Slovníček fráz

sk Príslovky   »   bs Prilozi

100 [sto]

Príslovky

Príslovky

100 [stotina]

Prilozi

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bosniančina Prehrať Viac
už raz – ešte nie v---je-n------oš ----da v-- j----- – j-- n----- v-ć j-d-o- – j-š n-k-d- ----------------------- već jednom – još nikada 0
Boli ste už raz v Berlíne? J---e--i--e--j-dnom b-l--u-Ber---u? J---- l- v-- j----- b--- u B------- J-s-e l- v-ć j-d-o- b-l- u B-r-i-u- ----------------------------------- Jeste li već jednom bili u Berlinu? 0
Nie, ešte nie. Ne- -oš--ik---. N-- j-- n------ N-, j-š n-k-d-. --------------- Ne, još nikada. 0
niekto – nikto ne-- --niko n--- – n--- n-k- – n-k- ----------- neko – niko 0
Poznáte tu niekoho? P--naj--e-li-ov-je -eko--? P-------- l- o---- n------ P-z-a-e-e l- o-d-e n-k-g-? -------------------------- Poznajete li ovdje nekoga? 0
Nie, nepoznám tu nikoho. N-, -- -- p--n-----ni-oga -v-j-. N-- j- n- p------- n----- o----- N-, j- n- p-z-a-e- n-k-g- o-d-e- -------------------------------- Ne, ja ne poznajem nikoga ovdje. 0
ešte – už nie još---ne--i-e j-- – n- v--- j-š – n- v-š- ------------- još – ne više 0
Zostanete tu ešte dlho? Os-a--t- -- j-š-d-g--ov--e? O------- l- j-- d--- o----- O-t-j-t- l- j-š d-g- o-d-e- --------------------------- Ostajete li još dugo ovdje? 0
Nie, nezostanem tu už dlho. N----a-ne ------m-v--e -u---ovd--. N-- j- n- o------ v--- d--- o----- N-, j- n- o-t-j-m v-š- d-g- o-d-e- ---------------------------------- Ne, ja ne ostajem više dugo ovdje. 0
ešte niečo – už nič jo- -eš-o - -i-t----še j-- n---- – n---- v--- j-š n-š-o – n-š-a v-š- ---------------------- još nešto – ništa više 0
Chcete ešte niečo piť? Ž--i-- ---j-š-nešt- -o----? Ž----- l- j-- n---- p------ Ž-l-t- l- j-š n-š-o p-p-t-? --------------------------- Želite li još nešto popiti? 0
Nie, neprosím si už nič. N-,--- n--ž--i--ništa vi-e. N-- j- n- ž---- n---- v---- N-, j- n- ž-l-m n-š-a v-š-. --------------------------- Ne, ja ne želim ništa više. 0
už niečo – ešte nič v-----š-o ----š--išta v-- n---- – j-- n---- v-ć n-š-o – j-š n-š-a --------------------- već nešto – još ništa 0
Jedli ste už niečo? Jest--l---e--n-š-o jeli? J---- l- v-- n---- j---- J-s-e l- v-ć n-š-o j-l-? ------------------------ Jeste li već nešto jeli? 0
Nie, ešte som nejedol nič. Ne- j--j-š---sam ----- --o. N-- j- j-- n---- n---- j--- N-, j- j-š n-s-m n-š-a j-o- --------------------------- Ne, ja još nisam ništa jeo. 0
ešte niekto – už nikto jo-----o --ni-o više j-- n--- – n--- v--- j-š n-k- – n-k- v-š- -------------------- još neko – niko više 0
Chce ešte niekto kávu? Žel---i---š-n-k------? Ž--- l- j-- n--- k---- Ž-l- l- j-š n-k- k-f-? ---------------------- Želi li još neko kafu? 0
Nie, už nikto. Ne- niko ----. N-- n--- v---- N-, n-k- v-š-. -------------- Ne, niko više. 0

Arabský jazyk

Arabský jazyk je jedným z najdôležitejších jazykov na svete. Viac ako 300 miliónov ľudí hovorí arabsky. Žijú pritom vo viac ako 20 rôznych krajinách. Arabčina patrí medzi afroázijské jazyky. Arabský jazyk vznikol pred niekoľkými tisíckami rokov. Najskôr sa používal na Arabskom polostrove. Potom sa odtiaľ rozšíril. Hovorená arabčina sa od tej spisovnej značne líši. Existuje aj veľa rôznych arabských dialektov. Dá sa povedať, že v každej oblasti sa hovorí inak. Ľudia hovoriaci rôznymi dialektmi si často vôbec nerozumejú. Preto sú filmy z arabských krajín väčšinou dabované. Jedine tak im rozumejú ľudia v celej arabskej oblasti. Klasickou arabčinou sa dnes hovorí už len zriedka. Vyskytuje sa len v písomnej forme. V knihách a novinách sa používa štandardný arabský jazyk. Arabčina dodnes nemá svoj odborný jazyk. Odborné pojmy teda väčšinou pochádzajú z iných jazykov. V tejto oblasti sú najdominantnejšie francúzština a angličtina. Záujem o arabčinu v posledných rokoch značne stúpol. Stále viac ľudí sa chce naučiť arabsky. Kurzy arabčiny ponúka každá univerzita a tiež mnoho škôl. Veľa ľudí fascinuje predovšetkým arabské písmo. Píše sa sprava doľava. Arabská výslovnosť a gramatika nie sú tak jednoduché. Vyskytuje sa tam mnoho hlások a pravidiel, ktoré sú pre iné jazyky cudzie. Pri štúdiu by mal človek dodržiavať určité poradie. Najskôr výslovnosť, potom gramatika, potom písmo ...