Slovníček fráz

sk Príslovky   »   sr Прилози

100 [sto]

Príslovky

Príslovky

100 [стотина]

100 [stotina]

Прилози

[Prilozi]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina srbčina Prehrať Viac
už raz – ešte nie в---ј-д-о- – --- ---а-а в-- ј----- – ј-- н----- в-ћ ј-д-о- – ј-ш н-к-д- ----------------------- већ једном – још никада 0
vec--jedno--- --š-n-k-da v--- j----- – j-- n----- v-c- j-d-o- – j-š n-k-d- ------------------------ već jednom – još nikada
Boli ste už raz v Berlíne? Ј-с-е--и-в-ћ -е-н-м ------ --рл---? Ј---- л- в-- ј----- б--- у Б------- Ј-с-е л- в-ћ ј-д-о- б-л- у Б-р-и-у- ----------------------------------- Јесте ли већ једном били у Берлину? 0
J-st---i-v-c--j---om ------ Be---n-? J---- l- v--- j----- b--- u B------- J-s-e l- v-c- j-d-o- b-l- u B-r-i-u- ------------------------------------ Jeste li već jednom bili u Berlinu?
Nie, ešte nie. Не,---ш----ад-. Н-- ј-- н------ Н-, ј-ш н-к-д-. --------------- Не, још никада. 0
N----oš-ni--da. N-- j-- n------ N-, j-š n-k-d-. --------------- Ne, još nikada.
niekto – nikto н-к- - н--о н--- – н--- н-к- – н-к- ----------- неко – нико 0
n-k- ---i-o n--- – n--- n-k- – n-k- ----------- neko – niko
Poznáte tu niekoho? П---а-е-е-----вде--е-о--? П-------- л- о--- н------ П-з-а-е-е л- о-д- н-к-г-? ------------------------- Познајете ли овде некога? 0
Poz-a-ete ---o-d---eko-a? P-------- l- o--- n------ P-z-a-e-e l- o-d- n-k-g-? ------------------------- Poznajete li ovde nekoga?
Nie, nepoznám tu nikoho. Н----- -----зн-јем-о---------а. Н-- ј- н- п------- о--- н------ Н-, ј- н- п-з-а-е- о-д- н-к-г-. ------------------------------- Не, ја не познајем овде никога. 0
Ne--j---e-p-z--j-m -vde -i-og-. N-- j- n- p------- o--- n------ N-, j- n- p-z-a-e- o-d- n-k-g-. ------------------------------- Ne, ja ne poznajem ovde nikoga.
ešte – už nie још – -е ---е ј-- – н- в--- ј-ш – н- в-ш- ------------- још – не више 0
j---– -e----e j-- – n- v--- j-š – n- v-š- ------------- još – ne više
Zostanete tu ešte dlho? Ост-јет- ли ј-ш -----овд-? О------- л- ј-- д--- о---- О-т-ј-т- л- ј-ш д-г- о-д-? -------------------------- Остајете ли још дуго овде? 0
Ostaj-te li-----d-g- o---? O------- l- j-- d--- o---- O-t-j-t- l- j-š d-g- o-d-? -------------------------- Ostajete li još dugo ovde?
Nie, nezostanem tu už dlho. Не,-ј- не-остаје- --ше ---о --д-. Н-- ј- н- о------ в--- д--- о---- Н-, ј- н- о-т-ј-м в-ш- д-г- о-д-. --------------------------------- Не, ја не остајем више дуго овде. 0
N-, ja ---o--ajem --š- d--o o--e. N-- j- n- o------ v--- d--- o---- N-, j- n- o-t-j-m v-š- d-g- o-d-. --------------------------------- Ne, ja ne ostajem više dugo ovde.
ešte niečo – už nič ј-ш--ешто-- -и------ше ј-- н---- – н---- в--- ј-ш н-ш-о – н-ш-а в-ш- ---------------------- још нешто – ништа више 0
j-š-n--to-–-n--ta v--e j-- n---- – n---- v--- j-š n-š-o – n-š-a v-š- ---------------------- još nešto – ništa više
Chcete ešte niečo piť? Ж-л-те л- --ш------ по----? Ж----- л- ј-- н---- п------ Ж-л-т- л- ј-ш н-ш-о п-п-т-? --------------------------- Желите ли још нешто попити? 0
Ž--i-e--i -oš neš-o---pit-? Ž----- l- j-- n---- p------ Ž-l-t- l- j-š n-š-o p-p-t-? --------------------------- Želite li još nešto popiti?
Nie, neprosím si už nič. Не, -а не -е--м----т- --ш-. Н-- ј- н- ж---- н---- в---- Н-, ј- н- ж-л-м н-ш-а в-ш-. --------------------------- Не, ја не желим ништа више. 0
Ne, -a ne že--- --št--viš-. N-- j- n- ž---- n---- v---- N-, j- n- ž-l-m n-š-a v-š-. --------------------------- Ne, ja ne želim ništa više.
už niečo – ešte nič већ н-шт----још-н--та в-- н---- – ј-- н---- в-ћ н-ш-о – ј-ш н-ш-а --------------------- већ нешто – још ништа 0
ve-́ -ešto ----š----ta v--- n---- – j-- n---- v-c- n-š-o – j-š n-š-a ---------------------- već nešto – još ništa
Jedli ste už niečo? Јест---и --ћ неш-о-је--? Ј---- л- в-- н---- ј---- Ј-с-е л- в-ћ н-ш-о ј-л-? ------------------------ Јесте ли већ нешто јели? 0
J---e-l- v-ć n---- -el-? J---- l- v--- n---- j---- J-s-e l- v-c- n-š-o j-l-? ------------------------- Jeste li već nešto jeli?
Nie, ešte som nejedol nič. Н-,-ј- ----н---м н-шта --о --ј--а. Н-- ј- ј-- н---- н---- ј-- / ј---- Н-, ј- ј-ш н-с-м н-ш-а ј-о / ј-л-. ---------------------------------- Не, ја још нисам ништа јео / јела. 0
N----- j-š--is----i-t----o ----la. N-- j- j-- n---- n---- j-- / j---- N-, j- j-š n-s-m n-š-a j-o / j-l-. ---------------------------------- Ne, ja još nisam ništa jeo / jela.
ešte niekto – už nikto ј-ш --ко-–-ник- -ише ј-- н--- – н--- в--- ј-ш н-к- – н-к- в-ш- -------------------- још неко – нико више 0
j-š n--o---ni----i-e j-- n--- – n--- v--- j-š n-k- – n-k- v-š- -------------------- još neko – niko više
Chce ešte niekto kávu? Ж--и----још---ко -аф-? Ж--- л- ј-- н--- к---- Ж-л- л- ј-ш н-к- к-ф-? ---------------------- Жели ли још неко кафу? 0
Ž--- -- -o- ---o--a--? Ž--- l- j-- n--- k---- Ž-l- l- j-š n-k- k-f-? ---------------------- Želi li još neko kafu?
Nie, už nikto. Н-- ---о в--е. Н-- н--- в---- Н-, н-к- в-ш-. -------------- Не, нико више. 0
N-, -----v--e. N-- n--- v---- N-, n-k- v-š-. -------------- Ne, niko više.

