Slovníček fráz

sk Prídavné mená 2   »   lt Būdvardžiai 2

79 [sedemdesiatdeväť]

Prídavné mená 2

Prídavné mená 2

79 [septyniasdešimt devyni]

Būdvardžiai 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina litovčina Prehrať Viac
Mám na sebe modré šaty. (-š) -----u m-ly-ą--uk----. (Aš) vilkiu mėlyną suknelę. (-š- v-l-i- m-l-n- s-k-e-ę- --------------------------- (Aš) vilkiu mėlyną suknelę. 0
Mám na sebe červené šaty. (--) --lkiu r-u-on- -------. (Aš) vilkiu raudoną suknelę. (-š- v-l-i- r-u-o-ą s-k-e-ę- ---------------------------- (Aš) vilkiu raudoną suknelę. 0
Mám na sebe zelené šaty. (--- v--kiu žal---su---lę. (Aš) vilkiu žalią suknelę. (-š- v-l-i- ž-l-ą s-k-e-ę- -------------------------- (Aš) vilkiu žalią suknelę. 0
Kúpim čiernu tašku. (A-) --r-u--u-dą -an--n-. (Aš) perku juodą rankinę. (-š- p-r-u j-o-ą r-n-i-ę- ------------------------- (Aš) perku juodą rankinę. 0
Kúpim hnedú tašku. (A-------- r-dą r---i--. (Aš) perku rudą rankinę. (-š- p-r-u r-d- r-n-i-ę- ------------------------ (Aš) perku rudą rankinę. 0
Kúpim bielu tašku. (Aš)-perku --lt--r---i--. (Aš) perku baltą rankinę. (-š- p-r-u b-l-ą r-n-i-ę- ------------------------- (Aš) perku baltą rankinę. 0
Potrebujem nové auto. Man rei--a -a-jo autom-b----. Man reikia naujo automobilio. M-n r-i-i- n-u-o a-t-m-b-l-o- ----------------------------- Man reikia naujo automobilio. 0
Potrebujem rýchle auto. M---re---- g-e--o--ut--------. Man reikia greito automobilio. M-n r-i-i- g-e-t- a-t-m-b-l-o- ------------------------------ Man reikia greito automobilio. 0
Potrebujem pohodlné auto. M-n ---kia-----ga-s-auto-o-i-io. Man reikia patogaus automobilio. M-n r-i-i- p-t-g-u- a-t-m-b-l-o- -------------------------------- Man reikia patogaus automobilio. 0
Tam hore býva stará žena. Te--vir-uje-gyve-a s--a-mo-er-s. Ten viršuje gyvena sena moteris. T-n v-r-u-e g-v-n- s-n- m-t-r-s- -------------------------------- Ten viršuje gyvena sena moteris. 0
Tam hore býva tlstá žena. Te- -----j--g-ve-a st-ra -ot--is. Ten viršuje gyvena stora moteris. T-n v-r-u-e g-v-n- s-o-a m-t-r-s- --------------------------------- Ten viršuje gyvena stora moteris. 0
Tam dole býva zvedavá žena. T-n-apa-io-- gyv--- s------m-t----. Ten apačioje gyvena smalsi moteris. T-n a-a-i-j- g-v-n- s-a-s- m-t-r-s- ----------------------------------- Ten apačioje gyvena smalsi moteris. 0
Naši hostia boli milí ľudia. Mūs- sveči-i b-vo --lon-s ž--n-s. Mūsų svečiai buvo malonūs žmonės. M-s- s-e-i-i b-v- m-l-n-s ž-o-ė-. --------------------------------- Mūsų svečiai buvo malonūs žmonės. 0
Naši hostia boli zdvorilí ľudia. Mūs----e--ai--uvo -and---- ---n-s. Mūsų svečiai buvo mandagūs žmonės. M-s- s-e-i-i b-v- m-n-a-ū- ž-o-ė-. ---------------------------------- Mūsų svečiai buvo mandagūs žmonės. 0
Naši hostia boli zaujímaví ľudia. M--- -v-č-a-------įdomū--ž----s. Mūsų svečiai buvo įdomūs žmonės. M-s- s-e-i-i b-v- į-o-ū- ž-o-ė-. -------------------------------- Mūsų svečiai buvo įdomūs žmonės. 0
Mám milé deti. Aš-tur-u---e--- va----. Aš turiu mielus vaikus. A- t-r-u m-e-u- v-i-u-. ----------------------- Aš turiu mielus vaikus. 0
Ale susedia majú drzé deti. B-- k---yna---ur-----l-u- -ai-u-. Bet kaimynai turi įžūlius vaikus. B-t k-i-y-a- t-r- į-ū-i-s v-i-u-. --------------------------------- Bet kaimynai turi įžūlius vaikus. 0
Sú vaše deti poslušné? Ar--ūs- va--ai-š-un--? Ar jūsų vaikai šaunūs? A- j-s- v-i-a- š-u-ū-? ---------------------- Ar jūsų vaikai šaunūs? 0

Jeden jazyk, mnoho podôb

Aj keď hovoríme len jedným jazykom, hovoríme vlastne mnohými jazykmi. Žiadny jazyk totiž nie je uzavretý systém. Každý jazyk prejavuje mnoho rôznych dimenzií. Jazyk je totiž živý. Ľudia sa pri rozhovore vždy riadia podľa svojho partnera. Pozmeňujú teda jazyk, ktorým hovoria. Tieto zmeny sa objavujú v rôznych formách. Každý jazyk má napríklad svoju históriu. Vždy sa menil a bude sa meniť aj naďalej. Dá sa to poznať podľa toho, že starí ľudia hovoria inak ako mladí. Vo väčšine jazykov existuje tiež veľa dialektov. Mnoho ľudí hovoriacich dialektom sa ale vie prispôsobiť svojmu prostrediu. V určitých situáciách hovorí spisovným jazykom. Rôzne sociálne skupiny majú rôzne jazyky. Príkladom je jazyk mládeže alebo poľovnícky žargón. Väčšina ľudí hovorí inak v práci ako doma. Veľa ich tiež v práci používa profesionálny žargón. Rozdiely sa tiež objavujú v hovorenom a písanom jazyku. Hovorený jazyk je väčšinou oveľa jednoduchší ako ten písaný. Rozdiel môže byť význačný. Stáva sa tak, keď sa písaný jazyk dlhú dobu nemení. Ľudia sa potom musia naučiť používať najprv písanú formu jazyka. Jazyk mužov a žien sa tiež často líši. V západných spoločnostiach nie je tento rozdiel až tak veľký. Sú však krajiny, v ktorých hovoria ženy úplne inak ako muži. V niektorých kultúrach má aj zdvorilosť svoju vlastnú jazykovú podobu. Rozprávanie teda nie je vôbec jednoduché! Musíme si dávať pozor na veľa vecí súčasne ...