Slovníček fráz

sk Dni v týždni   »   tr Haftanın günleri

9 [deväť]

Dni v týždni

Dni v týždni

9 [dokuz]

Haftanın günleri

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina turečtina Prehrať Viac
pondelok P-za----i P-------- P-z-r-e-i --------- Pazartesi 0
utorok S-lı S--- S-l- ---- Salı 0
streda Ça--a--a Ç------- Ç-r-a-b- -------- Çarşamba 0
štvrtok Pe-şe-be P------- P-r-e-b- -------- Perşembe 0
piatok Cuma C--- C-m- ---- Cuma 0
sobota C-ma-t--i C-------- C-m-r-e-i --------- Cumartesi 0
nedeľa P-zar P---- P-z-r ----- Pazar 0
týždeň haf-a h---- h-f-a ----- hafta 0
od pondelka do nedele p----te-i-e- --zar- ka--r p----------- P----- k---- p-z-r-e-i-e- P-z-r- k-d-r ------------------------- pazartesiden Pazara kadar 0
Prvý deň je pondelok. İl- g-- --za-----d--. İ-- g-- P------------ İ-k g-n P-z-r-e-i-i-. --------------------- İlk gün Pazartesidir. 0
Druhý deň je utorok. İkinci-gü----lıd-r. İ----- g-- S------- İ-i-c- g-n S-l-d-r- ------------------- İkinci gün Salıdır. 0
Tretí deň je streda. Üçün---gün Ça---m---ı-. Ü----- g-- Ç----------- Ü-ü-c- g-n Ç-r-a-b-d-r- ----------------------- Üçüncü gün Çarşambadır. 0
Štvrtý deň je štvrtok. Dörd-nc--g----erş-m-e--r. D------- g-- P----------- D-r-ü-c- g-n P-r-e-b-d-r- ------------------------- Dördüncü gün Perşembedir. 0
Piaty deň je piatok. Be--nc----n -----ır. B------ g-- C------- B-ş-n-i g-n C-m-d-r- -------------------- Beşinci gün Cumadır. 0
Šiesty deň je sobota. Alt---ı-g-- Cum-r-es---r. A------ g-- C------------ A-t-n-ı g-n C-m-r-e-i-i-. ------------------------- Altıncı gün Cumartesidir. 0
Siedmy deň je nedeľa. Y-d-n-i-gün P-za-dır. Y------ g-- P-------- Y-d-n-i g-n P-z-r-ı-. --------------------- Yedinci gün Pazardır. 0
Týždeň má sedem dní. Hafta -e---g---ü-. H---- y--- g------ H-f-a y-d- g-n-ü-. ------------------ Hafta yedi gündür. 0
Pracujeme len päť dní. Biz-y-ln-z -e----n--a-ı--y-r-z. B-- y----- b-- g-- ç----------- B-z y-l-ı- b-ş g-n ç-l-ş-y-r-z- ------------------------------- Biz yalnız beş gün çalışıyoruz. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Umelý jazyk esperanto

Angličtina je v súčasnosti najdôležitejším svetovým jazykom. Bolo by fajn, keby ňou vedeli komunikovať všetci ľudia. Tento cieľ sa však dá dosiahnuť i pomocou ďalších jazykov. Napríklad umelými jazykmi. Umelé jazyky boli vytvorené a vyvinuté za týmto účelom. Existuje teda určitý koncept, podľa ktorého boli vytvorené. V umelých jazykoch sa miešajú prvky z rôznych jazykov. Mnoho ľudí sa ich tak môže ľahšie naučiť. Cieľom každého umelého jazyka je možnosť medzinárodnej komunikácie. Najznámejším umelým jazykom je esperanto. Prvýkrát bol tento jazyk predstavený vo Varšave v roku 1887. Jeho zakladateľom je lekár Ludwik L. Zamenhof. Hlavnú príčinu sociálnych nepokojov videl v problémoch s komunikáciou. Chcel preto vytvoriť jazyk, ktorý by národy spájal. S jeho pomocou by spolu mohli rovnoprávne hovoriť všetci ľudia. Pseudonym lekára bol Dr. Esperanto - Ten, ktorý dúfa. Dokazuje to, ako veľmi svojmu snu veril. Myšlienka univerzálneho dorozumievania je však oveľa staršia. Až do dnešnej doby bolo vytvorených mnoho rôznych umelých jazykov. Spájajú sa s nimi také ciele ako tolerancia či ľudské práva. Esperanto dnes ovládajú ľudia vo viac ako 120 krajinách. Má však aj svojich kritikov. Napríklad 70% slovíčok je románskeho pôvodu. A navyše je výrazne poznamenané indoeurópskymi jazyky. Ľudia, ktorí ním hovoria, sa stretávajú na kongresoch či v rôznych združeniach. Pravidelne organizujú stretnutia a prednášky. Máte tiež chuť na lekciu esperanta? Ĉu vi parolas Esperanton? – Jes, mi parolas Esperanton tre bone!