Slovníček fráz

sk Príslovky   »   ca Els adverbis

100 [sto]

Príslovky

Príslovky

100 [per cent]

Els adverbis

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina katalánčina Prehrať Viac
už raz – ešte nie j- ---nca-a--o / mai j- – e----- n- / m-- j- – e-c-r- n- / m-i -------------------- ja – encara no / mai 0
Boli ste už raz v Berlíne? Ha----a--a -er-ín? H- e---- a B------ H- e-t-t a B-r-í-? ------------------ Ha estat a Berlín? 0
Nie, ešte nie. N------a-- ---/ --i. N-- e----- n- / m--- N-, e-c-r- n- / m-i- -------------------- No, encara no / mai. 0
niekto – nikto a-g--–-----ú a--- – n---- a-g- – n-n-ú ------------ algú – ningú 0
Poznáte tu niekoho? C-n----v-s---alg--aq--? C----- v---- a--- a---- C-n-i- v-s-è a-g- a-u-? ----------------------- Coneix vostè algú aquí? 0
Nie, nepoznám tu nikoho. N-, -o--o--c-n-n-- a-u-. N-- n- c---- n---- a---- N-, n- c-n-c n-n-ú a-u-. ------------------------ No, no conec ningú aquí. 0
ešte – už nie en---- - -a -o e----- – j- n- e-c-r- – j- n- -------------- encara – ja no 0
Zostanete tu ešte dlho? Q-e -s--u-dar- -nca-- --- -----? Q-- e- q------ e----- m-- t----- Q-e e- q-e-a-à e-c-r- m-s t-m-s- -------------------------------- Que es quedarà encara més temps? 0
Nie, nezostanem tu už dlho. N---ja-n- e---ueda-- més t--p- a--í. N-- j- n- e- q------ m-- t---- a---- N-, j- n- e- q-e-a-é m-s t-m-s a-u-. ------------------------------------ No, ja no em quedaré més temps aquí. 0
ešte niečo – už nič al-u-- -osa-més-–-re--més a----- c--- m-- – r-- m-- a-g-n- c-s- m-s – r-s m-s ------------------------- alguna cosa més – res més 0
Chcete ešte niečo piť? E--ar---ol---gun- cosa--é- de-be---? E----- v-- a----- c--- m-- d- b----- E-c-r- v-l a-g-n- c-s- m-s d- b-u-e- ------------------------------------ Encara vol alguna cosa més de beure? 0
Nie, neprosím si už nič. No- ---d--i-j- -----és. N-- n- d------ r-- m--- N-, n- d-s-t-o r-s m-s- ----------------------- No, no desitjo res més. 0
už niečo – ešte nič j- --al---a----a-- --c--- -es j- … a----- c--- – e----- r-- j- … a-g-n- c-s- – e-c-r- r-s ----------------------------- ja … alguna cosa – encara res 0
Jedli ste už niečo? J- h---enjat algu-a-c--a? J- h- m----- a----- c---- J- h- m-n-a- a-g-n- c-s-? ------------------------- Ja ha menjat alguna cosa? 0
Nie, ešte som nejedol nič. No, e-ca-a --------n-at --s. N-- e----- n- h- m----- r--- N-, e-c-r- n- h- m-n-a- r-s- ---------------------------- No, encara no he menjat res. 0
ešte niekto – už nikto algú mé- --ni-gú --s a--- m-- – n---- m-- a-g- m-s – n-n-ú m-s -------------------- algú més – ningú més 0
Chce ešte niekto kávu? Al-- --- v---r-a -n-cafè? A--- m-- v------ u- c---- A-g- m-s v-l-r-a u- c-f-? ------------------------- Algú més voldria un cafè? 0
Nie, už nikto. No,-nin-ú m--. N-- n---- m--- N-, n-n-ú m-s- -------------- No, ningú més. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Arabský jazyk

Arabský jazyk je jedným z najdôležitejších jazykov na svete. Viac ako 300 miliónov ľudí hovorí arabsky. Žijú pritom vo viac ako 20 rôznych krajinách. Arabčina patrí medzi afroázijské jazyky. Arabský jazyk vznikol pred niekoľkými tisíckami rokov. Najskôr sa používal na Arabskom polostrove. Potom sa odtiaľ rozšíril. Hovorená arabčina sa od tej spisovnej značne líši. Existuje aj veľa rôznych arabských dialektov. Dá sa povedať, že v každej oblasti sa hovorí inak. Ľudia hovoriaci rôznymi dialektmi si často vôbec nerozumejú. Preto sú filmy z arabských krajín väčšinou dabované. Jedine tak im rozumejú ľudia v celej arabskej oblasti. Klasickou arabčinou sa dnes hovorí už len zriedka. Vyskytuje sa len v písomnej forme. V knihách a novinách sa používa štandardný arabský jazyk. Arabčina dodnes nemá svoj odborný jazyk. Odborné pojmy teda väčšinou pochádzajú z iných jazykov. V tejto oblasti sú najdominantnejšie francúzština a angličtina. Záujem o arabčinu v posledných rokoch značne stúpol. Stále viac ľudí sa chce naučiť arabsky. Kurzy arabčiny ponúka každá univerzita a tiež mnoho škôl. Veľa ľudí fascinuje predovšetkým arabské písmo. Píše sa sprava doľava. Arabská výslovnosť a gramatika nie sú tak jednoduché. Vyskytuje sa tam mnoho hlások a pravidiel, ktoré sú pre iné jazyky cudzie. Pri štúdiu by mal človek dodržiavať určité poradie. Najskôr výslovnosť, potom gramatika, potom písmo ...