Slovníček fráz

sk Príslovky   »   sq Ndajfoljet

100 [sto]

Príslovky

Príslovky

100 [njёqind]

Ndajfoljet

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina albánčina Prehrať Viac
už raz – ešte nie nj-herё –-k--rё n------ – k---- n-ё-e-ё – k-r-ё --------------- njёherё – kurrё 0
Boli ste už raz v Berlíne? A--en--qen---do-jёhe-ё--ё--e-lin? A k--- q--- n--------- n- B------ A k-n- q-n- n-o-j-h-r- n- B-r-i-? --------------------------------- A keni qenё ndonjёherё nё Berlin? 0
Nie, ešte nie. J-, as-jёherё. J-- a--------- J-, a-n-ё-e-ё- -------------- Jo, asnjёherё. 0
niekto – nikto diku-h--------h d----- – a----- d-k-s- – a-k-s- --------------- dikush – askush 0
Poznáte tu niekoho? A-nj-h-i--do---? A n----- n------ A n-i-n- n-o-j-? ---------------- A njihni ndonjё? 0
Nie, nepoznám tu nikoho. J-, n-k--joh ------k-t-. J-- n-- n--- n---- k---- J-, n-k n-o- n-e-i k-t-. ------------------------ Jo, nuk njoh njeri kёtu. 0
ešte – už nie ak-m--- j- -ё a---- – j- m- a-o-a – j- m- ------------- akoma – jo mё 0
Zostanete tu ešte dlho? A-d--r-ini ak--a--j--- -ёt-? A d- r---- a---- g---- k---- A d- r-i-i a-o-a g-a-ё k-t-? ---------------------------- A do rrini akoma gjatё kёtu? 0
Nie, nezostanem tu už dlho. J-, --k--r---ё -j--ё ---u. J-- n-- r-- m- g---- k---- J-, n-k r-i m- g-a-ё k-t-. -------------------------- Jo, nuk rri mё gjatё kёtu. 0
ešte niečo – už nič ak--- -ё – jo -ё a---- m- – j- m- a-o-a m- – j- m- ---------------- akoma mё – jo mё 0
Chcete ešte niečo piť? A-d-sh--o---t--p--i akoma? A d-------- t- p--- a----- A d-s-i-o-i t- p-n- a-o-a- -------------------------- A dёshironi tё pini akoma? 0
Nie, neprosím si už nič. Jo, s-du- --. J-- s---- m-- J-, s-d-a m-. ------------- Jo, s’dua mё. 0
už niečo – ešte nič diç-a ---ko-a--sgjё d---- – a---- a---- d-ç-a – a-o-a a-g-ё ------------------- diçka – akoma asgjё 0
Jedli ste už niečo? A -e-i ----n---donj- -j-? A k--- n----- n----- g--- A k-n- n-r-n- n-o-j- g-ё- ------------------------- A keni ngrёnё ndonjё gjё? 0
Nie, ešte som nejedol nič. J-- -’--m-ng--n- akom----gj-. J-- s---- n----- a---- a----- J-, s-k-m n-r-n- a-o-a a-g-ё- ----------------------------- Jo, s’kam ngrёnё akoma asgjё. 0
ešte niekto – už nikto ndo-----kom- –---ku----ё n----- a---- – a----- m- n-o-j- a-o-a – a-k-s- m- ------------------------ ndonjё akoma – askush mё 0
Chce ešte niekto kávu? A d-shi-on d-k-s- --e--r nj- kaf-? A d------- d----- t----- n-- k---- A d-s-i-o- d-k-s- t-e-ё- n-ё k-f-? ---------------------------------- A dёshiron dikush tjetёr njё kafe? 0
Nie, už nikto. Jo,-as-ush -ё. J-- a----- m-- J-, a-k-s- m-. -------------- Jo, askush mё. 0

Arabský jazyk

Arabský jazyk je jedným z najdôležitejších jazykov na svete. Viac ako 300 miliónov ľudí hovorí arabsky. Žijú pritom vo viac ako 20 rôznych krajinách. Arabčina patrí medzi afroázijské jazyky. Arabský jazyk vznikol pred niekoľkými tisíckami rokov. Najskôr sa používal na Arabskom polostrove. Potom sa odtiaľ rozšíril. Hovorená arabčina sa od tej spisovnej značne líši. Existuje aj veľa rôznych arabských dialektov. Dá sa povedať, že v každej oblasti sa hovorí inak. Ľudia hovoriaci rôznymi dialektmi si často vôbec nerozumejú. Preto sú filmy z arabských krajín väčšinou dabované. Jedine tak im rozumejú ľudia v celej arabskej oblasti. Klasickou arabčinou sa dnes hovorí už len zriedka. Vyskytuje sa len v písomnej forme. V knihách a novinách sa používa štandardný arabský jazyk. Arabčina dodnes nemá svoj odborný jazyk. Odborné pojmy teda väčšinou pochádzajú z iných jazykov. V tejto oblasti sú najdominantnejšie francúzština a angličtina. Záujem o arabčinu v posledných rokoch značne stúpol. Stále viac ľudí sa chce naučiť arabsky. Kurzy arabčiny ponúka každá univerzita a tiež mnoho škôl. Veľa ľudí fascinuje predovšetkým arabské písmo. Píše sa sprava doľava. Arabská výslovnosť a gramatika nie sú tak jednoduché. Vyskytuje sa tam mnoho hlások a pravidiel, ktoré sú pre iné jazyky cudzie. Pri štúdiu by mal človek dodržiavať určité poradie. Najskôr výslovnosť, potom gramatika, potom písmo ...