Slovníček fráz

sk Prídavné mená 2   »   am መግለጫዎች 2

79 [sedemdesiatdeväť]

Prídavné mená 2

Prídavné mená 2

79 [ሰባ ዘጠኝ]

79 [seba zet’enyi]

መግለጫዎች 2

[k’it͟s’ili 2]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina amharčina Prehrať Viac
Mám na sebe modré šaty. ስ-ያዊ --- ለብሻ-ው። ስ--- ቀ-- ለ----- ስ-ያ- ቀ-ስ ለ-ሻ-ው- --------------- ስማያዊ ቀሚስ ለብሻለው። 0
sim-yawī -’em--i -e-ishal--i. s------- k------ l----------- s-m-y-w- k-e-ī-i l-b-s-a-e-i- ----------------------------- simayawī k’emīsi lebishalewi.
Mám na sebe červené šaty. ቀ- --ስ ለብሻ--። ቀ- ቀ-- ለ----- ቀ- ቀ-ስ ለ-ሻ-ው- ------------- ቀይ ቀሚስ ለብሻለው። 0
k’-y- -’-mī---leb-s-----i. k---- k------ l----------- k-e-i k-e-ī-i l-b-s-a-e-i- -------------------------- k’eyi k’emīsi lebishalewi.
Mám na sebe zelené šaty. አ--ጋዴ ቀ-ስ -ብሻለው። አ---- ቀ-- ለ----- አ-ን-ዴ ቀ-ስ ለ-ሻ-ው- ---------------- አረንጋዴ ቀሚስ ለብሻለው። 0
ā-e-i---- -’e-īs-----i---lew-. ā-------- k------ l----------- ā-e-i-a-ē k-e-ī-i l-b-s-a-e-i- ------------------------------ ārenigadē k’emīsi lebishalewi.
Kúpim čiernu tašku. ጥቁ--ቦርሳ--የ----ነኝ። ጥ-- ቦ-- እ---- ነ-- ጥ-ር ቦ-ሳ እ-ገ-ው ነ-። ----------------- ጥቁር ቦርሳ እየገዛው ነኝ። 0
t-ik--r---o--sa -y--ez--i-n---i. t------- b----- i-------- n----- t-i-’-r- b-r-s- i-e-e-a-i n-n-i- -------------------------------- t’ik’uri borisa iyegezawi nenyi.
Kúpim hnedú tašku. ቡ--ቦር- እ-ገዛ- --። ቡ- ቦ-- እ---- ነ-- ቡ- ቦ-ሳ እ-ገ-ው ነ-። ---------------- ቡኒ ቦርሳ እየገዛው ነኝ። 0
b--ī bori-a i-e-ez-w---eny-. b--- b----- i-------- n----- b-n- b-r-s- i-e-e-a-i n-n-i- ---------------------------- bunī borisa iyegezawi nenyi.
Kúpim bielu tašku. ነ---ርሳ እየ--- ነ-። ነ- ቦ-- እ---- ነ-- ነ- ቦ-ሳ እ-ገ-ው ነ-። ---------------- ነጭ ቦርሳ እየገዛው ነኝ። 0
ne-h---b-r--a -y---za-i--en-i. n----- b----- i-------- n----- n-c-’- b-r-s- i-e-e-a-i n-n-i- ------------------------------ nech’i borisa iyegezawi nenyi.
Potrebujem nové auto. አዲ--መኪና-ያ-ፈ----። አ-- መ-- ያ------- አ-ስ መ-ና ያ-ፈ-ገ-ል- ---------------- አዲስ መኪና ያስፈልገኛል። 0
ā---i mekīn---as---li-enya--. ā---- m----- y--------------- ā-ī-i m-k-n- y-s-f-l-g-n-a-i- ----------------------------- ādīsi mekīna yasifeligenyali.
Potrebujem rýchle auto. ፈ----ኪ-------ኛ-። ፈ-- መ-- ያ------- ፈ-ን መ-ና ያ-ፈ-ገ-ል- ---------------- ፈጣን መኪና ያስፈልገኛል። 0
f--’a-i--ek-na ----fel-gen-a-i. f------ m----- y--------------- f-t-a-i m-k-n- y-s-f-l-g-n-a-i- ------------------------------- fet’ani mekīna yasifeligenyali.
Potrebujem pohodlné auto. ም---ኪ-----ል---። ም- መ-- ያ------- ም- መ-ና ያ-ፈ-ገ-ል- --------------- ምቹ መኪና ያስፈልገኛል። 0
mic-- m-kī-a--a-i----ge-y---. m---- m----- y--------------- m-c-u m-k-n- y-s-f-l-g-n-a-i- ----------------------------- michu mekīna yasifeligenyali.
Tam hore býva stará žena. ት-ቅ -ት-ከ-ይ -ኖ---። ት-- ሴ- ከ-- ት----- ት-ቅ ሴ- ከ-ይ ት-ራ-ች- ----------------- ትልቅ ሴት ከላይ ትኖራለች። 0
