Slovníček fráz

sk Prídavné mená 2   »   hr Pridjevi 2

79 [sedemdesiatdeväť]

Prídavné mená 2

Prídavné mená 2

79 [sedamdeset i devet]

Pridjevi 2

Kliknutím na každé prázdne miesto zobrazíte text, resp.:   
slovenčina chorvátčina Prehrať Viac
Mám na sebe modré šaty. Im-- p---- h------ n- s---. Imam plavu haljinu na sebi. 0
Mám na sebe červené šaty. Im-- c----- h------ n- s---. Imam crvenu haljinu na sebi. 0
Mám na sebe zelené šaty. Im-- z----- h------ n- s---. Imam zelenu haljinu na sebi. 0
Kúpim čiernu tašku. Ku----- c--- t----. Kupujem crnu torbu. 0
Kúpim hnedú tašku. Ku----- s---- t----. Kupujem smeđu torbu. 0
Kúpim bielu tašku. Ku----- b----- t----. Kupujem bijelu torbu. 0
Potrebujem nové auto. Tr---- n-- a---. Trebam nov auto. 0
Potrebujem rýchle auto. Tr---- b-- a---. Trebam brz auto. 0
Potrebujem pohodlné auto. Tr---- u----- a---. Trebam udoban auto. 0
Tam hore býva stará žena. Ta-- g--- s------ j---- s---- ž---. Tamo gore stanuje jedna stara žena. 0
Tam hore býva tlstá žena. Ta-- g--- s------ j---- d----- ž---. Tamo gore stanuje jedna debela žena. 0
Tam dole býva zvedavá žena. Ta-- d---- s------ j---- z---------- ž---. Tamo dolje stanuje jedna znatiželjna žena. 0
Naši hostia boli milí ľudia. Na-- g---- s- b--- d---- l----. Naši gosti su bili dragi ljudi. 0
Naši hostia boli zdvorilí ľudia. Na-- g---- s- b--- p-------- l----. Naši gosti su bili pristojni ljudi. 0
Naši hostia boli zaujímaví ľudia. Na-- g---- s- b--- z--------- l----. Naši gosti su bili zanimljivi ljudi. 0
Mám milé deti. Im-- d---- d----. Imam dragu djecu. 0
Ale susedia majú drzé deti. Al- s------ i---- b--------- d----. Ali susjedi imaju bezobraznu djecu. 0
Sú vaše deti poslušné? Je-- l- V--- d---- d----? Jesu li Vaša djeca dobra? 0

Jeden jazyk, mnoho podôb

Aj keď hovoríme len jedným jazykom, hovoríme vlastne mnohými jazykmi. Žiadny jazyk totiž nie je uzavretý systém. Každý jazyk prejavuje mnoho rôznych dimenzií. Jazyk je totiž živý. Ľudia sa pri rozhovore vždy riadia podľa svojho partnera. Pozmeňujú teda jazyk, ktorým hovoria. Tieto zmeny sa objavujú v rôznych formách. Každý jazyk má napríklad svoju históriu. Vždy sa menil a bude sa meniť aj naďalej. Dá sa to poznať podľa toho, že starí ľudia hovoria inak ako mladí. Vo väčšine jazykov existuje tiež veľa dialektov. Mnoho ľudí hovoriacich dialektom sa ale vie prispôsobiť svojmu prostrediu. V určitých situáciách hovorí spisovným jazykom. Rôzne sociálne skupiny majú rôzne jazyky. Príkladom je jazyk mládeže alebo poľovnícky žargón. Väčšina ľudí hovorí inak v práci ako doma. Veľa ich tiež v práci používa profesionálny žargón. Rozdiely sa tiež objavujú v hovorenom a písanom jazyku. Hovorený jazyk je väčšinou oveľa jednoduchší ako ten písaný. Rozdiel môže byť význačný. Stáva sa tak, keď sa písaný jazyk dlhú dobu nemení. Ľudia sa potom musia naučiť používať najprv písanú formu jazyka. Jazyk mužov a žien sa tiež často líši. V západných spoločnostiach nie je tento rozdiel až tak veľký. Sú však krajiny, v ktorých hovoria ženy úplne inak ako muži. V niektorých kultúrach má aj zdvorilosť svoju vlastnú jazykovú podobu. Rozprávanie teda nie je vôbec jednoduché! Musíme si dávať pozor na veľa vecí súčasne ...