Slovníček fráz

sk Prídavné mená 2   »   ro Adjective 2

79 [sedemdesiatdeväť]

Prídavné mená 2

Prídavné mená 2

79 [şaptezeci şi nouă]

Adjective 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina rumunčina Prehrať Viac
Mám na sebe modré šaty. Eu p--- o r----- a-------. Eu port o rochie albastră. 0
Mám na sebe červené šaty. Eu p--- o r----- r----. Eu port o rochie roşie. 0
Mám na sebe zelené šaty. Eu p--- o r----- v----. Eu port o rochie verde. 0
Kúpim čiernu tašku. Cu---- o p----- n-----. Cumpăr o poşetă neagră. 0
Kúpim hnedú tašku. Cu---- o p----- m---. Cumpăr o poşetă maro. 0
Kúpim bielu tašku. Cu---- o p----- a---. Cumpăr o poşetă albă. 0
Potrebujem nové auto. Îm- t------ o m----- n---. Îmi trebuie o maşină nouă. 0
Potrebujem rýchle auto. Îm- t------ o m----- r-----. Îmi trebuie o maşină rapidă. 0
Potrebujem pohodlné auto. Îm- t------ o m----- c-----------. Îmi trebuie o maşină confortabilă. 0
Tam hore býva stará žena. Ac--- s-- l-------- o f----- b------. Acolo sus locuieşte o femeie bătrână. 0
Tam hore býva tlstá žena. Ac--- s-- l-------- o f----- g----. Acolo sus locuieşte o femeie grasă. 0
Tam dole býva zvedavá žena. Ac--- j-- l-------- o f----- c-------. Acolo jos locuieşte o femeie curioasă. 0
Naši hostia boli milí ľudia. Mu------- n----- a- f--- p------- d------. Musafirii noştri au fost persoane drăguţe. 0
Naši hostia boli zdvorilí ľudia. Mu------- n----- a- f--- p------- p----------. Musafirii noştri au fost persoane politicoase. 0
Naši hostia boli zaujímaví ľudia. Mu------- n----- a- f--- p------- i----------. Musafirii noştri au fost persoane interesante. 0
Mám milé deti. Eu a- c---- c------. Eu am copii cuminţi. 0
Ale susedia majú drzé deti. Da- v------ a- c---- o--------. Dar vecinii au copii obraznici. 0
Sú vaše deti poslušné? Co---- d------------ s--- c------? Copiii dumneavoastră sunt cuminţi? 0

Jeden jazyk, mnoho podôb

Aj keď hovoríme len jedným jazykom, hovoríme vlastne mnohými jazykmi. Žiadny jazyk totiž nie je uzavretý systém. Každý jazyk prejavuje mnoho rôznych dimenzií. Jazyk je totiž živý. Ľudia sa pri rozhovore vždy riadia podľa svojho partnera. Pozmeňujú teda jazyk, ktorým hovoria. Tieto zmeny sa objavujú v rôznych formách. Každý jazyk má napríklad svoju históriu. Vždy sa menil a bude sa meniť aj naďalej. Dá sa to poznať podľa toho, že starí ľudia hovoria inak ako mladí. Vo väčšine jazykov existuje tiež veľa dialektov. Mnoho ľudí hovoriacich dialektom sa ale vie prispôsobiť svojmu prostrediu. V určitých situáciách hovorí spisovným jazykom. Rôzne sociálne skupiny majú rôzne jazyky. Príkladom je jazyk mládeže alebo poľovnícky žargón. Väčšina ľudí hovorí inak v práci ako doma. Veľa ich tiež v práci používa profesionálny žargón. Rozdiely sa tiež objavujú v hovorenom a písanom jazyku. Hovorený jazyk je väčšinou oveľa jednoduchší ako ten písaný. Rozdiel môže byť význačný. Stáva sa tak, keď sa písaný jazyk dlhú dobu nemení. Ľudia sa potom musia naučiť používať najprv písanú formu jazyka. Jazyk mužov a žien sa tiež často líši. V západných spoločnostiach nie je tento rozdiel až tak veľký. Sú však krajiny, v ktorých hovoria ženy úplne inak ako muži. V niektorých kultúrach má aj zdvorilosť svoju vlastnú jazykovú podobu. Rozprávanie teda nie je vôbec jednoduché! Musíme si dávať pozor na veľa vecí súčasne ...