Slovníček fráz

sk Príslovky   »   kk Adverbs

100 [sto]

Príslovky

Príslovky

100 [жүз]

100 [jüz]

Adverbs

[Üstewler]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina kazaština Prehrať Viac
už raz – ešte nie бұр-н--о-ды – ешқа-ан б---------- – е------ б-р-н-с-ң-ы – е-қ-ш-н --------------------- бұрын-соңды – ешқашан 0
b--ı----ñdı –---q---n b---------- – e------ b-r-n-s-ñ-ı – e-q-ş-n --------------------- burın-soñdı – eşqaşan
Boli ste už raz v Berlíne? Бұры--соңд- -ер-инде-бо-ы- ---е-----/---? Б---------- Б------- б---- п- е---------- Б-р-н-с-ң-ы Б-р-и-д- б-л-п п- е-і-і-/-е-? ----------------------------------------- Бұрын-соңды Берлинде болып па едіңіз/дер? 0
Bu--n-so-d--Ber-ï-d--bo------ ----i- /-de-? B---------- B------- b---- p- e----- / d--- B-r-n-s-ñ-ı B-r-ï-d- b-l-p p- e-i-i- / d-r- ------------------------------------------- Burın-soñdı Berlïnde bolıp pa ediñiz / der?
Nie, ešte nie. Ж--,----аш-н-бо--ағ--м-н. Ж--- е------ б----------- Ж-қ- е-қ-ш-н б-л-а-а-м-н- ------------------------- Жоқ, ешқашан болмағанмын. 0
J--, -ş-a--n-bolmağ-nmı-. J--- e------ b----------- J-q- e-q-ş-n b-l-a-a-m-n- ------------------------- Joq, eşqaşan bolmağanmın.
niekto – nikto біре- - ---ім б---- – е---- б-р-у – е-к-м ------------- біреу – ешкім 0
bi--w-– eş-im b---- – e---- b-r-w – e-k-m ------------- birew – eşkim
Poznáte tu niekoho? Мұн---б-ре--- --н-сыз-б-? М---- б------ т------ б-- М-н-а б-р-у-і т-н-с-з б-? ------------------------- Мұнда біреуді танисыз ба? 0
Mund---i-e-di-tan-sı--b-? M---- b------ t------ b-- M-n-a b-r-w-i t-n-s-z b-? ------------------------- Munda birewdi tanïsız ba?
Nie, nepoznám tu nikoho. Ж--,-м-- ---да --кі--- т--ым--м--. Ж--- м-- м---- е------ т---------- Ж-қ- м-н м-н-а е-к-м-і т-н-м-й-ы-. ---------------------------------- Жоқ, мен мұнда ешкімді танымаймын. 0
J-q--m-- --n-a-e-kimd- t-----ym--. J--- m-- m---- e------ t---------- J-q- m-n m-n-a e-k-m-i t-n-m-y-ı-. ---------------------------------- Joq, men munda eşkimdi tanımaymın.
ešte – už nie т--ы-–-ен-і т--- – е--- т-ғ- – е-д- ----------- тағы – енді 0
t--- – ---i t--- – e--- t-ğ- – e-d- ----------- tağı – endi
Zostanete tu ešte dlho? Мұ--- -лі-ұза--бо----з-ба? М---- ә-- ұ--- б------ б-- М-н-а ә-і ұ-а- б-л-с-з б-? -------------------------- Мұнда әлі ұзақ боласыз ба? 0
M-nd----- u-aq b-las-z-ba? M---- ä-- u--- b------ b-- M-n-a ä-i u-a- b-l-s-z b-? -------------------------- Munda äli uzaq bolasız ba?
Nie, nezostanem tu už dlho. Ж--- -----ұнд- е-д---з-қ -олмайм--. Ж--- м-- м---- е--- ұ--- б--------- Ж-қ- м-н м-н-а е-д- ұ-а- б-л-а-м-н- ----------------------------------- Жоқ, мен мұнда енді ұзақ болмаймын. 0
J-q,-m-n mu--a---d----aq------ym-n. J--- m-- m---- e--- u--- b--------- J-q- m-n m-n-a e-d- u-a- b-l-a-m-n- ----------------------------------- Joq, men munda endi uzaq bolmaymın.
ešte niečo – už nič та-ы --р--ң--------ңе т--- б------ – е----- т-ғ- б-р-е-е – е-т-ң- --------------------- тағы бірдеңе – ештеңе 0
ta-ı b--d--- –-e---ñe t--- b------ – e----- t-ğ- b-r-e-e – e-t-ñ- --------------------- tağı birdeñe – eşteñe
Chcete ešte niečo piť? Т-----і--е-- -шкіңі- к---м-? Т--- б------ і------ к-- м-- Т-ғ- б-р-е-е і-к-ң-з к-л м-? ---------------------------- Тағы бірдеңе ішкіңіз кел ме? 0
Tağ--bi-d--- -şki-i- kel-m-? T--- b------ i------ k-- m-- T-ğ- b-r-e-e i-k-ñ-z k-l m-? ---------------------------- Tağı birdeñe işkiñiz kel me?
Nie, neprosím si už nič. Жо-- -н-і е---ңе ---е--ем-с. Ж--- е--- е----- к---- е---- Ж-қ- е-д- е-т-ң- к-р-к е-е-. ---------------------------- Жоқ, енді ештеңе керек емес. 0
Joq,--ndi --teñe--er----me-. J--- e--- e----- k---- e---- J-q- e-d- e-t-ñ- k-r-k e-e-. ---------------------------- Joq, endi eşteñe kerek emes.
už niečo – ešte nič б-р-е-е-–-ә-- е----е б------ – ә-- е----- б-р-е-е – ә-і е-т-ң- -------------------- бірдеңе – әлі ештеңе 0
bir---e - -li eşte-e b------ – ä-- e----- b-r-e-e – ä-i e-t-ñ- -------------------- birdeñe – äli eşteñe
Jedli ste už niečo? С---б-р-е-- -еп--лд-ңыз-б-? С-- б------ ж-- а------ б-- С-з б-р-е-е ж-п а-д-ң-з б-? --------------------------- Сіз бірдеңе жеп алдыңыз ба? 0
S-z ----e---je-----ı-ı- -a? S-- b------ j-- a------ b-- S-z b-r-e-e j-p a-d-ñ-z b-? --------------------------- Siz birdeñe jep aldıñız ba?
Nie, ešte som nejedol nič. Жо-, ----ә---е----е же--н-----ын. Ж--- м-- ә-- е----- ж---- ж------ Ж-қ- м-н ә-і е-т-ң- ж-г-н ж-қ-ы-. --------------------------------- Жоқ, мен әлі ештеңе жеген жоқпын. 0
Jo-, men-äl--eşteñ----g-n--oq--n. J--- m-- ä-- e----- j---- j------ J-q- m-n ä-i e-t-ñ- j-g-n j-q-ı-. --------------------------------- Joq, men äli eşteñe jegen joqpın.
ešte niekto – už nikto т--ы б-ре- - ---і-ешкім т--- б---- – е--- е---- т-ғ- б-р-у – е-д- е-к-м ----------------------- тағы біреу – енді ешкім 0
t-ğı b---w---e-di--şk-m t--- b---- – e--- e---- t-ğ- b-r-w – e-d- e-k-m ----------------------- tağı birew – endi eşkim
Chce ešte niekto kávu? Т-ғы біре--к-фе -ш--м-? Т--- б---- к--- і-- м-- Т-ғ- б-р-у к-ф- і-е м-? ----------------------- Тағы біреу кофе іше ме? 0
T--- -i-e------ iş- --? T--- b---- k--- i-- m-- T-ğ- b-r-w k-f- i-e m-? ----------------------- Tağı birew kofe işe me?
Nie, už nikto. Жоқ- ---і-е-к-м і-пей-і. Ж--- е--- е---- і------- Ж-қ- е-д- е-к-м і-п-й-і- ------------------------ Жоқ, енді ешкім ішпейді. 0
Joq- -n-------m i------. J--- e--- e---- i------- J-q- e-d- e-k-m i-p-y-i- ------------------------ Joq, endi eşkim işpeydi.

