Slovníček fráz

sk Príslovky   »   et Määrsõnad

100 [sto]

Príslovky

Príslovky

100 [sada]

Määrsõnad

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina estónčina Prehrať Viac
už raz – ešte nie j--- ku--g- ---itt----na-i j--- k----- – m---- k----- j-b- k-n-g- – m-t-e k-n-g- -------------------------- juba kunagi – mitte kunagi 0
Boli ste už raz v Berlíne? O-et- te--ub- kunagi -e-l------ol-ud? O---- t- j--- k----- B-------- o----- O-e-e t- j-b- k-n-g- B-r-i-n-s o-n-d- ------------------------------------- Olete te juba kunagi Berliinis olnud? 0
Nie, ešte nie. E----i--e k-n-gi. E-- m---- k------ E-, m-t-e k-n-g-. ----------------- Ei, mitte kunagi. 0
niekto – nikto k--g----mi----ke-gi k---- – m---- k---- k-e-i – m-t-e k-e-i ------------------- keegi – mitte keegi 0
Poznáte tu niekoho? T----t-------i-----a--? T------ t- s--- k------ T-n-e-e t- s-i- k-d-g-? ----------------------- Tunnete te siin kedagi? 0
Nie, nepoznám tu nikoho. Ei- m- ei tu-ne---in-mit---ke-a-i. E-- m- e- t---- s--- m---- k------ E-, m- e- t-n-e s-i- m-t-e k-d-g-. ---------------------------------- Ei, ma ei tunne siin mitte kedagi. 0
ešte – už nie v------mitt---nam v--- – m---- e--- v-e- – m-t-e e-a- ----------------- veel – mitte enam 0
Zostanete tu ešte dlho? Jää---t- --el-k-u--------? J---- t- v--- k----- s---- J-ä-e t- v-e- k-u-k- s-i-? -------------------------- Jääte te veel kauaks siia? 0
Nie, nezostanem tu už dlho. Ei,--a--- --- en---k-ua-s--iia. E-- m- e- j-- e--- k----- s---- E-, m- e- j-ä e-a- k-u-k- s-i-. ------------------------------- Ei, ma ei jää enam kauaks siia. 0
ešte niečo – už nič ve-l--i---i-–--- -id-gi v--- m----- – e- m----- v-e- m-d-g- – e- m-d-g- ----------------------- veel midagi – ei midagi 0
Chcete ešte niečo piť? So-v-t--te-v-el-m--a-- --ua? S------ t- v--- m----- j---- S-o-i-e t- v-e- m-d-g- j-u-? ---------------------------- Soovite te veel midagi juua? 0
Nie, neprosím si už nič. E-,--- -i-soo-i-en-m--i----. E-- m- e- s---- e--- m------ E-, m- e- s-o-i e-a- m-d-g-. ---------------------------- Ei, ma ei soovi enam midagi. 0
už niečo – ešte nič juba m--agi - -i----v--l j--- m----- – m---- v--- j-b- m-d-g- – m-t-e v-e- ------------------------ juba midagi – mitte veel 0
Jedli ste už niečo? O--te--e --b- ---------önud? O---- t- j--- m----- s------ O-e-e t- j-b- m-d-g- s-ö-u-? ---------------------------- Olete te juba midagi söönud? 0
Nie, ešte som nejedol nič. Ei,--a-e---l- ---l mi-agi --ö--d. E-- m- e- o-- v--- m----- s------ E-, m- e- o-e v-e- m-d-g- s-ö-u-. --------------------------------- Ei, ma ei ole veel midagi söönud. 0
ešte niekto – už nikto v-el-k-e-- –-m--te k-e-i v--- k---- – m---- k---- v-e- k-e-i – m-t-e k-e-i ------------------------ veel keegi – mitte keegi 0
Chce ešte niekto kávu? S--vi--ke-gi-vee- -ohvi? S----- k---- v--- k----- S-o-i- k-e-i v-e- k-h-i- ------------------------ Soovib keegi veel kohvi? 0
Nie, už nikto. Ei, m--t- -e---. E-- m---- k----- E-, m-t-e k-e-i- ---------------- Ei, mitte keegi. 0

Arabský jazyk

Arabský jazyk je jedným z najdôležitejších jazykov na svete. Viac ako 300 miliónov ľudí hovorí arabsky. Žijú pritom vo viac ako 20 rôznych krajinách. Arabčina patrí medzi afroázijské jazyky. Arabský jazyk vznikol pred niekoľkými tisíckami rokov. Najskôr sa používal na Arabskom polostrove. Potom sa odtiaľ rozšíril. Hovorená arabčina sa od tej spisovnej značne líši. Existuje aj veľa rôznych arabských dialektov. Dá sa povedať, že v každej oblasti sa hovorí inak. Ľudia hovoriaci rôznymi dialektmi si často vôbec nerozumejú. Preto sú filmy z arabských krajín väčšinou dabované. Jedine tak im rozumejú ľudia v celej arabskej oblasti. Klasickou arabčinou sa dnes hovorí už len zriedka. Vyskytuje sa len v písomnej forme. V knihách a novinách sa používa štandardný arabský jazyk. Arabčina dodnes nemá svoj odborný jazyk. Odborné pojmy teda väčšinou pochádzajú z iných jazykov. V tejto oblasti sú najdominantnejšie francúzština a angličtina. Záujem o arabčinu v posledných rokoch značne stúpol. Stále viac ľudí sa chce naučiť arabsky. Kurzy arabčiny ponúka každá univerzita a tiež mnoho škôl. Veľa ľudí fascinuje predovšetkým arabské písmo. Píše sa sprava doľava. Arabská výslovnosť a gramatika nie sú tak jednoduché. Vyskytuje sa tam mnoho hlások a pravidiel, ktoré sú pre iné jazyky cudzie. Pri štúdiu by mal človek dodržiavať určité poradie. Najskôr výslovnosť, potom gramatika, potom písmo ...