Slovníček fráz

sk Prídavné mená 2   »   fi Adjektiiveja 2

79 [sedemdesiatdeväť]

Prídavné mená 2

Prídavné mená 2

79 [seitsemänkymmentäyhdeksän]

Adjektiiveja 2

Kliknutím na každé prázdne miesto zobrazíte text, resp.:   
slovenčina fínčina Prehrať Viac
Mám na sebe modré šaty. Mi----- o- s------ m---- p-------. Minulla on sininen mekko päälläni. 0
Mám na sebe červené šaty. Mi----- o- p------- m---- p-------. Minulla on punainen mekko päälläni. 0
Mám na sebe zelené šaty. Mi----- o- v----- m---- p-------. Minulla on vihreä mekko päälläni. 0
Kúpim čiernu tašku. Mi-- o---- m----- l-----. Minä ostan mustan laukun. 0
Kúpim hnedú tašku. Mi-- o---- r------ l-----. Minä ostan ruskean laukun. 0
Kúpim bielu tašku. Mi-- o---- v-------- l-----. Minä ostan valkoisen laukun. 0
Potrebujem nové auto. Mi-- t-------- u---- a----. Minä tarvitsen uuden auton. 0
Potrebujem rýchle auto. Mi-- t-------- n----- a----. Minä tarvitsen nopean auton. 0
Potrebujem pohodlné auto. Mi-- t-------- m------ a----. Minä tarvitsen mukavan auton. 0
Tam hore býva stará žena. Tu---- y------- a--- v---- n-----. Tuolla ylhäällä asuu vanha nainen. 0
Tam hore býva tlstá žena. Tu---- y------- a--- l----- n-----. Tuolla ylhäällä asuu lihava nainen. 0
Tam dole býva zvedavá žena. Tu---- a------- a--- u------ n-----. Tuolla alhaalla asuu utelias nainen. 0
Naši hostia boli milí ľudia. Vi------- o----- m------ v----. Vieraamme olivat mukavaa väkeä. 0
Naši hostia boli zdvorilí ľudia. Vi------- o----- k---------- v----. Vieraamme olivat kohteliasta väkeä. 0
Naši hostia boli zaujímaví ľudia. Vi------- o----- k----------- v----. Vieraamme olivat kiinnostavaa väkeä. 0
Mám milé deti. Mi----- o- k------- l-----. Minulla on kilttejä lapsia. 0
Ale susedia majú drzé deti. Mu--- n---------- o- n--------- l-----. Mutta naapureilla on nenäkkäitä lapsia. 0
Sú vaše deti poslušné? Ov---- t----- l------- k-------? Ovatko teidän lapsenne kilttejä? 0

Jeden jazyk, mnoho podôb

Aj keď hovoríme len jedným jazykom, hovoríme vlastne mnohými jazykmi. Žiadny jazyk totiž nie je uzavretý systém. Každý jazyk prejavuje mnoho rôznych dimenzií. Jazyk je totiž živý. Ľudia sa pri rozhovore vždy riadia podľa svojho partnera. Pozmeňujú teda jazyk, ktorým hovoria. Tieto zmeny sa objavujú v rôznych formách. Každý jazyk má napríklad svoju históriu. Vždy sa menil a bude sa meniť aj naďalej. Dá sa to poznať podľa toho, že starí ľudia hovoria inak ako mladí. Vo väčšine jazykov existuje tiež veľa dialektov. Mnoho ľudí hovoriacich dialektom sa ale vie prispôsobiť svojmu prostrediu. V určitých situáciách hovorí spisovným jazykom. Rôzne sociálne skupiny majú rôzne jazyky. Príkladom je jazyk mládeže alebo poľovnícky žargón. Väčšina ľudí hovorí inak v práci ako doma. Veľa ich tiež v práci používa profesionálny žargón. Rozdiely sa tiež objavujú v hovorenom a písanom jazyku. Hovorený jazyk je väčšinou oveľa jednoduchší ako ten písaný. Rozdiel môže byť význačný. Stáva sa tak, keď sa písaný jazyk dlhú dobu nemení. Ľudia sa potom musia naučiť používať najprv písanú formu jazyka. Jazyk mužov a žien sa tiež často líši. V západných spoločnostiach nie je tento rozdiel až tak veľký. Sú však krajiny, v ktorých hovoria ženy úplne inak ako muži. V niektorých kultúrach má aj zdvorilosť svoju vlastnú jazykovú podobu. Rozprávanie teda nie je vôbec jednoduché! Musíme si dávať pozor na veľa vecí súčasne ...