Slovníček fráz

sk Prídavné mená 2   »   es Adjetivos 2

79 [sedemdesiatdeväť]

Prídavné mená 2

Prídavné mená 2

79 [setenta y nueve]

Adjetivos 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina španielčina Prehrať Viac
Mám na sebe modré šaty. Lle-- p-e--- -n ve-t-do azul. L---- p----- u- v------ a---- L-e-o p-e-t- u- v-s-i-o a-u-. ----------------------------- Llevo puesto un vestido azul.
Mám na sebe červené šaty. Llev----e-t- -n--est--o-ro--. L---- p----- u- v------ r---- L-e-o p-e-t- u- v-s-i-o r-j-. ----------------------------- Llevo puesto un vestido rojo.
Mám na sebe zelené šaty. L---o-p--sto -- --s---- --r-e. L---- p----- u- v------ v----- L-e-o p-e-t- u- v-s-i-o v-r-e- ------------------------------ Llevo puesto un vestido verde.
Kúpim čiernu tašku. (M-- -om--o--n------ negro. (--- c----- u- b---- n----- (-e- c-m-r- u- b-l-o n-g-o- --------------------------- (Me) compro un bolso negro.
Kúpim hnedú tašku. (M-)-----ro un--ol-o----r-n. (--- c----- u- b---- m------ (-e- c-m-r- u- b-l-o m-r-ó-. ---------------------------- (Me) compro un bolso marrón.
Kúpim bielu tašku. (M-) -om-r- -n----s--blanco. (--- c----- u- b---- b------ (-e- c-m-r- u- b-l-o b-a-c-. ---------------------------- (Me) compro un bolso blanco.
Potrebujem nové auto. Ne-esi-o -n ----- n-evo. N------- u- c---- n----- N-c-s-t- u- c-c-e n-e-o- ------------------------ Necesito un coche nuevo.
Potrebujem rýchle auto. Nece-i----n-----e r-pido. N------- u- c---- r------ N-c-s-t- u- c-c-e r-p-d-. ------------------------- Necesito un coche rápido.
Potrebujem pohodlné auto. Nec-sito--n-c-ch- c-m---. N------- u- c---- c------ N-c-s-t- u- c-c-e c-m-d-. ------------------------- Necesito un coche cómodo.
Tam hore býva stará žena. A--í----ib- v-v---na-----r-vie-a-/-ma---. A--- a----- v--- u-- m---- v---- / m----- A-l- a-r-b- v-v- u-a m-j-r v-e-a / m-y-r- ----------------------------------------- Allí arriba vive una mujer vieja / mayor.
Tam hore býva tlstá žena. A--í ar--ba v-v- una-muj-- gorda. A--- a----- v--- u-- m---- g----- A-l- a-r-b- v-v- u-a m-j-r g-r-a- --------------------------------- Allí arriba vive una mujer gorda.
Tam dole býva zvedavá žena. A-----bajo vive---a---j-r c-r--sa. A--- a---- v--- u-- m---- c------- A-l- a-a-o v-v- u-a m-j-r c-r-o-a- ---------------------------------- Allí abajo vive una mujer curiosa.
Naši hostia boli milí ľudia. Nue--ro--invitados e----ge-t- -----ti--. N------- i-------- e--- g---- s--------- N-e-t-o- i-v-t-d-s e-a- g-n-e s-m-á-i-a- ---------------------------------------- Nuestros invitados eran gente simpática.
Naši hostia boli zdvorilí ľudia. Nu--tr-- invi-a----eran -e--e ---bl-. N------- i-------- e--- g---- a------ N-e-t-o- i-v-t-d-s e-a- g-n-e a-a-l-. ------------------------------------- Nuestros invitados eran gente amable.
Naši hostia boli zaujímaví ľudia. Nu-stros invi-ado---r-n -e-t- i--er-sa--e. N------- i-------- e--- g---- i----------- N-e-t-o- i-v-t-d-s e-a- g-n-e i-t-r-s-n-e- ------------------------------------------ Nuestros invitados eran gente interesante.
Mám milé deti. Mi--h-jos -o- bu--os. M-- h---- s-- b------ M-s h-j-s s-n b-e-o-. --------------------- Mis hijos son buenos.
Ale susedia majú drzé deti. Pero--o- h-j-- -e-l-- -e-in-- --- -es-----os. P--- l-- h---- d- l-- v------ s-- d---------- P-r- l-s h-j-s d- l-s v-c-n-s s-n d-s-a-a-o-. --------------------------------------------- Pero los hijos de los vecinos son descarados.
Sú vaše deti poslušné? ¿Sus--iño- --n ------ntes? ¿--- n---- s-- o---------- ¿-u- n-ñ-s s-n o-e-i-n-e-? -------------------------- ¿Sus niños son obedientes?

Jeden jazyk, mnoho podôb

Aj keď hovoríme len jedným jazykom, hovoríme vlastne mnohými jazykmi. Žiadny jazyk totiž nie je uzavretý systém. Každý jazyk prejavuje mnoho rôznych dimenzií. Jazyk je totiž živý. Ľudia sa pri rozhovore vždy riadia podľa svojho partnera. Pozmeňujú teda jazyk, ktorým hovoria. Tieto zmeny sa objavujú v rôznych formách. Každý jazyk má napríklad svoju históriu. Vždy sa menil a bude sa meniť aj naďalej. Dá sa to poznať podľa toho, že starí ľudia hovoria inak ako mladí. Vo väčšine jazykov existuje tiež veľa dialektov. Mnoho ľudí hovoriacich dialektom sa ale vie prispôsobiť svojmu prostrediu. V určitých situáciách hovorí spisovným jazykom. Rôzne sociálne skupiny majú rôzne jazyky. Príkladom je jazyk mládeže alebo poľovnícky žargón. Väčšina ľudí hovorí inak v práci ako doma. Veľa ich tiež v práci používa profesionálny žargón. Rozdiely sa tiež objavujú v hovorenom a písanom jazyku. Hovorený jazyk je väčšinou oveľa jednoduchší ako ten písaný. Rozdiel môže byť význačný. Stáva sa tak, keď sa písaný jazyk dlhú dobu nemení. Ľudia sa potom musia naučiť používať najprv písanú formu jazyka. Jazyk mužov a žien sa tiež často líši. V západných spoločnostiach nie je tento rozdiel až tak veľký. Sú však krajiny, v ktorých hovoria ženy úplne inak ako muži. V niektorých kultúrach má aj zdvorilosť svoju vlastnú jazykovú podobu. Rozprávanie teda nie je vôbec jednoduché! Musíme si dávať pozor na veľa vecí súčasne ...