Slovníček fráz

sk Prídavné mená 2   »   ti ቅጽላት 2

79 [sedemdesiatdeväť]

Prídavné mená 2

Prídavné mená 2

79 [ሰብዓንትሽዓተን]

79 [sebi‘anitishi‘ateni]

ቅጽላት 2

[k’its’ilati 2]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina tigriňa Prehrať Viac
Mám na sebe modré šaty. ሰማያዊ-ቀ-- -ኸዲ----ኹ። ሰ--- ቀ-- ተ--- ኣ--- ሰ-ያ- ቀ-ሽ ተ-ዲ- ኣ-ኹ- ------------------ ሰማያዊ ቀሚሽ ተኸዲነ ኣሎኹ። 0
s--a-awī-k-e-īsh---e------- a----u። s------- k------- t-------- a------ s-m-y-w- k-e-ī-h- t-h-e-ī-e a-o-̱-። ----------------------------------- semayawī k’emīshi teẖedīne aloẖu።
Mám na sebe červené šaty. ቀይ--ቀሚ---ኸዲነ-ኣ--። ቀ-- ቀ-- ተ--- ኣ--- ቀ-ሕ ቀ-ሽ ተ-ዲ- ኣ-ኹ- ----------------- ቀይሕ ቀሚሽ ተኸዲነ ኣሎኹ። 0
k-e--h-i----mīsh---eh--dī---alo-̱-። k------- k------- t-------- a------ k-e-i-̣- k-e-ī-h- t-h-e-ī-e a-o-̱-። ----------------------------------- k’eyiḥi k’emīshi teẖedīne aloẖu።
Mám na sebe zelené šaty. ቀጠ-ያ ቀ-- ተ-ዲ- ኣሎኹ። ቀ--- ቀ-- ተ--- ኣ--- ቀ-ል- ቀ-ሽ ተ-ዲ- ኣ-ኹ- ------------------ ቀጠልያ ቀሚሽ ተኸዲነ ኣሎኹ። 0
k-et--liya-k’em--hi -eẖe--n- -lo--u። k--------- k------- t-------- a------ k-e-’-l-y- k-e-ī-h- t-h-e-ī-e a-o-̱-። ------------------------------------- k’et’eliya k’emīshi teẖedīne aloẖu።
Kúpim čiernu tašku. ጸ------ ክ-ዝእ‘የ። ጸ-- ሳ-- ክ------ ጸ-ም ሳ-ጣ ክ-ዝ-‘-። --------------- ጸላም ሳንጣ ክገዝእ‘የ። 0
ts---ami--a-it-a-ki-e--’-‘-e። t------- s------ k----------- t-’-l-m- s-n-t-a k-g-z-’-‘-e- ----------------------------- ts’elami sanit’a kigezi’i‘ye።
Kúpim hnedú tašku. ቡ--ት-ሳ-ጣ--ገዝእ‘የ። ቡ--- ሳ-- ክ------ ቡ-ዊ- ሳ-ጣ ክ-ዝ-‘-። ---------------- ቡናዊት ሳንጣ ክገዝእ‘የ። 0
bunawīti-s--it-a-kige--’-‘y-። b------- s------ k----------- b-n-w-t- s-n-t-a k-g-z-’-‘-e- ----------------------------- bunawīti sanit’a kigezi’i‘ye።
Kúpim bielu tašku. ጻዕ- --- ----‘-። ጻ-- ሳ-- ክ------ ጻ-ዳ ሳ-ጣ ክ-ዝ-‘-። --------------- ጻዕዳ ሳንጣ ክገዝእ‘የ። 0
ts--‘ida-s-n--’a-k--ez-’i‘y-። t------- s------ k----------- t-’-‘-d- s-n-t-a k-g-z-’-‘-e- ----------------------------- ts’a‘ida sanit’a kigezi’i‘ye።
Potrebujem nové auto. ሓዳ- መኪ---ድ-የኒ ---። ሓ-- መ-- ተ---- ኣ- ። ሓ-ሽ መ-ና ተ-ል-ኒ ኣ- ። ------------------ ሓዳሽ መኪና ተድልየኒ ኣላ ። 0
ḥ--as----ek-----e--li---ī---a ። h------- m----- t--------- a-- ። h-a-a-h- m-k-n- t-d-l-y-n- a-a ። -------------------------------- ḥadashi mekīna tediliyenī ala ።
Potrebujem rýchle auto. ቅ-ጥፍ--መኪና -ድል-- ---። ቅ---- መ-- ተ---- ኣ- ። ቅ-ጥ-ቲ መ-ና ተ-ል-ኒ ኣ- ። -------------------- ቅልጥፍቲ መኪና ተድልየኒ ኣላ ። 0
k---i--i-i-- -e---a ---i-------al- ። k----------- m----- t--------- a-- ። k-i-i-’-f-t- m-k-n- t-d-l-y-n- a-a ። ------------------------------------ k’ilit’ifitī mekīna tediliyenī ala ።
Potrebujem pohodlné auto. ምች-- መ----ድልየ--ኣ- ። ም--- መ-- ተ---- ኣ- ። ም-እ- መ-ና ተ-ል-ኒ ኣ- ። ------------------- ምችእቲ መኪና ተድልየኒ ኣላ ። 0
mic-i------e-īna ted-li--nī--l- ። m-------- m----- t--------- a-- ። m-c-i-i-ī m-k-n- t-d-l-y-n- a-a ። --------------------------------- michi’itī mekīna tediliyenī ala ።
Tam hore býva stará žena. ኣ----ዕ--ሓ-ቲ---- --ይቲ ትቕ-ጥ-። ኣ-- ላ-- ሓ-- ዓ-- ሰ--- ት--- ። ኣ-ዚ ላ-ሊ ሓ-ቲ ዓ-ይ ሰ-ይ- ት-መ- ። --------------------------- ኣብዚ ላዕሊ ሓንቲ ዓባይ ሰበይቲ ትቕመጥ ። 0
