Slovníček fráz

sk Prídavné mená 2   »   tr Sıfatlar 2

79 [sedemdesiatdeväť]

Prídavné mená 2

Prídavné mená 2

79 [yetmiş dokuz]

Sıfatlar 2

Kliknutím na každé prázdne miesto zobrazíte text, resp.:   
slovenčina turečtina Prehrať Viac
Mám na sebe modré šaty. Üs----- m--- b-- e----- v--. Üstümde mavi bir elbise var. 0
Mám na sebe červené šaty. Üs----- k------ b-- e----- v--. Üstümde kırmızı bir elbise var. 0
Mám na sebe zelené šaty. Üs----- y---- b-- e----- v--. Üstümde yeşil bir elbise var. 0
Kúpim čiernu tašku. Si--- b-- ç---- s---- a-------. Siyah bir çanta satın alıyorum. 0
Kúpim hnedú tašku. Ka-------- b-- ç---- s---- a-------. Kahverengi bir çanta satın alıyorum. 0
Kúpim bielu tašku. Be--- b-- ç---- s---- a-------. Beyaz bir çanta satın alıyorum. 0
Potrebujem nové auto. Ye-- b-- a------ i-------- v--. Yeni bir arabaya ihtiyacım var. 0
Potrebujem rýchle auto. Hı--- b-- a------ i-------- v--. Hızlı bir arabaya ihtiyacım var. 0
Potrebujem pohodlné auto. Ra--- b-- a------ i-------- v--. Rahat bir arabaya ihtiyacım var. 0
Tam hore býva stará žena. Şu y------ y---- b-- k---- o-------. Şu yukarda yaşlı bir kadın oturuyor. 0
Tam hore býva tlstá žena. Şu y------ ş----- b-- k---- o-------. Şu yukarda şişman bir kadın oturuyor. 0
Tam dole býva zvedavá žena. Şu a------ m------ b-- k---- o-------. Şu aşağıda meraklı bir kadın oturuyor. 0
Naši hostia boli milí ľudia. Mi------------ c--- y---- i---------. Misafirlerimiz cana yakın insanlardı. 0
Naši hostia boli zdvorilí ľudia. Mi------------ k---- i---------. Misafirlerimiz kibar insanlardı. 0
Naši hostia boli zaujímaví ľudia. Mi------------ i----- i---------. Misafirlerimiz ilginç insanlardı. 0
Mám milé deti. Be--- s------ ç--------- v--. Benim sevimli çocuklarım var. 0
Ale susedia majú drzé deti. Am- k--------- a---- ç-------- v--. Ama komşuların arsız çocukları var. 0
Sú vaše deti poslušné? Ço---------- u--- m-? Çocuklarınız uslu mu? 0

Jeden jazyk, mnoho podôb

Aj keď hovoríme len jedným jazykom, hovoríme vlastne mnohými jazykmi. Žiadny jazyk totiž nie je uzavretý systém. Každý jazyk prejavuje mnoho rôznych dimenzií. Jazyk je totiž živý. Ľudia sa pri rozhovore vždy riadia podľa svojho partnera. Pozmeňujú teda jazyk, ktorým hovoria. Tieto zmeny sa objavujú v rôznych formách. Každý jazyk má napríklad svoju históriu. Vždy sa menil a bude sa meniť aj naďalej. Dá sa to poznať podľa toho, že starí ľudia hovoria inak ako mladí. Vo väčšine jazykov existuje tiež veľa dialektov. Mnoho ľudí hovoriacich dialektom sa ale vie prispôsobiť svojmu prostrediu. V určitých situáciách hovorí spisovným jazykom. Rôzne sociálne skupiny majú rôzne jazyky. Príkladom je jazyk mládeže alebo poľovnícky žargón. Väčšina ľudí hovorí inak v práci ako doma. Veľa ich tiež v práci používa profesionálny žargón. Rozdiely sa tiež objavujú v hovorenom a písanom jazyku. Hovorený jazyk je väčšinou oveľa jednoduchší ako ten písaný. Rozdiel môže byť význačný. Stáva sa tak, keď sa písaný jazyk dlhú dobu nemení. Ľudia sa potom musia naučiť používať najprv písanú formu jazyka. Jazyk mužov a žien sa tiež často líši. V západných spoločnostiach nie je tento rozdiel až tak veľký. Sú však krajiny, v ktorých hovoria ženy úplne inak ako muži. V niektorých kultúrach má aj zdvorilosť svoju vlastnú jazykovú podobu. Rozprávanie teda nie je vôbec jednoduché! Musíme si dávať pozor na veľa vecí súčasne ...