Slovníček fráz

sk Prídavné mená 2   »   bg Прилагателни 2

79 [sedemdesiatdeväť]

Prídavné mená 2

Prídavné mená 2

79 [седемдесет и девет]

79 [sedemdeset i devet]

Прилагателни 2

[Prilagatelni 2]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bulharčina Prehrať Viac
Mám na sebe modré šaty. О----е-- с---- --н- р-кл-. О------- с-- в с--- р----- О-л-ч-н- с-м в с-н- р-к-я- -------------------------- Облечена съм в синя рокля. 0
Ob-----n- -y-----i-y- rokly-. O-------- s-- v s---- r------ O-l-c-e-a s-m v s-n-a r-k-y-. ----------------------------- Oblechena sym v sinya roklya.
Mám na sebe červené šaty. О---чен---ъ--в-ч--ве-а ----я. О------- с-- в ч------ р----- О-л-ч-н- с-м в ч-р-е-а р-к-я- ----------------------------- Облечена съм в червена рокля. 0
O-lec-e-a-s-- v cherve----oklya. O-------- s-- v c------- r------ O-l-c-e-a s-m v c-e-v-n- r-k-y-. -------------------------------- Oblechena sym v chervena roklya.
Mám na sebe zelené šaty. Обл--ен- --м-- -е---а-ро---. О------- с-- в з----- р----- О-л-ч-н- с-м в з-л-н- р-к-я- ---------------------------- Облечена съм в зелена рокля. 0
Ob---hen- sy--v-zele-a -okl-a. O-------- s-- v z----- r------ O-l-c-e-a s-m v z-l-n- r-k-y-. ------------------------------ Oblechena sym v zelena roklya.
Kúpim čiernu tašku. А--к-пув-м--е--- ч-н--. А- к------ ч---- ч----- А- к-п-в-м ч-р-а ч-н-а- ----------------------- Аз купувам черна чанта. 0
Az -up-----c--rna--h--ta. A- k------ c----- c------ A- k-p-v-m c-e-n- c-a-t-. ------------------------- Az kupuvam cherna chanta.
Kúpim hnedú tašku. Аз-----вам--а--в--ч-н-а. А- к------ к----- ч----- А- к-п-в-м к-ф-в- ч-н-а- ------------------------ Аз купувам кафява чанта. 0
Az k--u--m--a--a-a ch--ta. A- k------ k------ c------ A- k-p-v-m k-f-a-a c-a-t-. -------------------------- Az kupuvam kafyava chanta.
Kúpim bielu tašku. А- к--у-а- ---а ча-та. А- к------ б--- ч----- А- к-п-в-м б-л- ч-н-а- ---------------------- Аз купувам бяла чанта. 0
Az k---vam --al---h---a. A- k------ b---- c------ A- k-p-v-m b-a-a c-a-t-. ------------------------ Az kupuvam byala chanta.
Potrebujem nové auto. И-ам нуж-а ---нова--о--. И--- н---- о- н--- к---- И-а- н-ж-а о- н-в- к-л-. ------------------------ Имам нужда от нова кола. 0
Im-m-nu-h-a o--n--- kol-. I--- n----- o- n--- k---- I-a- n-z-d- o- n-v- k-l-. ------------------------- Imam nuzhda ot nova kola.
Potrebujem rýchle auto. Има--ну--а от----за-кола. И--- н---- о- б---- к---- И-а- н-ж-а о- б-р-а к-л-. ------------------------- Имам нужда от бърза кола. 0
I-a--nu-hda----by-za-kol-. I--- n----- o- b---- k---- I-a- n-z-d- o- b-r-a k-l-. -------------------------- Imam nuzhda ot byrza kola.
Potrebujem pohodlné auto. Им-----жда--т-у--б---кол-. И--- н---- о- у----- к---- И-а- н-ж-а о- у-о-н- к-л-. -------------------------- Имам нужда от удобна кола. 0
Imam nuz--a--t-u--b-a-k--a. I--- n----- o- u----- k---- I-a- n-z-d- o- u-o-n- k-l-. --------------------------- Imam nuzhda ot udobna kola.
Tam hore býva stará žena. Г--е--и-е- -д---в-з-ас----же--. Г--- ж---- е--- в-------- ж---- Г-р- ж-в-е е-н- в-з-а-т-а ж-н-. ------------------------------- Горе живее една възрастна жена. 0
G--- z--v------na ----as-n----e-a. G--- z----- y---- v-------- z----- G-r- z-i-e- y-d-a v-z-a-t-a z-e-a- ---------------------------------- Gore zhivee yedna vyzrastna zhena.
Tam hore býva tlstá žena. Г--е --ве- е-н- деб--- ж--а. Г--- ж---- е--- д----- ж---- Г-р- ж-в-е е-н- д-б-л- ж-н-. ---------------------------- Горе живее една дебела жена. 0
Gor---hi-e--y-d---d--el---h---. G--- z----- y---- d----- z----- G-r- z-i-e- y-d-a d-b-l- z-e-a- ------------------------------- Gore zhivee yedna debela zhena.
Tam dole býva zvedavá žena. Д--- жив-е -д---л---п-т-а-ж--а. Д--- ж---- е--- л-------- ж---- Д-л- ж-в-е е-н- л-б-п-т-а ж-н-. ------------------------------- Долу живее една любопитна жена. 0
Do-u -hi-e- ----a ly--opitna zh---. D--- z----- y---- l--------- z----- D-l- z-i-e- y-d-a l-u-o-i-n- z-e-a- ----------------------------------- Dolu zhivee yedna lyubopitna zhena.
Naši hostia boli milí ľudia. Гос-и---н- -я-- пр-я--и---р-. Г------ н- б--- п------ х---- Г-с-и-е н- б-х- п-и-т-и х-р-. ----------------------------- Гостите ни бяха приятни хора. 0
Gost-t---i-b-akha pr--at-i kh---. G------ n- b----- p------- k----- G-s-i-e n- b-a-h- p-i-a-n- k-o-a- --------------------------------- Gostite ni byakha priyatni khora.
Naši hostia boli zdvorilí ľudia. Гост--е--и -я-- у--и-и -о--. Г------ н- б--- у----- х---- Г-с-и-е н- б-х- у-т-в- х-р-. ---------------------------- Гостите ни бяха учтиви хора. 0
G--tit- ----ya-----ch-ivi-----a. G------ n- b----- u------ k----- G-s-i-e n- b-a-h- u-h-i-i k-o-a- -------------------------------- Gostite ni byakha uchtivi khora.
Naši hostia boli zaujímaví ľudia. Гост--е--и--я-а-ин---есн- х-р-. Г------ н- б--- и-------- х---- Г-с-и-е н- б-х- и-т-р-с-и х-р-. ------------------------------- Гостите ни бяха интересни хора. 0
G---ite ----y-kh---n--r-sni ----a. G------ n- b----- i-------- k----- G-s-i-e n- b-a-h- i-t-r-s-i k-o-a- ---------------------------------- Gostite ni byakha interesni khora.
Mám milé deti. А----ам--и-- -е-а. А- и--- м--- д---- А- и-а- м-л- д-ц-. ------------------ Аз имам мили деца. 0
A- --a---i-i-de---. A- i--- m--- d----- A- i-a- m-l- d-t-a- ------------------- Az imam mili detsa.
Ale susedia majú drzé deti. Н- -ъ-е-ит--и-ат-нах-л---де--. Н- с------- и--- н------ д---- Н- с-с-д-т- и-а- н-х-л-и д-ц-. ------------------------------ Но съседите имат нахални деца. 0
N----s-d--e -m----a----ni det-a. N- s------- i--- n------- d----- N- s-s-d-t- i-a- n-k-a-n- d-t-a- -------------------------------- No sysedite imat nakhalni detsa.
Sú vaše deti poslušné? В--ит------ ---л---и-л---а? В----- д--- п------- л- с-- В-ш-т- д-ц- п-с-у-н- л- с-? --------------------------- Вашите деца послушни ли са? 0
V--------e-s---os-u-hni -i s-? V------ d---- p-------- l- s-- V-s-i-e d-t-a p-s-u-h-i l- s-? ------------------------------ Vashite detsa poslushni li sa?

