Slovníček fráz

sk Minulý čas 2   »   bs Prošlost 2

82 [osemdesiatdva]

Minulý čas 2

Minulý čas 2

82 [osamdeset i dva]

Prošlost 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bosniančina Prehrať Viac
Musel si zavolať sanitku? J----li --rao /-m--al- z-------tnu---moć? J--- l- m---- / m----- z---- h---- p----- J-s- l- m-r-o / m-r-l- z-a-i h-t-u p-m-ć- ----------------------------------------- Jesi li morao / morala zvati hitnu pomoć? 0
Musel si zavolať lekára? Jesi ---m-r-- - moral--z-at- d-k-or-? J--- l- m---- / m----- z---- d------- J-s- l- m-r-o / m-r-l- z-a-i d-k-o-a- ------------------------------------- Jesi li morao / morala zvati doktora? 0
Musel si zavolať políciu? Je-i l- mo--- - --ra-- zv-ti p--i-i--? J--- l- m---- / m----- z---- p-------- J-s- l- m-r-o / m-r-l- z-a-i p-l-c-j-? -------------------------------------- Jesi li morao / morala zvati policiju? 0
Máte telefónne číslo? Pred chvíľou som ho ešte mal. I-a-e -- broj t-----na?--p---o sam-ga imao-/ im--a. I---- l- b--- t-------- U----- s-- g- i--- / i----- I-a-e l- b-o- t-l-f-n-? U-r-v- s-m g- i-a- / i-a-a- --------------------------------------------------- Imate li broj telefona? Upravo sam ga imao / imala. 0
Máte adresu? Pred chvíľou som ju ešte mal. I-at- -i --resu? ---av------j---ma- - -mal-. I---- l- a------ U----- s-- j- i--- / i----- I-a-e l- a-r-s-? U-r-v- s-m j- i-a- / i-a-a- -------------------------------------------- Imate li adresu? Upravo sam je imao / imala. 0
Máte mapu mesta? Pred chvíľou som ju ešte mal. I--t- ---pla----ada? Up-a-- --m g---ma- --im-l-. I---- l- p--- g----- U----- s-- g- i--- / i----- I-a-e l- p-a- g-a-a- U-r-v- s-m g- i-a- / i-a-a- ------------------------------------------------ Imate li plan grada? Upravo sam ga imao / imala. 0
Prišiel načas? Nemohol prísť načas. Da-li j- --š---n- vr-jem-? O- ni-e-mo--o -----n- ---je--. D- l- j- d---- n- v------- O- n--- m---- d--- n- v------- D- l- j- d-š-o n- v-i-e-e- O- n-j- m-g-o d-ć- n- v-i-e-e- --------------------------------------------------------- Da li je došao na vrijeme? On nije mogao doći na vrijeme. 0
Našiel cestu? Nemohol nájsť cestu. Je l---------o-pu-? On n-je m---o-p---a-- -ut. J- l- p------- p--- O- n--- m---- p------ p--- J- l- p-o-a-a- p-t- O- n-j- m-g-o p-o-a-i p-t- ---------------------------------------------- Je li pronašao put? On nije mogao pronaći put. 0
Rozumel ti? Nerozumel mi. Da -- -e--- ---raz----? On -- nije m---o-raz---e--. D- l- t- j- o- r------- O- m- n--- m---- r--------- D- l- t- j- o- r-z-m-o- O- m- n-j- m-g-o r-z-m-e-i- --------------------------------------------------- Da li te je on razumio? On me nije mogao razumjeti. 0
Prečo si nemohol prísť načas? Z--t-----i-mo----/ -ogla----- -a -rijem-? Z---- n--- m---- / m---- d--- n- v------- Z-š-o n-s- m-g-o / m-g-a d-ć- n- v-i-e-e- ----------------------------------------- Zašto nisi mogao / mogla doći na vrijeme? 0
Prečo si nemohol nájsť cestu? Zašto-ni---mog-o-/ mo--a-p-on-ći--u-? Z---- n--- m---- / m---- p------ p--- Z-š-o n-s- m-g-o / m-g-a p-o-a-i p-t- ------------------------------------- Zašto nisi mogao / mogla pronaći put? 0
Prečo si mu nemohol rozumieť? Za--o ga---si---ga- / mo-la----u-je-i? Z---- g- n--- m---- / m---- r--------- Z-š-o g- n-s- m-g-o / m-g-a r-z-m-e-i- -------------------------------------- Zašto ga nisi mogao / mogla razumjeti? 0
Nemohol som prísť načas, pretože nešiel žiaden autobus. J- -isa- mo------mogl- -o-- -- -ri-em---je- --j- b----a-to--sa. J- n---- m---- / m---- d--- n- v------- j-- n--- b--- a-------- J- n-s-m m-g-o / m-g-a d-ć- n- v-i-e-e- j-r n-j- b-l- a-t-b-s-. --------------------------------------------------------------- Ja nisam mogao / mogla doći na vrijeme, jer nije bilo autobusa. 0
Nemohol som nájsť cestu, pretože som nemal mapu mesta. J- ---am--o-ao-/--ogla prona-- pu-- --- -is-m--m---p--n-g--d-. J- n---- m---- / m---- p------ p--- j-- n---- i--- p--- g----- J- n-s-m m-g-o / m-g-a p-o-a-i p-t- j-r n-s-m i-a- p-a- g-a-a- -------------------------------------------------------------- Ja nisam mogao / mogla pronaći put, jer nisam imao plan grada. 0
Nerozumel som mu, pretože hudba bola príliš hlasná. Ja--a---s-- moga--/ -o-l--ra----eti------je---zi-a bi-a p-eg-a---. J- g- n---- m---- / m---- r--------- j-- j- m----- b--- p--------- J- g- n-s-m m-g-o / m-g-a r-z-m-e-i- j-r j- m-z-k- b-l- p-e-l-s-a- ------------------------------------------------------------------ Ja ga nisam mogao / mogla razumjeti, jer je muzika bila preglasna. 0
Musel som ísť taxíkom. Ja ------rao ---or-la u-et--t----. J- s-- m---- / m----- u---- t----- J- s-m m-r-o / m-r-l- u-e-i t-k-i- ---------------------------------- Ja sam morao / morala uzeti taksi. 0
Musel som kúpiť mapu mesta. Ja ------ra- --m-r-l--kup-----l-n -----. J- s-- m---- / m----- k----- p--- g----- J- s-m m-r-o / m-r-l- k-p-t- p-a- g-a-a- ---------------------------------------- Ja sam morao / morala kupiti plan grada. 0
Musel som vypnúť rádio. J- s-m-mor---/---r-l----k--u---- r--i-. J- s-- m---- / m----- i--------- r----- J- s-m m-r-o / m-r-l- i-k-j-č-t- r-d-o- --------------------------------------- Ja sam morao / morala isključiti radio. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Cudzí jazyk sa lepšie učí v cudzine!

