Slovníček fráz

sk Prídavné mená 2   »   mk Придавки 2

79 [sedemdesiatdeväť]

Prídavné mená 2

Prídavné mená 2

79 [седумдесет и девет]

79 [syedoomdyesyet i dyevyet]

Придавки 2

[Pridavki 2]

Kliknutím na každé prázdne miesto zobrazíte text, resp.:   
slovenčina macedónčina Prehrať Viac
Mám na sebe modré šaty. Об------ с-- в- с-- ф-----. Облечена сум во син фустан. 0
Ob--------- s--- v- s-- f------.Oblyechyena soom vo sin foostan.
Mám na sebe červené šaty. Об------ с-- в- ц---- ф-----. Облечена сум во црвен фустан. 0
Ob--------- s--- v- t------ f------.Oblyechyena soom vo tzrvyen foostan.
Mám na sebe zelené šaty. Об------ с-- в- з---- ф-----. Облечена сум во зелен фустан. 0
Ob--------- s--- v- z------ f------.Oblyechyena soom vo zyelyen foostan.
Kúpim čiernu tašku. Ја- к------ е--- ц--- т----. Јас купувам една црна ташна. 0
Јa- k-------- y---- t---- t-----.Јas koopoovam yedna tzrna tashna.
Kúpim hnedú tašku. Ја- к------ е--- к------ т----. Јас купувам една кафеава ташна. 0
Јa- k-------- y---- k------- t-----.Јas koopoovam yedna kafyeava tashna.
Kúpim bielu tašku. Ја- к------ е--- б--- т----. Јас купувам една бела ташна. 0
Јa- k-------- y---- b---- t-----.Јas koopoovam yedna byela tashna.
Potrebujem nové auto. Ми т---- н--- к---. Ми треба нова кола. 0
Mi t----- n--- k---.Mi tryeba nova kola.
Potrebujem rýchle auto. Ми т---- б--- к---. Ми треба брза кола. 0
Mi t----- b--- k---.Mi tryeba brza kola.
Potrebujem pohodlné auto. Ми т---- у----- к---. Ми треба удобна кола. 0
Mi t----- o------ k---.Mi tryeba oodobna kola.
Tam hore býva stará žena. Та-- г--- ж---- е--- с---- ж---. Таму горе живее една стара жена. 0
Ta--- g----- ʐ------ y---- s---- ʐ----.Tamoo guorye ʐivyeye yedna stara ʐyena.
Tam hore býva tlstá žena. Та-- г--- ж---- е--- д----- ж---. Таму горе живее една дебела жена. 0
Ta--- g----- ʐ------ y---- d------- ʐ----.Tamoo guorye ʐivyeye yedna dyebyela ʐyena.
Tam dole býva zvedavá žena. Та-- д--- ж---- е--- р-------- ж---. Таму долу живее една радознала жена. 0
Ta--- d---- ʐ------ y---- r-------- ʐ----.Tamoo doloo ʐivyeye yedna radoznala ʐyena.
Naši hostia boli milí ľudia. На---- г---- б-- ф--- л---. Нашите гости беа фини луѓе. 0
Na------ g----- b--- f--- l-----.Nashitye guosti byea fini looѓye.
Naši hostia boli zdvorilí ľudia. На---- г---- б-- у----- л---. Нашите гости беа учтиви луѓе. 0
Na------ g----- b--- o------- l-----.Nashitye guosti byea oochtivi looѓye.
Naši hostia boli zaujímaví ľudia. На---- г---- б-- и-------- л---. Нашите гости беа интересни луѓе. 0
Na------ g----- b--- i---------- l-----.Nashitye guosti byea intyeryesni looѓye.
Mám milé deti. Ја- и--- м--- д---. Јас имам мили деца. 0
Јa- i--- m--- d-----.Јas imam mili dyetza.
Ale susedia majú drzé deti. Но с------- и---- д---- д---. Но соседите имаат дрски деца. 0
No s--------- i---- d---- d-----.No sosyeditye imaat drski dyetza.
Sú vaše deti poslušné? Да-- В----- д--- с- м----? Дали Вашите деца се мирни? 0
Da-- V------- d----- s-- m----?Dali Vashitye dyetza sye mirni?

Jeden jazyk, mnoho podôb

Aj keď hovoríme len jedným jazykom, hovoríme vlastne mnohými jazykmi. Žiadny jazyk totiž nie je uzavretý systém. Každý jazyk prejavuje mnoho rôznych dimenzií. Jazyk je totiž živý. Ľudia sa pri rozhovore vždy riadia podľa svojho partnera. Pozmeňujú teda jazyk, ktorým hovoria. Tieto zmeny sa objavujú v rôznych formách. Každý jazyk má napríklad svoju históriu. Vždy sa menil a bude sa meniť aj naďalej. Dá sa to poznať podľa toho, že starí ľudia hovoria inak ako mladí. Vo väčšine jazykov existuje tiež veľa dialektov. Mnoho ľudí hovoriacich dialektom sa ale vie prispôsobiť svojmu prostrediu. V určitých situáciách hovorí spisovným jazykom. Rôzne sociálne skupiny majú rôzne jazyky. Príkladom je jazyk mládeže alebo poľovnícky žargón. Väčšina ľudí hovorí inak v práci ako doma. Veľa ich tiež v práci používa profesionálny žargón. Rozdiely sa tiež objavujú v hovorenom a písanom jazyku. Hovorený jazyk je väčšinou oveľa jednoduchší ako ten písaný. Rozdiel môže byť význačný. Stáva sa tak, keď sa písaný jazyk dlhú dobu nemení. Ľudia sa potom musia naučiť používať najprv písanú formu jazyka. Jazyk mužov a žien sa tiež často líši. V západných spoločnostiach nie je tento rozdiel až tak veľký. Sú však krajiny, v ktorých hovoria ženy úplne inak ako muži. V niektorých kultúrach má aj zdvorilosť svoju vlastnú jazykovú podobu. Rozprávanie teda nie je vôbec jednoduché! Musíme si dávať pozor na veľa vecí súčasne ...