til---i sē-i --l--- -inor-l-c--. t------ s--- k----- t----------- t-l-k-i s-t- k-l-y- t-n-r-l-c-i- -------------------------------- tilik’i sēti kelayi tinoralechi.
Tam hore býva tlstá žena. ወፍራ- ሴት ከ-----ራ-ች። ወ--- ሴ- ከ-- ት----- ወ-ራ- ሴ- ከ-ይ ት-ራ-ች- ------------------ ወፍራም ሴት ከላይ ትኖራለች። 0
we---ami---t---ela-i t-nor-lec--. w------- s--- k----- t----------- w-f-r-m- s-t- k-l-y- t-n-r-l-c-i- --------------------------------- wefirami sēti kelayi tinoralechi.
Tam dole býva zvedavá žena. ጉ- ሴት-ከላ--ትኖራለ-። ጉ- ሴ- ከ-- ት----- ጉ- ሴ- ከ-ይ ት-ራ-ች- ---------------- ጉጉ ሴት ከላይ ትኖራለች። 0
g-g- sē-i ke--yi---nora-ech-. g--- s--- k----- t----------- g-g- s-t- k-l-y- t-n-r-l-c-i- ----------------------------- gugu sēti kelayi tinoralechi.
Naši hostia boli milí ľudia. እ-ግዶ-ችን-ጥሩ -----በሩ። እ------ ጥ- ሰ-- ነ--- እ-ግ-ቻ-ን ጥ- ሰ-ች ነ-ሩ- ------------------- እንግዶቻችን ጥሩ ሰዎች ነበሩ። 0
i-ig---c--c-----t’-r--s--ochi--e----. i-------------- t---- s------ n------ i-i-i-o-h-c-i-i t-i-u s-w-c-i n-b-r-. ------------------------------------- inigidochachini t’iru sewochi neberu.
Naši hostia boli zdvorilí ľudia. እን--ቻ-- -ሁ--ሰዎች--በሩ። እ------ ት-- ሰ-- ነ--- እ-ግ-ቻ-ን ት-ት ሰ-ች ነ-ሩ- -------------------- እንግዶቻችን ትሁት ሰዎች ነበሩ። 0
i-ig-d-c-ac-i---tih--i-sewo----neb-ru. i-------------- t----- s------ n------ i-i-i-o-h-c-i-i t-h-t- s-w-c-i n-b-r-. -------------------------------------- inigidochachini tihuti sewochi neberu.
Naši hostia boli zaujímaví ľudia. እ---ቻች- አስ--- -ዎች --ሩ። እ------ አ---- ሰ-- ነ--- እ-ግ-ቻ-ን አ-ደ-ች ሰ-ች ነ-ሩ- ---------------------- እንግዶቻችን አስደሳች ሰዎች ነበሩ። 0
i-i--d-ch--h-----s-de-a-----ew--h- -ebe-u. i-------------- ā--------- s------ n------ i-i-i-o-h-c-i-i ā-i-e-a-h- s-w-c-i n-b-r-. ------------------------------------------ inigidochachini āsidesachi sewochi neberu.
Mám milé deti. ፍቅር-የ-- ልጆ--አ-ኝ ፍ-- የ-- ል-- አ-- ፍ-ር የ-ኑ ል-ች አ-ኝ --------------- ፍቅር የሆኑ ልጆች አሉኝ 0
fik-iri y-h-n- -i-o-h- ---nyi f------ y----- l------ ā----- f-k-i-i y-h-n- l-j-c-i ā-u-y- ----------------------------- fik’iri yehonu lijochi ālunyi
Ale susedia majú drzé deti. ግ---ረቤ-- ----ሪ---ች --ቸው ግ- ጎ---- አ---- ል-- አ--- ግ- ጎ-ቤ-ቼ አ-ቸ-ሪ ል-ች አ-ቸ- ----------------------- ግን ጎረቤቶቼ አስቸጋሪ ልጆች አላቸው 0
gini g---b---chē-ā--c-e--rī-li------ālac--wi g--- g---------- ā--------- l------ ā------- g-n- g-r-b-t-c-ē ā-i-h-g-r- l-j-c-i ā-a-h-w- -------------------------------------------- gini gorebētochē āsichegarī lijochi ālachewi
Sú vaše deti poslušné? የ--ን- ል------ናቸው? የ---- ል-- ጨ- ና--- የ-ና-ተ ል-ች ጨ- ና-ው- ----------------- የእናንተ ልጆች ጨዋ ናቸው? 0
y-’in------l---c---ch--wa-----ewi? y--------- l------ c----- n------- y-’-n-n-t- l-j-c-i c-’-w- n-c-e-i- ---------------------------------- ye’inanite lijochi ch’ewa nachewi?

