-ሊ- -------------- ሓንቲ ሻሂ ኢየ ዝደሊ። 0
h--n--- --ahī ī-e z----ī። h-anitī shahī īye zidelī። h-a-i-ī s-a-ī ī-e z-d-l-። ------------------------- ḥanitī shahī īye zidelī።
Dal / dala by som si čaj s citrónom. ሓ-- -------ሚን ኢየ-ዝ--። ሓንቲ ሻሂ ምስ ለሚን ኢየ ዝደሊ። ሓ-ቲ ሻ- ም- ለ-ን ኢ- ዝ-ሊ- --------------------- ሓንቲ ሻሂ ምስ ለሚን ኢየ ዝደሊ። 0
ḥan-tī-s-a-- -is-----ī-i-īy---i-e--። h-anitī shahī misi lemīni īye zidelī። h-a-i-ī s-a-ī m-s- l-m-n- ī-e z-d-l-። ------------------------------------- ḥanitī shahī misi lemīni īye zidelī።
Dal / dala by som si čaj s mliekom. ሓንቲ -- -ስ ----የ--ደሊ። ሓንቲ ሻሂ ምስ ጸባ ኢየ ዝደሊ። ሓ-ቲ ሻ- ም- ጸ- ኢ- ዝ-ሊ- -------------------- ሓንቲ ሻሂ ምስ ጸባ ኢየ ዝደሊ። 0
ḥa--t--sh--ī-m--- -s’e-a-ī-----d--ī። h-anitī shahī misi ts’eba īye zidelī። h-a-i-ī s-a-ī m-s- t-’-b- ī-e z-d-l-። ------------------------------------- ḥanitī shahī misi ts’eba īye zidelī።
Máte cigarety? ሽ-ራ ኣለ-ም-ድዩ? ሽጋራ ኣለኩም ድዩ? ሽ-ራ ኣ-ኩ- ድ-? ------------ ሽጋራ ኣለኩም ድዩ? 0
shig-ra ----umi d-y-? shigara alekumi diyu? s-i-a-a a-e-u-i d-y-? --------------------- shigara alekumi diyu?
Máte popolník? መ-ገፊ---- ኣ-ኩ--ድ-? መንገፊ ሽጋራ ኣለኩም ድዩ? መ-ገ- ሽ-ራ ኣ-ኩ- ድ-? ----------------- መንገፊ ሽጋራ ኣለኩም ድዩ? 0
m----efī --igar------um--d---? menigefī shigara alekumi diyu? m-n-g-f- s-i-a-a a-e-u-i d-y-? ------------------------------ menigefī shigara alekumi diyu?
Máte oheň? መወል- ኣ-ኩም--? መወልዒ ኣለኩም ዶ? መ-ል- ኣ-ኩ- ዶ- ------------ መወልዒ ኣለኩም ዶ? 0
mewe-i-- ale---i---? meweli‘ī alekumi do? m-w-l-‘- a-e-u-i d-? -------------------- meweli‘ī alekumi do?
Chýba mi vidlička. ን---ፋ-ከታ ተ-ፉ---ሎ። ንዓይ ፋርከታ ተሪፉኒ ኣሎ። ን-ይ ፋ-ከ- ተ-ፉ- ኣ-። ----------------- ንዓይ ፋርከታ ተሪፉኒ ኣሎ። 0
n---y- -arik-ta-ter---n- -lo። ni‘ayi fariketa terīfunī alo። n-‘-y- f-r-k-t- t-r-f-n- a-o- ----------------------------- ni‘ayi fariketa terīfunī alo።
Chýba mi nôž. ን-ይ ማ--ተሪ-ኒ--ሎ። ንዓይ ማይ ተሪፉኒ ኣሎ። ን-ይ ማ- ተ-ፉ- ኣ-። --------------- ንዓይ ማይ ተሪፉኒ ኣሎ። 0
n-‘ay- --yi t----un- alo። ni‘ayi mayi terīfunī alo። n-‘-y- m-y- t-r-f-n- a-o- ------------------------- ni‘ayi mayi terīfunī alo።
Chýba mi lyžička. ንዓ--ማን- ---ኒ-ኣ-። ንዓይ ማንካ ተሪፉኒ ኣሎ። ን-ይ ማ-ካ ተ-ፉ- ኣ-። ---------------- ንዓይ ማንካ ተሪፉኒ ኣሎ። 0
n---y---a-i-a-t---f-n- ---። ni‘ayi manika terīfunī alo። n-‘-y- m-n-k- t-r-f-n- a-o- --------------------------- ni‘ayi manika terīfunī alo።

Gramatika zabraňuje klamstvám!

Každý jazyk má zvláštne črty. Mnohé jazyky však majú aj vlastnosti, ktoré sú na svete ojedinelé. K takýmto jazykom patrí Trio. Trio je juhoamerický indiánsky jazyk. Hovorí ním približne 2 000 ľudí v Brazílii a Suriname. Zvláštnosťou jazyka trio je gramatika. Lebo tá núti hovoriaceho, aby stále hovoril pravdu. Môže za to tzv. frustratívna koncovka. Táto koncovka sa v jazyku trio pridáva ku slovesám. Ukazuje, ako veľmi je veta pravdivá. Na jednoduchom príklade si ukážeme, ako presne funguje. Zoberme si napríklad vetu: Dieťa išlo do školy . V jazyku trio musí hovorca za sloveso pridať určitú koncovku. Podľa koncovky spoznáte, či dieťa skutočne videl odchádzať. Môže však tiež vyjadriť, že to vie len od niekoho iného. Alebo pomocou koncovky povie, že vie, že je to lož. Hovorca si teda musí počas hovoru stáť za tým, ako to povie. Znamená to, že musí tomu druhému povedať, či je jeho výpoveď pravdivá. Nemôže teda nič zamlčať ani vylepšiť. Ak hovorca jazyka trio koncovku vynechá, je považovaný za klamára. V Suriname je úradným jazykom holandčina. Preklady z holandčiny do tria sú často problematické. Keďže väčšina jazykov je oveľa menej precízna. Umožňujú hovoriacemu, aby bol vágny. Tlmočníci si teda nie vždy dávajú pozor, či si stoja za tým, čo hovoria. Komunikácia s ľuďmi, ktorí hovoria jazykom trio, je preto ťažká. Možno by bola frustratívna koncovka výhodná aj v iných jazykoch !? Nielen v jazyku politikov ...