Dospelí sa neučia jazyk tak ľahko ako deti. Ich mozog je už úplne vyvinutý. Nedokáže si už tak ľahko vytvoriť nové štruktúry. V dospelosti je ale stále možné sa jazyk naučiť veľmi dobre! K tomu je potrebné vycestovať do krajiny, kde sa daným jazykom hovorí. Cudzí jazyk sa naozaj dobre naučíte v cudzine. To vie každý, kto si už niekedy urobil jazykové prázdniny. Človek sa lepšie naučí nový jazyk v prirodzenom prostredí. Jedna nová štúdia nedávno dospela k zaujímavému záveru. Ukazuje, že človek sa nový jazyk v cudzine naučí tiež inak. Mozog je schopný cudzí jazyk spracovávať ako materinský. Vedci už dlho verili, že existujú rôzne učebné procesy. Teraz to zjavne preukázal aj test. Skupina ľudí sa pri ňom mala učiť fiktívne jazyky. Časť ľudí chodila na normálne vyučovanie. Druhá časť ľudí sa učila v simulovanom prostredí cudziny. Títo ľudia sa museli v cudzom prostredí zorientovať. Každý, s kým prišli do styku, hovoril novým jazykom. Ľudia z tejto skupiny teda neboli bežní študenti jazykov. Patrili medzi neznámu komunitu ‘rodených’ hovoriacich. Boli tak nútení rýchlo si s novým jazykom poradiť. Po nejakej dobe prešli obe skupiny testami. Obe skupiny prejavili rovnako dobrú znalosť nového jazyka. Ich mozgy však cudzí jazyk spracovávali odlišne. Tí, čo sa učili „v cudzine“, vykazovali pozoruhodnú mozgovú aktivitu. Ich mozog spracovával gramatiku cudzieho jazyka, ako by to bol ich vlastný jazyk. Boli to rovnaké mechanizmy ako u rodených hovoriacich. Jazykové prázdniny sú najpríjemnejším a najúčinnejším spôsobom učenia!