Slovníček fráz

sk Príslovky   »   ku Adverbs

100 [sto]

Príslovky

Príslovky

100 [sed]

Adverbs

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina kurdčina (kurmándží) Prehrať Viac
už raz – ešte nie b-rê--a------ --t b--- c----- - q-- b-r- c-r-k- - q-t ----------------- berê carekê - qet 0
Boli ste už raz v Berlíne? Hûn-b-rê-carek- ----e-lî-ê--a-? H-- b--- c----- l- B------ m--- H-n b-r- c-r-k- l- B-r-î-ê m-n- ------------------------------- Hûn berê carekê li Berlînê man? 0
Nie, ešte nie. N-,---t ---am. N-- q-- n----- N-, q-t n-m-m- -------------- Na, qet nemam. 0
niekto – nikto k-se----tu k-s k---- - t- k-- k-s-k - t- k-s -------------- kesek - tu kes 0
Poznáte tu niekoho? L--v---kes-kî --s-di---? L- v-- k----- n-- d----- L- v-r k-s-k- n-s d-k-n- ------------------------ Li vir kesekî nas dikin? 0
Nie, nepoznám tu nikoho. N-,-e- l---------k--î na- ---im. N-- e- l- v-- t- k--- n-- n----- N-, e- l- v-r t- k-s- n-s n-k-m- -------------------------------- Na, ez li vir tu kesî nas nakim. 0
ešte – už nie h-------- -a h-- - ê-- n- h-n - ê-î n- ------------ hîn - êdî na 0
Zostanete tu ešte dlho? Hû- ê -în----e---l- --- -imî-i-? H-- ê h-- g----- l- v-- b------- H-n ê h-n g-l-k- l- v-r b-m-n-n- -------------------------------- Hûn ê hîn gelekî li vir bimînin? 0
Nie, nezostanem tu už dlho. Na- êdî -- v---zêd-t-r-namî---. N-- ê-- l- v-- z------ n------- N-, ê-î l- v-r z-d-t-r n-m-n-m- ------------------------------- Na, êdî li vir zêdetir namînim. 0
ešte niečo – už nič ti------i--- -- -i-t t----- d-- - t- t--- t-ş-e- d-n - t- t-ş- -------------------- tiştek din - tu tişt 0
Chcete ešte niečo piť? Hû--d--w--i- --ş-----din j------i-? H-- d------- t------ d-- j- v------ H-n d-x-a-i- t-ş-e-î d-n j- v-x-i-? ----------------------------------- Hûn dixwazin tiştekî din jî vexwin? 0
Nie, neprosím si už nič. N-, -u-t-şt-kî--in --xw--im. N-- t- t------ d-- n-------- N-, t- t-ş-e-î d-n n-x-a-i-. ---------------------------- Na, tu tiştekî din naxwazim. 0
už niečo – ešte nič ewilî - -î- -a e---- - h-- n- e-i-î - h-n n- -------------- ewilî - hîn na 0
Jedli ste už niečo? We -w-l- ---tiş--xw--? W- e---- t- t--- x---- W- e-i-î t- t-ş- x-a-? ---------------------- We ewilî tu tişt xwar? 0
Nie, ešte som nejedol nič. Na, m-- --n t-şte- n-x----ye. N-- m-- h-- t----- n--------- N-, m-n h-n t-ş-e- n-x-a-i-e- ----------------------------- Na, min hîn tiştek nexwariye. 0
ešte niekto – už nikto ye------------- -- k-- t--e y----- d--- ê-- t- k-- t--- y-k-/- d-n- ê-î t- k-s t-n- --------------------------- yeke/î din- êdî tu kes tine 0
Chce ešte niekto kávu? K---k--ê-q-hwe dixwa-- -e--? K------- q---- d------ h---- K-s-k-/- q-h-e d-x-a-e h-y-? ---------------------------- Kesekî/ê qehwe dixwaze heye? 0
Nie, už nikto. N----- kes-na-w-ze. N-- t- k-- n------- N-, t- k-s n-x-a-e- ------------------- Na, tu kes naxwaze. 0

Arabský jazyk

Arabský jazyk je jedným z najdôležitejších jazykov na svete. Viac ako 300 miliónov ľudí hovorí arabsky. Žijú pritom vo viac ako 20 rôznych krajinách. Arabčina patrí medzi afroázijské jazyky. Arabský jazyk vznikol pred niekoľkými tisíckami rokov. Najskôr sa používal na Arabskom polostrove. Potom sa odtiaľ rozšíril. Hovorená arabčina sa od tej spisovnej značne líši. Existuje aj veľa rôznych arabských dialektov. Dá sa povedať, že v každej oblasti sa hovorí inak. Ľudia hovoriaci rôznymi dialektmi si často vôbec nerozumejú. Preto sú filmy z arabských krajín väčšinou dabované. Jedine tak im rozumejú ľudia v celej arabskej oblasti. Klasickou arabčinou sa dnes hovorí už len zriedka. Vyskytuje sa len v písomnej forme. V knihách a novinách sa používa štandardný arabský jazyk. Arabčina dodnes nemá svoj odborný jazyk. Odborné pojmy teda väčšinou pochádzajú z iných jazykov. V tejto oblasti sú najdominantnejšie francúzština a angličtina. Záujem o arabčinu v posledných rokoch značne stúpol. Stále viac ľudí sa chce naučiť arabsky. Kurzy arabčiny ponúka každá univerzita a tiež mnoho škôl. Veľa ľudí fascinuje predovšetkým arabské písmo. Píše sa sprava doľava. Arabská výslovnosť a gramatika nie sú tak jednoduché. Vyskytuje sa tam mnoho hlások a pravidiel, ktoré sú pre iné jazyky cudzie. Pri štúdiu by mal človek dodržiavať určité poradie. Najskôr výslovnosť, potom gramatika, potom písmo ...