Arabský jazyk

Arabský jazyk je jedným z najdôležitejších jazykov na svete. Viac ako 300 miliónov ľudí hovorí arabsky. Žijú pritom vo viac ako 20 rôznych krajinách. Arabčina patrí medzi afroázijské jazyky. Arabský jazyk vznikol pred niekoľkými tisíckami rokov. Najskôr sa používal na Arabskom polostrove. Potom sa odtiaľ rozšíril. Hovorená arabčina sa od tej spisovnej značne líši. Existuje aj veľa rôznych arabských dialektov. Dá sa povedať, že v každej oblasti sa hovorí inak. Ľudia hovoriaci rôznymi dialektmi si často vôbec nerozumejú. Preto sú filmy z arabských krajín väčšinou dabované. Jedine tak im rozumejú ľudia v celej arabskej oblasti. Klasickou arabčinou sa dnes hovorí už len zriedka. Vyskytuje sa len v písomnej forme. V knihách a novinách sa používa štandardný arabský jazyk. Arabčina dodnes nemá svoj odborný jazyk. Odborné pojmy teda väčšinou pochádzajú z iných jazykov. V tejto oblasti sú najdominantnejšie francúzština a angličtina. Záujem o arabčinu v posledných rokoch značne stúpol. Stále viac ľudí sa chce naučiť arabsky. Kurzy arabčiny ponúka každá univerzita a tiež mnoho škôl. Veľa ľudí fascinuje predovšetkým arabské písmo. Píše sa sprava doľava. Arabská výslovnosť a gramatika nie sú tak jednoduché. Vyskytuje sa tam mnoho hlások a pravidiel, ktoré sú pre iné jazyky cudzie. Pri štúdiu by mal človek dodržiavať určité poradie. Najskôr výslovnosť, potom gramatika, potom písmo ...