Slovníček fráz

sk Spojky 1   »   tr Bağlaçlar 1

94 [deväťdesiatštyri]

Spojky 1

Spojky 1

94 [doksan dört]

Bağlaçlar 1

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina turečtina Prehrať Viac
Počkaj, kým prestane pršať. Y-ğ--r d-r-na-kad-r b--le. Y----- d----- k---- b----- Y-ğ-u- d-r-n- k-d-r b-k-e- -------------------------- Yağmur durana kadar bekle. 0
Počkaj, kým budem hotový (hotová). B----a-ır-o---a---da- -ekl-. B-- h---- o---- k---- b----- B-n h-z-r o-a-a k-d-r b-k-e- ---------------------------- Ben hazır olana kadar bekle. 0
Počkaj, kým príde späť. O g-ri-ge---e--ad-- ----e. O g--- g----- k---- b----- O g-r- g-l-n- k-d-r b-k-e- -------------------------- O geri gelene kadar bekle. 0
Počkám, kým budú moje vlasy suché. S--l-rı- ku-uya-a-k---r --kliyo-um. S------- k------- k---- b---------- S-ç-a-ı- k-r-y-n- k-d-r b-k-i-o-u-. ----------------------------------- Saçlarım kuruyana kadar bekliyorum. 0
Počkám, kým skončí film. F-l---i-e-----d-- ----iy----. F--- b----- k---- b---------- F-l- b-t-n- k-d-r b-k-i-o-u-. ----------------------------- Film bitene kadar bekliyorum. 0
Počkám, kým bude na semafore zelená. Işı- y---- -an--c--a ----- -ek--y--um. I--- y---- y-------- k---- b---------- I-ı- y-ş-l y-n-n-a-a k-d-r b-k-i-o-u-. -------------------------------------- Işık yeşil yanıncaya kadar bekliyorum. 0
Kedy ideš na dovolenku? N----m-n-t-ti-- g------s-n? N- z---- t----- g---------- N- z-m-n t-t-l- g-d-y-r-u-? --------------------------- Ne zaman tatile gidiyorsun? 0
Ešte pred letnými prázdninami? Y-z-t--il--d-----ha ön-e-m-? Y-- t--------- d--- ö--- m-- Y-z t-t-l-n-e- d-h- ö-c- m-? ---------------------------- Yaz tatilinden daha önce mi? 0
Áno, ešte predtým, ako začnú letné prázdnininy. E---- y-z --ti-- b--l---dan---h- ---e. E---- y-- t----- b--------- d--- ö---- E-e-, y-z t-t-l- b-ş-a-a-a- d-h- ö-c-. -------------------------------------- Evet, yaz tatili başlamadan daha önce. 0
Oprav strechu predtým, ako príde zima. K-- -a----a-a- -at--- ---r. K-- b--------- ç----- o---- K-ş b-ş-a-a-a- ç-t-y- o-a-. --------------------------- Kış başlamadan çatıyı onar. 0
Umy si ruky predtým, ako si sadneš za stôl. M----a-o---m-da--ellerin- --k-. M----- o-------- e------- y---- M-s-y- o-u-m-d-n e-l-r-n- y-k-. ------------------------------- Masaya oturmadan ellerini yıka. 0
Zavri okno predtým, ako pôjdeš von. D-ş--- -ı---dan-c-mı-k--a-. D----- ç------- c--- k----- D-ş-r- ç-k-a-a- c-m- k-p-t- --------------------------- Dışarı çıkmadan camı kapat. 0
Kedy prídeš domov? Eve -e -a-an ge---e-s--? E-- n- z---- g---------- E-e n- z-m-n g-l-c-k-i-? ------------------------ Eve ne zaman geleceksin? 0
Po vyučovaní? De---e- -o---? D------ s----- D-r-t-n s-n-a- -------------- Dersten sonra? 0
Áno, len čo skončí vyučovanie. Evet, --rs bit------ ----a. E---- d--- b-------- s----- E-e-, d-r- b-t-i-t-n s-n-a- --------------------------- Evet, ders bittikten sonra. 0
Po tom, ako mal úraz, nemohol viac pracovať. O--e-ke---kaza---ç-rd-kt-n --n----a--ık ça-ış-m-d-. O (------ k--- g---------- s----- a---- ç---------- O (-r-e-) k-z- g-ç-r-i-t-n s-n-a- a-t-k ç-l-ş-m-d-. --------------------------------------------------- O (erkek) kaza geçirdikten sonra, artık çalışamadı. 0
Po tom, ako stratil prácu, odišiel do Ameriky. O---erkek)--ş-n- k-yb-tt-kten--onr-,-A------’y- g-tti. O- (------ i---- k----------- s----- A--------- g----- O- (-r-e-) i-i-i k-y-e-t-k-e- s-n-a- A-e-i-a-y- g-t-i- ------------------------------------------------------ O, (erkek) işini kaybettikten sonra, Amerika’ya gitti. 0
Po tom, ako odišiel do Ameriky, zbohatol. O, -e--e-- Ame--k--y--git-i---n --nr-----g----ldu. O- (------ A--------- g-------- s---- z----- o---- O- (-r-e-) A-e-i-a-y- g-t-i-t-n s-n-a z-n-i- o-d-. -------------------------------------------------- O, (erkek) Amerika’ya gittikten sonra zengin oldu. 0

Ako sa naučiť dva jazyky naraz

Znalosť cudzích jazykov je čoraz dôležitejšia. Mnoho ľudí sa učí nejaký cudzí jazyk. Na svete ale existuje mnoho zaujímavých jazykov. Preto sa ľudia učia viac jazykov naraz. Keď deti vyrastajú v dvojjazyčnom prostredí, nie je to väčšinou žiadny problém. Ich mozog sa naučí oba jazyky automaticky. Keď sú starší, vedia, čo do ktorého jazyka patrí. Dvojjazyční jedinci poznajú typické črty oboch jazykov. U dospelých je to iné. Nemôžu sa naučiť dva jazyky súčasne tak ľahko. Kto sa chce naučiť dva jazyky, mal by pamätať na jedno pravidlo. Najprv je dôležité medzi sebou oba jazyky porovnať. Jazyky, ktoré patria do rovnakej jazykovej rodiny, sú často veľmi podobné. To môže viesť k ich zamieňaniu. Je teda zmysluplné oba jazyky presne analyzovať. Môžete si napríklad urobiť zoznam. Do neho si môžete zapisovať podobnosti a rozdiely. Mozog je tak nútený pracovať intenzívne s oboma jazykmi. Lepšie si potom pamätá, aké majú oba jazyky zvláštnosti. Mali by ste si tiež pre každý jazyk zvoliť rôzne farby ceruziek a dosiek. Ľahšie tak oba jazyky odlíšite. Keď sa človek učí dva úplne rôzne jazyky, je to iné. U rozdielnych jazykov nehrozí nebezpečenstvo zámeny. V tomto prípade je nebezpečné oba jazyky porovnávať! Bolo by lepšie porovnávať tieto jazyky so svojou materčinou. Akonáhle mozog tento kontrast rozpozná, bude sa učiť efektívnejšie. Je tiež dôležité, aby ste sa obaja jazyky učili s rovnakou intenzitou. Teoreticky je ale mozgu jedno, koľko jazykov sa učí ...