ab----la‘--ī ḥ-n-t---a--y--s-be--t---ik-’-m---i-። a---- l----- h------ ‘----- s------- t---------- ። a-i-ī l-‘-l- h-a-i-ī ‘-b-y- s-b-y-t- t-k-’-m-t-i ። -------------------------------------------------- abizī la‘ilī ḥanitī ‘abayi sebeyitī tiḵ’imet’i ።
Tam hore býva tlstá žena. ኣብዚ---- ሓ-ቲ --ድ--በ-ቲ-ትቕመ--። ኣ-- ላ-- ሓ-- ሮ-- ሰ--- ት--- ። ኣ-ዚ ላ-ሊ ሓ-ቲ ሮ-ድ ሰ-ይ- ት-መ- ። --------------------------- ኣብዚ ላዕሊ ሓንቲ ሮጋድ ሰበይቲ ትቕመጥ ። 0
ab--ī-la-i-- h--n-t- -ogadi --be--tī ----’---t-i ። a---- l----- h------ r----- s------- t---------- ። a-i-ī l-‘-l- h-a-i-ī r-g-d- s-b-y-t- t-k-’-m-t-i ። -------------------------------------------------- abizī la‘ilī ḥanitī rogadi sebeyitī tiḵ’imet’i ።
Tam dole býva zvedavá žena. ኣ-ዚ--ሕ--ሓን------- ---- ትቕ-ጥ ። ኣ-- ታ-- ሓ-- ህ---- ሰ--- ት--- ። ኣ-ዚ ታ-ቲ ሓ-ቲ ህ-ጥ-ቲ ሰ-ይ- ት-መ- ። ----------------------------- ኣብዚ ታሕቲ ሓንቲ ህንጥይቲ ሰበይቲ ትቕመጥ ። 0
abi-ī ---̣itī h-a-itī ----t---i---sebe-itī-ti-̱’-met-- ። a---- t------ h------ h---------- s------- t---------- ። a-i-ī t-h-i-ī h-a-i-ī h-n-t-i-i-ī s-b-y-t- t-k-’-m-t-i ። -------------------------------------------------------- abizī taḥitī ḥanitī hinit’iyitī sebeyitī tiḵ’imet’i ።
Naši hostia boli milí ľudia. ኣ-ይሽ- -ዝ-ም-ብሩኻ--ኔ-ም። ኣ---- ኣ--- ብ--- ኔ--- ኣ-ይ-ና ኣ-ዮ- ብ-ኻ- ኔ-ም- -------------------- ኣጋይሽና ኣዝዮም ብሩኻት ኔሮም። 0
a--yishina -----m--bir-ẖ--i-n-ro--። a--------- a------ b-------- n------ a-a-i-h-n- a-i-o-i b-r-h-a-i n-r-m-። ------------------------------------ agayishina aziyomi biruẖati nēromi።
Naši hostia boli zdvorilí ľudia. ኣ-ይ-- ኣኽብ-ት -ለዎም ኢ---ኔሮም። ኣ---- ኣ---- ዘ--- ኢ-- ኔ--- ኣ-ይ-ና ኣ-ብ-ት ዘ-ዎ- ኢ-ም ኔ-ም- ------------------------- ኣጋይሽና ኣኽብሮት ዘለዎም ኢዮም ኔሮም። 0
a--y--h-n--a-̱-b-r--i z--e--mi--yo-i n-romi። a--------- a--------- z------- ī---- n------ a-a-i-h-n- a-̱-b-r-t- z-l-w-m- ī-o-i n-r-m-። -------------------------------------------- agayishina aẖibiroti zelewomi īyomi nēromi።
Naši hostia boli zaujímaví ľudia. ኣጋ-ሽና ማ-ኽቲ-ሰ---እዮም ኔሮም። ኣ---- ማ--- ሰ-- እ-- ኔ--- ኣ-ይ-ና ማ-ኽ- ሰ-ት እ-ም ኔ-ም- ----------------------- ኣጋይሽና ማረኽቲ ሰባት እዮም ኔሮም። 0
ag-yish--a m---h-it--s--ati iy--i -ēr-m-። a--------- m-------- s----- i---- n------ a-a-i-h-n- m-r-h-i-ī s-b-t- i-o-i n-r-m-። ----------------------------------------- agayishina mareẖitī sebati iyomi nēromi።
Mám milé deti. ኣ- (-ቁ--- --ኻ------ኣለው-። ኣ- (----- ብ--- ቆ-- ኣ---- ኣ- (-ቁ-ት- ብ-ኻ- ቆ-ዑ ኣ-ው-። ------------------------ ኣነ (ፍቁራት) ብሩኻት ቆልዑ ኣለውኒ። 0
a-- (---’u-ati----r---a-i---o--‘u-a-e---ī። a-- (---------- b-------- k------ a------- a-e (-i-’-r-t-) b-r-h-a-i k-o-i-u a-e-i-ī- ------------------------------------------ ane (fik’urati) biruẖati k’oli‘u alewinī።
Ale susedia majú drzé deti. እዞም --ባ-ቲ ግ------------ለዎም። እ-- ጎ---- ግ- ደ--- ቆ-- ኣ---- እ-ም ጎ-ባ-ቲ ግ- ደ-ራ- ቆ-ዑ ኣ-ዎ-። --------------------------- እዞም ጎረባብቲ ግን ደፋራት ቆልዑ ኣለዎም። 0
i-o-- -or------ī g--i de---at--k-ol-‘--a-e-o-i። i---- g--------- g--- d------- k------ a------- i-o-i g-r-b-b-t- g-n- d-f-r-t- k-o-i-u a-e-o-i- ----------------------------------------------- izomi gorebabitī gini defarati k’oli‘u alewomi።
Sú vaše deti poslušné? ደ-ኹም --ዎ- -ዮም? ደ--- ሕ--- ድ--- ደ-ኹ- ሕ-ዎ- ድ-ም- -------------- ደቅኹም ሕያዎት ድዮም? 0
de--ih-umi -̣-ya---i -iy---? d--------- h-------- d------ d-k-i-̱-m- h-i-a-o-i d-y-m-? ---------------------------- dek’iẖumi ḥiyawoti diyomi?

