Slovníček fráz

sk Prídavné mená 2   »   pl Przymiotniki 2

79 [sedemdesiatdeväť]

Prídavné mená 2

Prídavné mená 2

79 [siedemdziesiąt dziewięć]

Przymiotniki 2

Kliknutím na každé prázdne miesto zobrazíte text, resp.:   
slovenčina poľština Prehrať Viac
Mám na sebe modré šaty. Ma- n- s---- n-------- s-------. Mam na sobie niebieską sukienkę. 0
Mám na sebe červené šaty. Ma- n- s---- c------- s-------. Mam na sobie czerwoną sukienkę. 0
Mám na sebe zelené šaty. Ma- n- s---- z------ s-------. Mam na sobie zieloną sukienkę. 0
Kúpim čiernu tašku. Ku--- c----- t------. Kupię czarną torebkę. 0
Kúpim hnedú tašku. Ku--- b------ t------. Kupię brązową torebkę. 0
Kúpim bielu tašku. Ku--- b---- t------. Kupię białą torebkę. 0
Potrebujem nové auto. Po-------- n--- s-------. / P--------- n--- a---. Potrzebuję nowy samochód. / Potrzebuję nowe auto. 0
Potrebujem rýchle auto. Po-------- s----- s-------. / P--------- s------ a---. Potrzebuję szybki samochód. / Potrzebuję szybkie auto. 0
Potrebujem pohodlné auto. Po-------- w------ s-------. / P--------- w------ a---. Potrzebuję wygodny samochód. / Potrzebuję wygodne auto. 0
Tam hore býva stará žena. Tu n- g---- m------ s---- k------. Tu na górze mieszka stara kobieta. 0
Tam hore býva tlstá žena. Tu n- g---- m------ g---- k------. Tu na górze mieszka gruba kobieta. 0
Tam dole býva zvedavá žena. Tu n- d--- m------ w------- k------. Tu na dole mieszka wścibska kobieta. 0
Naši hostia boli milí ľudia. Na-- g----- t- b--- m--- l-----. Nasi goście to byli mili ludzie. 0
Naši hostia boli zdvorilí ľudia. Na-- g----- t- b--- u------- l-----. Nasi goście to byli uprzejmi ludzie. 0
Naši hostia boli zaujímaví ľudia. Na-- g----- t- b--- i----------- l-----. Nasi goście to byli interesujący ludzie. 0
Mám milé deti. Ma- k------ d-----. Mam kochane dzieci. 0
Ale susedia majú drzé deti. Al- c- s------- m--- n---------- d-----. Ale ci sąsiedzi mają niegrzeczne dzieci. 0
Sú vaše deti poslušné? Cz- p--- / p--- d----- s- g-------? Czy pana / pani dzieci są grzeczne? 0

Jeden jazyk, mnoho podôb

Aj keď hovoríme len jedným jazykom, hovoríme vlastne mnohými jazykmi. Žiadny jazyk totiž nie je uzavretý systém. Každý jazyk prejavuje mnoho rôznych dimenzií. Jazyk je totiž živý. Ľudia sa pri rozhovore vždy riadia podľa svojho partnera. Pozmeňujú teda jazyk, ktorým hovoria. Tieto zmeny sa objavujú v rôznych formách. Každý jazyk má napríklad svoju históriu. Vždy sa menil a bude sa meniť aj naďalej. Dá sa to poznať podľa toho, že starí ľudia hovoria inak ako mladí. Vo väčšine jazykov existuje tiež veľa dialektov. Mnoho ľudí hovoriacich dialektom sa ale vie prispôsobiť svojmu prostrediu. V určitých situáciách hovorí spisovným jazykom. Rôzne sociálne skupiny majú rôzne jazyky. Príkladom je jazyk mládeže alebo poľovnícky žargón. Väčšina ľudí hovorí inak v práci ako doma. Veľa ich tiež v práci používa profesionálny žargón. Rozdiely sa tiež objavujú v hovorenom a písanom jazyku. Hovorený jazyk je väčšinou oveľa jednoduchší ako ten písaný. Rozdiel môže byť význačný. Stáva sa tak, keď sa písaný jazyk dlhú dobu nemení. Ľudia sa potom musia naučiť používať najprv písanú formu jazyka. Jazyk mužov a žien sa tiež často líši. V západných spoločnostiach nie je tento rozdiel až tak veľký. Sú však krajiny, v ktorých hovoria ženy úplne inak ako muži. V niektorých kultúrach má aj zdvorilosť svoju vlastnú jazykovú podobu. Rozprávanie teda nie je vôbec jednoduché! Musíme si dávať pozor na veľa vecí súčasne ...