Slovníček fráz

sk Prídavné mená 2   »   af Byvoeglike naamwoorde 2

79 [sedemdesiatdeväť]

Prídavné mená 2

Prídavné mená 2

79 [nege en sewentig]

Byvoeglike naamwoorde 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina afrikánčina Prehrať Viac
Mám na sebe modré šaty. Ek d-- ’- b--- r--. Ek dra ’n blou rok. 0
Mám na sebe červené šaty. Ek d-- ’- r--- r--. Ek dra ’n rooi rok. 0
Mám na sebe zelené šaty. Ek d-- ’- g---- r--. Ek dra ’n groen rok. 0
Kúpim čiernu tašku. Ek k--- ’- s---- s--. Ek koop ’n swart sak. 0
Kúpim hnedú tašku. Ek k--- ’- b---- s--. Ek koop ’n bruin sak. 0
Kúpim bielu tašku. Ek k--- ’- w-- s--. Ek koop ’n wit sak. 0
Potrebujem nové auto. Ek h-- ’- n--- m---- n----. Ek het ’n nuwe motor nodig. 0
Potrebujem rýchle auto. Ek h-- ’- v------ m---- n----. Ek het ’n vinnige motor nodig. 0
Potrebujem pohodlné auto. Ek h-- ’- g--------- m---- n----. Ek het ’n gerieflike motor nodig. 0
Tam hore býva stará žena. Da-- b- w--- ’- o- v---. Daar bo woon ’n ou vrou. 0
Tam hore býva tlstá žena. Da-- b- w--- ’- d-- / v-- v---. Daar bo woon ’n dik / vet vrou. 0
Tam dole býva zvedavá žena. Da-- o---- w--- ’- n---------- v---. Daar onder woon ’n nuuskierige vrou. 0
Naši hostia boli milí ľudia. On- g---- w-- g--- m----. Ons gaste was gawe mense. 0
Naši hostia boli zdvorilí ľudia. On- g---- w-- h------ / b------- m----. Ons gaste was hoflike / beleefde mense. 0
Naši hostia boli zaujímaví ľudia. On- g---- w-- i----------- m----. Ons gaste was interessante mense. 0
Mám milé deti. Ek h-- l---- k------. Ek het liewe kinders. 0
Ale susedia majú drzé deti. Ma-- d-- b--- h-- s----- k------. Maar die bure het stoute kinders. 0
Sú vaše deti poslušné? Is u k------ s---? Is u kinders soet? 0

Jeden jazyk, mnoho podôb

Aj keď hovoríme len jedným jazykom, hovoríme vlastne mnohými jazykmi. Žiadny jazyk totiž nie je uzavretý systém. Každý jazyk prejavuje mnoho rôznych dimenzií. Jazyk je totiž živý. Ľudia sa pri rozhovore vždy riadia podľa svojho partnera. Pozmeňujú teda jazyk, ktorým hovoria. Tieto zmeny sa objavujú v rôznych formách. Každý jazyk má napríklad svoju históriu. Vždy sa menil a bude sa meniť aj naďalej. Dá sa to poznať podľa toho, že starí ľudia hovoria inak ako mladí. Vo väčšine jazykov existuje tiež veľa dialektov. Mnoho ľudí hovoriacich dialektom sa ale vie prispôsobiť svojmu prostrediu. V určitých situáciách hovorí spisovným jazykom. Rôzne sociálne skupiny majú rôzne jazyky. Príkladom je jazyk mládeže alebo poľovnícky žargón. Väčšina ľudí hovorí inak v práci ako doma. Veľa ich tiež v práci používa profesionálny žargón. Rozdiely sa tiež objavujú v hovorenom a písanom jazyku. Hovorený jazyk je väčšinou oveľa jednoduchší ako ten písaný. Rozdiel môže byť význačný. Stáva sa tak, keď sa písaný jazyk dlhú dobu nemení. Ľudia sa potom musia naučiť používať najprv písanú formu jazyka. Jazyk mužov a žien sa tiež často líši. V západných spoločnostiach nie je tento rozdiel až tak veľký. Sú však krajiny, v ktorých hovoria ženy úplne inak ako muži. V niektorých kultúrach má aj zdvorilosť svoju vlastnú jazykovú podobu. Rozprávanie teda nie je vôbec jednoduché! Musíme si dávať pozor na veľa vecí súčasne ...