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Jeden jazyk, mnoho podôb

Aj keď hovoríme len jedným jazykom, hovoríme vlastne mnohými jazykmi. Žiadny jazyk totiž nie je uzavretý systém. Každý jazyk prejavuje mnoho rôznych dimenzií. Jazyk je totiž živý. Ľudia sa pri rozhovore vždy riadia podľa svojho partnera. Pozmeňujú teda jazyk, ktorým hovoria. Tieto zmeny sa objavujú v rôznych formách. Každý jazyk má napríklad svoju históriu. Vždy sa menil a bude sa meniť aj naďalej. Dá sa to poznať podľa toho, že starí ľudia hovoria inak ako mladí. Vo väčšine jazykov existuje tiež veľa dialektov. Mnoho ľudí hovoriacich dialektom sa ale vie prispôsobiť svojmu prostrediu. V určitých situáciách hovorí spisovným jazykom. Rôzne sociálne skupiny majú rôzne jazyky. Príkladom je jazyk mládeže alebo poľovnícky žargón. Väčšina ľudí hovorí inak v práci ako doma. Veľa ich tiež v práci používa profesionálny žargón. Rozdiely sa tiež objavujú v hovorenom a písanom jazyku. Hovorený jazyk je väčšinou oveľa jednoduchší ako ten písaný. Rozdiel môže byť význačný. Stáva sa tak, keď sa písaný jazyk dlhú dobu nemení. Ľudia sa potom musia naučiť používať najprv písanú formu jazyka. Jazyk mužov a žien sa tiež často líši. V západných spoločnostiach nie je tento rozdiel až tak veľký. Sú však krajiny, v ktorých hovoria ženy úplne inak ako muži. V niektorých kultúrach má aj zdvorilosť svoju vlastnú jazykovú podobu. Rozprávanie teda nie je vôbec jednoduché! Musíme si dávať pozor na veľa vecí súčasne ...