Arabský jazyk

Arabský jazyk je jedným z najdôležitejších jazykov na svete. Viac ako 300 miliónov ľudí hovorí arabsky. Žijú pritom vo viac ako 20 rôznych krajinách. Arabčina patrí medzi afroázijské jazyky. Arabský jazyk vznikol pred niekoľkými tisíckami rokov. Najskôr sa používal na Arabskom polostrove. Potom sa odtiaľ rozšíril. Hovorená arabčina sa od tej spisovnej značne líši. Existuje aj veľa rôznych arabských dialektov. Dá sa povedať, že v každej oblasti sa hovorí inak. Ľudia hovoriaci rôznymi dialektmi si často vôbec nerozumejú. Preto sú filmy z arabských krajín väčšinou dabované. Jedine tak im rozumejú ľudia v celej arabskej oblasti. Klasickou arabčinou sa dnes hovorí už len zriedka. Vyskytuje sa len v písomnej forme. V knihách a novinách sa používa štandardný arabský jazyk. Arabčina dodnes nemá svoj odborný jazyk. Odborné pojmy teda väčšinou pochádzajú z iných jazykov. V tejto oblasti sú najdominantnejšie francúzština a angličtina. Záujem o arabčinu v posledných rokoch značne stúpol. Stále viac ľudí sa chce naučiť arabsky. Kurzy arabčiny ponúka každá univerzita a tiež mnoho škôl. Veľa ľudí fascinuje predovšetkým arabské písmo. Píše sa sprava doľava. Arabská výslovnosť a gramatika nie sú tak jednoduché. Vyskytuje sa tam mnoho hlások a pravidiel, ktoré sú pre iné jazyky cudzie. Pri štúdiu by mal človek dodržiavať určité poradie. Najskôr výslovnosť, potom gramatika, potom písmo ...