Slovníček fráz

sk Prídavné mená 2   »   no Adjektiv 2

79 [sedemdesiatdeväť]

Prídavné mená 2

Prídavné mená 2

79 [syttini]

Adjektiv 2

Kliknutím na každé prázdne miesto zobrazíte text, resp.:   
slovenčina nórčina Prehrať Viac
Mám na sebe modré šaty. Je- h-- e- b-- k---- p- m--. Jeg har en blå kjole på meg. 0
Mám na sebe červené šaty. Je- h-- e- r-- k---- p- m--. Jeg har en rød kjole på meg. 0
Mám na sebe zelené šaty. Je- h-- e- g---- k---- p- m--. Jeg har en grønn kjole på meg. 0
Kúpim čiernu tašku. Je- k----- e- s---- v----. Jeg kjøper en svart veske. 0
Kúpim hnedú tašku. Je- k----- e- b--- v----. Jeg kjøper en brun veske. 0
Kúpim bielu tašku. Je- k----- e- h--- v----. Jeg kjøper en hvit veske. 0
Potrebujem nové auto. Je- t------ e- n- b--. Jeg trenger en ny bil. 0
Potrebujem rýchle auto. Je- t------ e- r--- b--. Jeg trenger en rask bil. 0
Potrebujem pohodlné auto. Je- t------ e- k---------- b--. Jeg trenger en komfortabel bil. 0
Tam hore býva stará žena. De- o--- b-- d-- e- g----- d---. Der oppe bor det en gammel dame. 0
Tam hore býva tlstá žena. De- o--- b-- d-- e- t---- d---. Der oppe bor det en tjukk dame. 0
Tam dole býva zvedavá žena. De- n--- b-- d-- e- n--------- d---. Der nede bor det en nysgjerrig dame. 0
Naši hostia boli milí ľudia. Gj------ v--- v-- h-------- f---. Gjestene våre var hyggelige folk. 0
Naši hostia boli zdvorilí ľudia. Gj------ v--- v-- h------ f---. Gjestene våre var høflige folk. 0
Naši hostia boli zaujímaví ľudia. Gj------ v--- v-- i----------- f---. Gjestene våre var interessante folk. 0
Mám milé deti. Je- h-- s----- b---. Jeg har snille barn. 0
Ale susedia majú drzé deti. Me- n------ h-- f----- b---. Men naboene har frekke barn. 0
Sú vaše deti poslušné? Er b---- d--- l-----? Er barna dine lydige? 0

Jeden jazyk, mnoho podôb

Aj keď hovoríme len jedným jazykom, hovoríme vlastne mnohými jazykmi. Žiadny jazyk totiž nie je uzavretý systém. Každý jazyk prejavuje mnoho rôznych dimenzií. Jazyk je totiž živý. Ľudia sa pri rozhovore vždy riadia podľa svojho partnera. Pozmeňujú teda jazyk, ktorým hovoria. Tieto zmeny sa objavujú v rôznych formách. Každý jazyk má napríklad svoju históriu. Vždy sa menil a bude sa meniť aj naďalej. Dá sa to poznať podľa toho, že starí ľudia hovoria inak ako mladí. Vo väčšine jazykov existuje tiež veľa dialektov. Mnoho ľudí hovoriacich dialektom sa ale vie prispôsobiť svojmu prostrediu. V určitých situáciách hovorí spisovným jazykom. Rôzne sociálne skupiny majú rôzne jazyky. Príkladom je jazyk mládeže alebo poľovnícky žargón. Väčšina ľudí hovorí inak v práci ako doma. Veľa ich tiež v práci používa profesionálny žargón. Rozdiely sa tiež objavujú v hovorenom a písanom jazyku. Hovorený jazyk je väčšinou oveľa jednoduchší ako ten písaný. Rozdiel môže byť význačný. Stáva sa tak, keď sa písaný jazyk dlhú dobu nemení. Ľudia sa potom musia naučiť používať najprv písanú formu jazyka. Jazyk mužov a žien sa tiež často líši. V západných spoločnostiach nie je tento rozdiel až tak veľký. Sú však krajiny, v ktorých hovoria ženy úplne inak ako muži. V niektorých kultúrach má aj zdvorilosť svoju vlastnú jazykovú podobu. Rozprávanie teda nie je vôbec jednoduché! Musíme si dávať pozor na veľa vecí súčasne ...