Slovníček fráz

sk Prídavné mená 2   »   sr Придеви 2

79 [sedemdesiatdeväť]

Prídavné mená 2

Prídavné mená 2

79 [седамдесет и девет]

79 [sedamdeset i devet]

Придеви 2

Pridevi 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina srbčina Prehrať Viac
Mám na sebe modré šaty. Ј- им-- н--с-б---л--у -аљ--у. Ј_ и___ н_ с___ п____ х______ Ј- и-а- н- с-б- п-а-у х-љ-н-. ----------------------------- Ја имам на себи плаву хаљину. 0
J---m-m na -e-i --a-- -al---u. J_ i___ n_ s___ p____ h_______ J- i-a- n- s-b- p-a-u h-l-i-u- ------------------------------ Ja imam na sebi plavu haljinu.
Mám na sebe červené šaty. Ј---м-- ----е-- --ве-у-хаљи-у. Ј_ и___ н_ с___ ц_____ х______ Ј- и-а- н- с-б- ц-в-н- х-љ-н-. ------------------------------ Ја имам на себи црвену хаљину. 0
Ja i-a--na--e-----venu--aljin-. J_ i___ n_ s___ c_____ h_______ J- i-a- n- s-b- c-v-n- h-l-i-u- ------------------------------- Ja imam na sebi crvenu haljinu.
Mám na sebe zelené šaty. Ј--им-- н- -е--------у х--ину. Ј_ и___ н_ с___ з_____ х______ Ј- и-а- н- с-б- з-л-н- х-љ-н-. ------------------------------ Ја имам на себи зелену хаљину. 0
Ja---am-na s-bi z--e-u h-l--nu. J_ i___ n_ s___ z_____ h_______ J- i-a- n- s-b- z-l-n- h-l-i-u- ------------------------------- Ja imam na sebi zelenu haljinu.
Kúpim čiernu tašku. Ја ---у--м --ну-то-бу. Ј_ к______ ц___ т_____ Ј- к-п-ј-м ц-н- т-р-у- ---------------------- Ја купујем црну торбу. 0
Ja ku-ujem ---u--o-b-. J_ k______ c___ t_____ J- k-p-j-m c-n- t-r-u- ---------------------- Ja kupujem crnu torbu.
Kúpim hnedú tašku. Ј--ку-у-е---међу то--у. Ј_ к______ с____ т_____ Ј- к-п-ј-м с-е-у т-р-у- ----------------------- Ја купујем смеђу торбу. 0
J- -up--em smeđ---o-bu. J_ k______ s____ t_____ J- k-p-j-m s-e-u t-r-u- ----------------------- Ja kupujem smeđu torbu.
Kúpim bielu tašku. Ја----уј-- -е----ор--. Ј_ к______ б___ т_____ Ј- к-п-ј-м б-л- т-р-у- ---------------------- Ја купујем белу торбу. 0
Ja--u--jem-be-u-t--b-. J_ k______ b___ t_____ J- k-p-j-m b-l- t-r-u- ---------------------- Ja kupujem belu torbu.
Potrebujem nové auto. Ја -ребам н--- а---. Ј_ т_____ н___ а____ Ј- т-е-а- н-в- а-т-. -------------------- Ја требам ново ауто. 0
Ja tre--m n-vo au-o. J_ t_____ n___ a____ J- t-e-a- n-v- a-t-. -------------------- Ja trebam novo auto.
Potrebujem rýchle auto. Ја тр-б-м------ауто. Ј_ т_____ б___ а____ Ј- т-е-а- б-з- а-т-. -------------------- Ја требам брзо ауто. 0
Ja-t--b-m---z- auto. J_ t_____ b___ a____ J- t-e-a- b-z- a-t-. -------------------- Ja trebam brzo auto.
Potrebujem pohodlné auto. Ја--р-б----доб-н--у--. Ј_ т_____ у_____ а____ Ј- т-е-а- у-о-а- а-т-. ---------------------- Ја требам удобан ауто. 0
Ja--r--a----ob-n-a-to. J_ t_____ u_____ a____ J- t-e-a- u-o-a- a-t-. ---------------------- Ja trebam udoban auto.
Tam hore býva stará žena. Т--- г-ре -та-у-е ј---а-с-ара ж--а. Т___ г___ с______ ј____ с____ ж____ Т-м- г-р- с-а-у-е ј-д-а с-а-а ж-н-. ----------------------------------- Тамо горе станује једна стара жена. 0
Ta-o-gore --an-je-jedna -tara-ž--a. T___ g___ s______ j____ s____ ž____ T-m- g-r- s-a-u-e j-d-a s-a-a ž-n-. ----------------------------------- Tamo gore stanuje jedna stara žena.
Tam hore býva tlstá žena. Там-----е ста-уј- ----------л---е--. Т___ г___ с______ ј____ д_____ ж____ Т-м- г-р- с-а-у-е ј-д-а д-б-л- ж-н-. ------------------------------------ Тамо горе станује једна дебела жена. 0
Tam- g--- s-anuj- -e-n- debe-a-ž--a. T___ g___ s______ j____ d_____ ž____ T-m- g-r- s-a-u-e j-d-a d-b-l- ž-n-. ------------------------------------ Tamo gore stanuje jedna debela žena.
Tam dole býva zvedavá žena. Там- --ле ---нуј--је----р---знала-жен-. Т___ д___ с______ ј____ р________ ж____ Т-м- д-л- с-а-у-е ј-д-а р-д-з-а-а ж-н-. --------------------------------------- Тамо доле станује једна радознала жена. 0
T-mo -o-- -t-nuje ------ra-o-n-l- --n-. T___ d___ s______ j____ r________ ž____ T-m- d-l- s-a-u-e j-d-a r-d-z-a-a ž-n-. --------------------------------------- Tamo dole stanuje jedna radoznala žena.
Naši hostia boli milí ľudia. На----ос-и--у-бил--д-аг--људ-. Н___ г____ с_ б___ д____ љ____ Н-ш- г-с-и с- б-л- д-а-и љ-д-. ------------------------------ Наши гости су били драги људи. 0
N--i-g--t- ----i-- dr--i-lj-di. N___ g____ s_ b___ d____ l_____ N-š- g-s-i s- b-l- d-a-i l-u-i- ------------------------------- Naši gosti su bili dragi ljudi.
Naši hostia boli zdvorilí ľudia. Н-ш- ----и -- би---кул--рн- љ--и. Н___ г____ с_ б___ к_______ љ____ Н-ш- г-с-и с- б-л- к-л-у-н- љ-д-. --------------------------------- Наши гости су били културни људи. 0
N--i gost-----b-li k---urn--l-u-i. N___ g____ s_ b___ k_______ l_____ N-š- g-s-i s- b-l- k-l-u-n- l-u-i- ---------------------------------- Naši gosti su bili kulturni ljudi.
Naši hostia boli zaujímaví ľudia. Н--и-гост- су--и-и-инт-р----тни-----. Н___ г____ с_ б___ и___________ љ____ Н-ш- г-с-и с- б-л- и-т-р-с-н-н- љ-д-. ------------------------------------- Наши гости су били интересантни људи. 0
Naš---os-i -u-bil--i--er-s-nt----j-d-. N___ g____ s_ b___ i___________ l_____ N-š- g-s-i s- b-l- i-t-r-s-n-n- l-u-i- -------------------------------------- Naši gosti su bili interesantni ljudi.
Mám milé deti. Ј- --а----агу -е-у. Ј_ и___ д____ д____ Ј- и-а- д-а-у д-ц-. ------------------- Ја имам драгу децу. 0
Ja -mam -r-g- ---u. J_ i___ d____ d____ J- i-a- d-a-u d-c-. ------------------- Ja imam dragu decu.
Ale susedia majú drzé deti. А-и -о--ије и---- безобра--у -е--. А__ к______ и____ б_________ д____ А-и к-м-и-е и-а-у б-з-б-а-н- д-ц-. ---------------------------------- Али комшије имају безобразну децу. 0
Al- -o--i-e --a-- be-o-----u decu. A__ k______ i____ b_________ d____ A-i k-m-i-e i-a-u b-z-b-a-n- d-c-. ---------------------------------- Ali komšije imaju bezobraznu decu.
Sú vaše deti poslušné? Ј-с-------ш- д-ц- -о-ра? Ј___ л_ В___ д___ д_____ Ј-с- л- В-ш- д-ц- д-б-а- ------------------------ Јесу ли Ваша деца добра? 0
Je-- -i-V--a --c- -o-r-? J___ l_ V___ d___ d_____ J-s- l- V-š- d-c- d-b-a- ------------------------ Jesu li Vaša deca dobra?