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Jeden jazyk, mnoho podôb

Aj keď hovoríme len jedným jazykom, hovoríme vlastne mnohými jazykmi. Žiadny jazyk totiž nie je uzavretý systém. Každý jazyk prejavuje mnoho rôznych dimenzií. Jazyk je totiž živý. Ľudia sa pri rozhovore vždy riadia podľa svojho partnera. Pozmeňujú teda jazyk, ktorým hovoria. Tieto zmeny sa objavujú v rôznych formách. Každý jazyk má napríklad svoju históriu. Vždy sa menil a bude sa meniť aj naďalej. Dá sa to poznať podľa toho, že starí ľudia hovoria inak ako mladí. Vo väčšine jazykov existuje tiež veľa dialektov. Mnoho ľudí hovoriacich dialektom sa ale vie prispôsobiť svojmu prostrediu. V určitých situáciách hovorí spisovným jazykom. Rôzne sociálne skupiny majú rôzne jazyky. Príkladom je jazyk mládeže alebo poľovnícky žargón. Väčšina ľudí hovorí inak v práci ako doma. Veľa ich tiež v práci používa profesionálny žargón. Rozdiely sa tiež objavujú v hovorenom a písanom jazyku. Hovorený jazyk je väčšinou oveľa jednoduchší ako ten písaný. Rozdiel môže byť význačný. Stáva sa tak, keď sa písaný jazyk dlhú dobu nemení. Ľudia sa potom musia naučiť používať najprv písanú formu jazyka. Jazyk mužov a žien sa tiež často líši. V západných spoločnostiach nie je tento rozdiel až tak veľký. Sú však krajiny, v ktorých hovoria ženy úplne inak ako muži. V niektorých kultúrach má aj zdvorilosť svoju vlastnú jazykovú podobu. Rozprávanie teda nie je vôbec jednoduché! Musíme si dávať pozor na veľa vecí súčasne ...