Jeden jazyk, mnoho podôb

Aj keď hovoríme len jedným jazykom, hovoríme vlastne mnohými jazykmi. Žiadny jazyk totiž nie je uzavretý systém. Každý jazyk prejavuje mnoho rôznych dimenzií. Jazyk je totiž živý. Ľudia sa pri rozhovore vždy riadia podľa svojho partnera. Pozmeňujú teda jazyk, ktorým hovoria. Tieto zmeny sa objavujú v rôznych formách. Každý jazyk má napríklad svoju históriu. Vždy sa menil a bude sa meniť aj naďalej. Dá sa to poznať podľa toho, že starí ľudia hovoria inak ako mladí. Vo väčšine jazykov existuje tiež veľa dialektov. Mnoho ľudí hovoriacich dialektom sa ale vie prispôsobiť svojmu prostrediu. V určitých situáciách hovorí spisovným jazykom. Rôzne sociálne skupiny majú rôzne jazyky. Príkladom je jazyk mládeže alebo poľovnícky žargón. Väčšina ľudí hovorí inak v práci ako doma. Veľa ich tiež v práci používa profesionálny žargón. Rozdiely sa tiež objavujú v hovorenom a písanom jazyku. Hovorený jazyk je väčšinou oveľa jednoduchší ako ten písaný. Rozdiel môže byť význačný. Stáva sa tak, keď sa písaný jazyk dlhú dobu nemení. Ľudia sa potom musia naučiť používať najprv písanú formu jazyka. Jazyk mužov a žien sa tiež často líši. V západných spoločnostiach nie je tento rozdiel až tak veľký. Sú však krajiny, v ktorých hovoria ženy úplne inak ako muži. V niektorých kultúrach má aj zdvorilosť svoju vlastnú jazykovú podobu. Rozprávanie teda nie je vôbec jednoduché! Musíme si dávať pozor na veľa vecí súčasne ...