Slovníček fráz

sk Prídavné mená 2   »   lv Īpašības vārdi 2

79 [sedemdesiatdeväť]

Prídavné mená 2

Prídavné mená 2

79 [septiņdesmit deviņi]

Īpašības vārdi 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina lotyština Prehrať Viac
Mám na sebe modré šaty. Ma- -u-ur---- -il- -lei-a. M-- m----- i- z--- k------ M-n m-g-r- i- z-l- k-e-t-. -------------------------- Man mugurā ir zila kleita. 0
Mám na sebe červené šaty. M-- mu-urā ----a--an---l---a. M-- m----- i- s------ k------ M-n m-g-r- i- s-r-a-a k-e-t-. ----------------------------- Man mugurā ir sarkana kleita. 0
Mám na sebe zelené šaty. M-n m-gu-- ir-z--- kle-t-. M-- m----- i- z--- k------ M-n m-g-r- i- z-ļ- k-e-t-. -------------------------- Man mugurā ir zaļa kleita. 0
Kúpim čiernu tašku. E- pē--- -elnu s-mu. E- p---- m---- s---- E- p-r-u m-l-u s-m-. -------------------- Es pērku melnu somu. 0
Kúpim hnedú tašku. E--p-r-u brū-u -o--. E- p---- b---- s---- E- p-r-u b-ū-u s-m-. -------------------- Es pērku brūnu somu. 0
Kúpim bielu tašku. E- -ēr----a-t--som-. E- p---- b---- s---- E- p-r-u b-l-u s-m-. -------------------- Es pērku baltu somu. 0
Potrebujem nové auto. M-n--a--g ja----ma---u. M-- v---- j---- m------ M-n v-j-g j-u-u m-š-n-. ----------------------- Man vajag jaunu mašīnu. 0
Potrebujem rýchle auto. Ma--v-j-g-ā-ru mašī-u. M-- v---- ā--- m------ M-n v-j-g ā-r- m-š-n-. ---------------------- Man vajag ātru mašīnu. 0
Potrebujem pohodlné auto. M---v--ag ē-t- maš-n-. M-- v---- ē--- m------ M-n v-j-g ē-t- m-š-n-. ---------------------- Man vajag ērtu mašīnu. 0
Tam hore býva stará žena. Tur au-šā d--vo-veca-s-e-i--e. T-- a---- d---- v--- s-------- T-r a-g-ā d-ī-o v-c- s-e-i-t-. ------------------------------ Tur augšā dzīvo veca sieviete. 0
Tam hore býva tlstá žena. Tur -ug-- ---v--r-sna-s--vi--e. T-- a---- d---- r---- s-------- T-r a-g-ā d-ī-o r-s-a s-e-i-t-. ------------------------------- Tur augšā dzīvo resna sieviete. 0
Tam dole býva zvedavá žena. T------- -z-v--z-ņk-rīg- s---ie--. T-- l--- d---- z-------- s-------- T-r l-j- d-ī-o z-ņ-ā-ī-a s-e-i-t-. ---------------------------------- Tur lejā dzīvo ziņkārīga sieviete. 0
Naši hostia boli milí ľudia. Mū---v-e-- --j---au---ļa--is. M--- v---- b--- j---- ļ------ M-s- v-e-i b-j- j-u-i ļ-u-i-. ----------------------------- Mūsu viesi bija jauki ļaudis. 0
Naši hostia boli zdvorilí ľudia. M--u-viesi b--a--i--lāj-gi-ļaudis. M--- v---- b--- p--------- ļ------ M-s- v-e-i b-j- p-e-l-j-g- ļ-u-i-. ---------------------------------- Mūsu viesi bija pieklājīgi ļaudis. 0
Naši hostia boli zaujímaví ľudia. Mūsu vi-s- -i-- ----resant--------. M--- v---- b--- i---------- ļ------ M-s- v-e-i b-j- i-t-r-s-n-i ļ-u-i-. ----------------------------------- Mūsu viesi bija interesanti ļaudis. 0
Mám milé deti. M-n-i--m----bērn-. M-- i- m--- b----- M-n i- m-ļ- b-r-i- ------------------ Man ir mīļi bērni. 0
Ale susedia majú drzé deti. Be- k----ņ-em -- n---un--- bē-ni. B-- k-------- i- n-------- b----- B-t k-i-i-i-m i- n-k-u-ī-i b-r-i- --------------------------------- Bet kaimiņiem ir nekaunīgi bērni. 0
Sú vaše deti poslušné? V-- J--- -ē--i i-----n-? V-- J--- b---- i- r----- V-i J-s- b-r-i i- r-t-i- ------------------------ Vai Jūsu bērni ir rātni? 0

Jeden jazyk, mnoho podôb

Aj keď hovoríme len jedným jazykom, hovoríme vlastne mnohými jazykmi. Žiadny jazyk totiž nie je uzavretý systém. Každý jazyk prejavuje mnoho rôznych dimenzií. Jazyk je totiž živý. Ľudia sa pri rozhovore vždy riadia podľa svojho partnera. Pozmeňujú teda jazyk, ktorým hovoria. Tieto zmeny sa objavujú v rôznych formách. Každý jazyk má napríklad svoju históriu. Vždy sa menil a bude sa meniť aj naďalej. Dá sa to poznať podľa toho, že starí ľudia hovoria inak ako mladí. Vo väčšine jazykov existuje tiež veľa dialektov. Mnoho ľudí hovoriacich dialektom sa ale vie prispôsobiť svojmu prostrediu. V určitých situáciách hovorí spisovným jazykom. Rôzne sociálne skupiny majú rôzne jazyky. Príkladom je jazyk mládeže alebo poľovnícky žargón. Väčšina ľudí hovorí inak v práci ako doma. Veľa ich tiež v práci používa profesionálny žargón. Rozdiely sa tiež objavujú v hovorenom a písanom jazyku. Hovorený jazyk je väčšinou oveľa jednoduchší ako ten písaný. Rozdiel môže byť význačný. Stáva sa tak, keď sa písaný jazyk dlhú dobu nemení. Ľudia sa potom musia naučiť používať najprv písanú formu jazyka. Jazyk mužov a žien sa tiež často líši. V západných spoločnostiach nie je tento rozdiel až tak veľký. Sú však krajiny, v ktorých hovoria ženy úplne inak ako muži. V niektorých kultúrach má aj zdvorilosť svoju vlastnú jazykovú podobu. Rozprávanie teda nie je vôbec jednoduché! Musíme si dávať pozor na veľa vecí súčasne ...