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + srbčina (1-100) MP3 srbčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Jeden jazyk, mnoho podôb

Aj keď hovoríme len jedným jazykom, hovoríme vlastne mnohými jazykmi. Žiadny jazyk totiž nie je uzavretý systém. Každý jazyk prejavuje mnoho rôznych dimenzií. Jazyk je totiž živý. Ľudia sa pri rozhovore vždy riadia podľa svojho partnera. Pozmeňujú teda jazyk, ktorým hovoria. Tieto zmeny sa objavujú v rôznych formách. Každý jazyk má napríklad svoju históriu. Vždy sa menil a bude sa meniť aj naďalej. Dá sa to poznať podľa toho, že starí ľudia hovoria inak ako mladí. Vo väčšine jazykov existuje tiež veľa dialektov. Mnoho ľudí hovoriacich dialektom sa ale vie prispôsobiť svojmu prostrediu. V určitých situáciách hovorí spisovným jazykom. Rôzne sociálne skupiny majú rôzne jazyky. Príkladom je jazyk mládeže alebo poľovnícky žargón. Väčšina ľudí hovorí inak v práci ako doma. Veľa ich tiež v práci používa profesionálny žargón. Rozdiely sa tiež objavujú v hovorenom a písanom jazyku. Hovorený jazyk je väčšinou oveľa jednoduchší ako ten písaný. Rozdiel môže byť význačný. Stáva sa tak, keď sa písaný jazyk dlhú dobu nemení. Ľudia sa potom musia naučiť používať najprv písanú formu jazyka. Jazyk mužov a žien sa tiež často líši. V západných spoločnostiach nie je tento rozdiel až tak veľký. Sú však krajiny, v ktorých hovoria ženy úplne inak ako muži. V niektorých kultúrach má aj zdvorilosť svoju vlastnú jazykovú podobu. Rozprávanie teda nie je vôbec jednoduché! Musíme si dávať pozor na veľa vecí súčasne ...