Slovníček fráz

sk Na diskotéke   »   bs U diskoteci

46 [štyridsaťšesť]

Na diskotéke

Na diskotéke

46 [četrdeset i šest]

U diskoteci

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bosniančina Prehrať Viac
Je toto miesto voľné? Da ----e -j-----sl-bodn-? D- l- j- m----- s-------- D- l- j- m-e-t- s-o-o-n-? ------------------------- Da li je mjesto slobodno? 0
Smiem si k Vám sadnúť? M-g------j-st- do ---? M--- l- s----- d- V--- M-g- l- s-e-t- d- V-s- ---------------------- Mogu li sjesti do Vas? 0
Iste. Rado. R---- R-d-. ----- Rado. 0
Ako sa Vám páči tá hudba? Ka-o--a-----sv-đ- m--i-a? K--- V-- s- s---- m------ K-k- V-m s- s-i-a m-z-k-? ------------------------- Kako Vam se sviđa muzika? 0
Je trochu hlasná. M--o -- p-e---sn-. M--- j- p--------- M-l- j- p-e-l-s-a- ------------------ Malo je preglasna. 0
Ale tá skupina hrá celkom dobre. Ali-be-d-s-ir--s----- d-br-. A-- b--- s---- s----- d----- A-i b-n- s-i-a s-s-i- d-b-o- ---------------------------- Ali bend svira sasvim dobro. 0
Chodievate sem často? J-s------če-t--o-dje? J---- l- č---- o----- J-s-e l- č-s-o o-d-e- --------------------- Jeste li često ovdje? 0
Nie, toto je prvý raz. Ne,-ov- je-prvi p-t. N-- o-- j- p--- p--- N-, o-o j- p-v- p-t- -------------------- Ne, ovo je prvi put. 0
Ešte som tu nebol. J- jo- -ik----n-sa- b-- / ------v--e. J- j-- n----- n---- b-- / b--- o----- J- j-š n-k-d- n-s-m b-o / b-l- o-d-e- ------------------------------------- Ja još nikada nisam bio / bila ovdje. 0
Zatancujete si? P--šete--i? P------ l-- P-e-e-e l-? ----------- Plešete li? 0
Možno neskôr. M-------sn--e. M---- k------- M-ž-a k-s-i-e- -------------- Možda kasnije. 0
Neviem tak dobre tancovať. Ja--- -n-m t--- d-b-o-pl-sat-. J- n- z--- t--- d---- p------- J- n- z-a- t-k- d-b-o p-e-a-i- ------------------------------ Ja ne znam tako dobro plesati. 0
To je celkom jednoduché. T--j--v-lo-jedn-sta---. T- j- v--- j----------- T- j- v-l- j-d-o-t-v-o- ----------------------- To je vrlo jednostavno. 0
Ukážem Vám to. Ja -------pok-zat-. J- ć- V-- p-------- J- ć- V-m p-k-z-t-. ------------------- Ja ću Vam pokazati. 0
Nie, radšej niekedy inokedy. N------i-e-d---i-put. N-- r----- d---- p--- N-, r-d-j- d-u-i p-t- --------------------- Ne, radije drugi put. 0
Čakáte na niekoho? Č-k--e-l--n-k-g-? Č----- l- n------ Č-k-t- l- n-k-g-? ----------------- Čekate li nekoga? 0
Áno, na môjho priateľa. Da---o------a-e---. D-- m-- p---------- D-, m-g p-i-a-e-j-. ------------------- Da, mog prijatelja. 0
Tam vzadu už prichádza! E-o ---t-m--iz--do---i! E-- g- t--- i-- d------ E-o g- t-m- i-a d-l-z-! ----------------------- Eno ga tamo iza dolazi! 0

Gény ovplyvňujú jazyk

Jazyk, ktorým hovoríme, závisí na našom pôvode. Veľký vplyv na neho ale majú aj naše gény. K tomuto záveru došli škótski bádatelia. Skúmali, ako sa angličtina líši od čínštiny. Pritom zistili, že aj gény hrajú svoju rolu. Pretože gény ovplyvňujú vývoj nášho mozgu. Inými slovami, formujú naše mozgové štruktúry. Tým je daná naša schopnosť učiť sa jazyky. Kľúčové sú pritom varianty dvoch génov. Ak je určitý variant recesívny, vyvinie sa tónový jazyk. Tónovými jazyky teda hovoria národy bez týchto génových variantov. U tónových jazykov sa význam slova rozlišuje podľa výšky tónu. K tónovým jazykom patrí napríklad čínština. Ak je však tento variant dominantný, vyvinú sa iné jazyky. Angličtina nie je tónovým jazykom. Varianty týchto génov nie sú rovnomerne rozložené. Znamená to, že vo svete sa vyskytujú s rôznou frekvenciou. Jazyky však prežívajú len vtedy, ak sa šíria ďalej. K tomu je potrebné, aby deti napodobňovali jazyk svojich rodičov. Musia sa ho teda dobre naučiť. Až potom bude odovzdaný z generácie na generáciu. Génový variant, ktorý podnecuje tónové jazyky, je starší. Kedysi existovalo pravdepodobne viac tónových jazykov, než máme dnes. Genetické zložky však nesmieme preceňovať. Môžu iba pomôcť vysvetliť vývoj jazykov. Neexistuje ale gén pre angličtinu alebo gén pre čínštinu. Každý sa môže naučiť akúkoľvek reč. Nepotrebujete k tomu gény, ale len zvedavosť a usilovnosť!