Slovníček fráz

sk Príslovky   »   nn Adverbs

100 [sto]

Príslovky

Príslovky

100 [hundre]

Adverbs

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina nynorsk Prehrať Viac
už raz – ešte nie n-kon---ng---al--i n---- g--- - a---- n-k-n g-n- - a-d-i ------------------ nokon gong - aldri 0
Boli ste už raz v Berlíne? Ha- d--n-ko- -o-g vor- i-Berl--? H-- d- n---- g--- v--- i B------ H-r d- n-k-n g-n- v-r- i B-r-i-? -------------------------------- Har du nokon gong vore i Berlin? 0
Nie, ešte nie. N-i, --dr-. N--- a----- N-i- a-d-i- ----------- Nei, aldri. 0
niekto – nikto n-ko- - ingen n---- - i---- n-k-n - i-g-n ------------- nokon - ingen 0
Poznáte tu niekoho? K-e---r d- n-kon --r? K------ d- n---- h--- K-e-n-r d- n-k-n h-r- --------------------- Kjenner du nokon her? 0
Nie, nepoznám tu nikoho. Nei--eg-kje--er in--- --r. N--- e- k------ i---- h--- N-i- e- k-e-n-r i-g-n h-r- -------------------------- Nei, eg kjenner ingen her. 0
ešte – už nie enno----kk-e l--g-r e--- - i---- l----- e-n- - i-k-e l-n-e- ------------------- enno - ikkje lenger 0
Zostanete tu ešte dlho? Skal--u--er---e---i s--n- -n-o? S--- d- v--- h-- e- s---- e---- S-a- d- v-r- h-r e- s-u-d e-n-? ------------------------------- Skal du vere her ei stund enno? 0
Nie, nezostanem tu už dlho. N-i, e- s--l-ikkj- vere-------nger. N--- e- s--- i---- v--- h-- l------ N-i- e- s-a- i-k-e v-r- h-r l-n-e-. ----------------------------------- Nei, eg skal ikkje vere her lenger. 0
ešte niečo – už nič litt -e-----ik----m-ir l--- m--- - i---- m--- l-t- m-i- - i-k-e m-i- ---------------------- litt meir - ikkje meir 0
Chcete ešte niečo piť? Vi- -- ha l-tt-m--r-- -ri--e? V-- d- h- l--- m--- å d------ V-l d- h- l-t- m-i- å d-i-k-? ----------------------------- Vil du ha litt meir å drikke? 0
Nie, neprosím si už nič. N---t------g--il ik-j--ha-m-ir. N-- t---- e- v-- i---- h- m---- N-i t-k-, e- v-l i-k-e h- m-i-. ------------------------------- Nei takk, eg vil ikkje ha meir. 0
už niečo – ešte nič a--er-ie - ik-j- e-no a------- - i---- e--- a-l-r-i- - i-k-e e-n- --------------------- allereie - ikkje enno 0
Jedli ste už niečo? Har -- --le-eie---e? H-- d- a------- e--- H-r d- a-l-r-i- e-e- -------------------- Har du allereie ete? 0
Nie, ešte som nejedol nič. Ne-, e- -a- -k-j- et------. N--- e- h-- i---- e-- e---- N-i- e- h-r i-k-e e-e e-n-. --------------------------- Nei, eg har ikkje ete enno. 0
ešte niekto – už nikto fl--r------ge- fl-ire f----- - i---- f----- f-e-r- - i-g-n f-e-r- --------------------- fleire - ingen fleire 0
Chce ešte niekto kávu? Er-de--f-ei-- s-----l h- --f--? E- d-- f----- s-- v-- h- k----- E- d-t f-e-r- s-m v-l h- k-f-i- ------------------------------- Er det fleire som vil ha kaffi? 0
Nie, už nikto. N--, i---n f--i--. N--- i---- f------ N-i- i-g-n f-e-r-. ------------------ Nei, ingen fleire. 0

Arabský jazyk

Arabský jazyk je jedným z najdôležitejších jazykov na svete. Viac ako 300 miliónov ľudí hovorí arabsky. Žijú pritom vo viac ako 20 rôznych krajinách. Arabčina patrí medzi afroázijské jazyky. Arabský jazyk vznikol pred niekoľkými tisíckami rokov. Najskôr sa používal na Arabskom polostrove. Potom sa odtiaľ rozšíril. Hovorená arabčina sa od tej spisovnej značne líši. Existuje aj veľa rôznych arabských dialektov. Dá sa povedať, že v každej oblasti sa hovorí inak. Ľudia hovoriaci rôznymi dialektmi si často vôbec nerozumejú. Preto sú filmy z arabských krajín väčšinou dabované. Jedine tak im rozumejú ľudia v celej arabskej oblasti. Klasickou arabčinou sa dnes hovorí už len zriedka. Vyskytuje sa len v písomnej forme. V knihách a novinách sa používa štandardný arabský jazyk. Arabčina dodnes nemá svoj odborný jazyk. Odborné pojmy teda väčšinou pochádzajú z iných jazykov. V tejto oblasti sú najdominantnejšie francúzština a angličtina. Záujem o arabčinu v posledných rokoch značne stúpol. Stále viac ľudí sa chce naučiť arabsky. Kurzy arabčiny ponúka každá univerzita a tiež mnoho škôl. Veľa ľudí fascinuje predovšetkým arabské písmo. Píše sa sprava doľava. Arabská výslovnosť a gramatika nie sú tak jednoduché. Vyskytuje sa tam mnoho hlások a pravidiel, ktoré sú pre iné jazyky cudzie. Pri štúdiu by mal človek dodržiavať určité poradie. Najskôr výslovnosť, potom gramatika, potom písmo ...