Slovníček fráz

sk Príslovky   »   am አድናቆት

100 [sto]

Príslovky

Príslovky

100 [መቶ]

100 [meto]

አድናቆት

[tewisake gisi]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina amharčina Prehrať Viac
už raz – ešte nie የ-ደረ-/--ተ-ና-ነ ---ልተ-ና-ነ (ገ--ያላ--) የ----- የ----- – ያ------ (-- ያ---- የ-ደ-ገ- የ-ከ-ወ- – ያ-ተ-ና-ነ (-ና ያ-ለ-) --------------------------------- የተደረገ/ የተከናወነ – ያልተከናወነ (ገና ያላለቀ) 0
ye--d--ege/-yet--e-awe-e-–--a-i-eke---e---(-e-a--ala-ek-e) y---------- y----------- – y------------- (---- y--------- y-t-d-r-g-/ y-t-k-n-w-n- – y-l-t-k-n-w-n- (-e-a y-l-l-k-e- ---------------------------------------------------------- yetederege/ yetekenawene – yalitekenawene (gena yalalek’e)
Boli ste už raz v Berlíne? ከዚ- -ፊት--ርሊን ነ--? ከ-- በ-- በ--- ነ--- ከ-ህ በ-ት በ-ሊ- ነ-ሩ- ----------------- ከዚህ በፊት በርሊን ነበሩ? 0
k---h--b-f-ti----il-ni-n-b---? k----- b----- b------- n------ k-z-h- b-f-t- b-r-l-n- n-b-r-? ------------------------------ kezīhi befīti berilīni neberu?
Nie, ešte nie. አ-ይ-፤ -- --ሄድ-ም አ-- ፤ ገ- አ----- አ-ይ ፤ ገ- አ-ሄ-ኩ- --------------- አያይ ፤ ገና አልሄድኩም 0
āy--i - -e---ā-i-ēd-k--i ā---- ; g--- ā---------- ā-a-i ; g-n- ā-i-ē-i-u-i ------------------------ āyayi ; gena ālihēdikumi
niekto – nikto አ---ሰው - -ንም አ-- ሰ- – ማ-- አ-ድ ሰ- – ማ-ም ------------ አንድ ሰው – ማንም 0
ānidi -e-i-– -ani-i ā---- s--- – m----- ā-i-i s-w- – m-n-m- ------------------- ānidi sewi – manimi
Poznáte tu niekoho? እ----ው ሰው አ- እዚ-? እ----- ሰ- አ- እ--- እ-ያ-ቀ- ሰ- አ- እ-ህ- ----------------- እሚያውቀው ሰው አለ እዚህ? 0
imīya--k--wi --w----e --ī-i? i----------- s--- ā-- i----- i-ī-a-i-’-w- s-w- ā-e i-ī-i- ---------------------------- imīyawik’ewi sewi āle izīhi?
Nie, nepoznám tu nikoho. አ-- ፤-ማንን- --ው-ም አ-- ፤ ማ--- አ---- አ-ይ ፤ ማ-ን- አ-ው-ም ---------------- አያይ ፤ ማንንም አላውቅም 0
ā---i ;-m-n---mi------k’-mi ā---- ; m------- ā--------- ā-a-i ; m-n-n-m- ā-a-i-’-m- --------------------------- āyayi ; maninimi ālawik’imi
ešte – už nie ተጨ---–-በ---ጨ-- አ---ል-ም ተ--- – በ------ አ------ ተ-ማ- – በ-/-ጨ-ሪ አ-ስ-ል-ም ---------------------- ተጨማሪ – በቃ/ተጨማሪ አያስፈልግም 0
t--h’---rī --b--’-/---h’--ar--ā-as-f-l--i-i t--------- – b--------------- ā------------ t-c-’-m-r- – b-k-a-t-c-’-m-r- ā-a-i-e-i-i-i ------------------------------------------- tech’emarī – bek’a/tech’emarī āyasifeligimi
Zostanete tu ešte dlho? ተጨ---ረጅም-ጊ- ይቀ-ጣሉ? ተ--- ረ-- ጊ- ይ----- ተ-ማ- ረ-ም ጊ- ይ-መ-ሉ- ------------------ ተጨማሪ ረጅም ጊዜ ይቀመጣሉ? 0
te-h’--a-ī --jim--g-z- -ik’--e--al-? t--------- r----- g--- y------------ t-c-’-m-r- r-j-m- g-z- y-k-e-e-’-l-? ------------------------------------ tech’emarī rejimi gīzē yik’emet’alu?
Nie, nezostanem tu už dlho. ኣይ - ተ-ማሪ -ልቀመ--። ኣ- ፤ ተ--- አ------ ኣ- ፤ ተ-ማ- አ-ቀ-ጥ-። ----------------- ኣይ ፤ ተጨማሪ አልቀመጥም። 0
a-i-; t--h-e--rī----k’em--’im-. a-- ; t--------- ā------------- a-i ; t-c-’-m-r- ā-i-’-m-t-i-i- ------------------------------- ayi ; tech’emarī ālik’emet’imi.
ešte niečo – už nič ሌላ-ነ-ር – -ንም ነገር ሌ- ነ-- – ም-- ነ-- ሌ- ነ-ር – ም-ም ነ-ር ---------------- ሌላ ነገር – ምንም ነገር 0
lē-- neg--i-–-m-ni-- ---e-i l--- n----- – m----- n----- l-l- n-g-r- – m-n-m- n-g-r- --------------------------- lēla negeri – minimi negeri
Chcete ešte niečo piť? ሌላ-ነ-- መ-ጣት-ይ--ጋ-? ሌ- ነ-- መ--- ይ----- ሌ- ነ-ር መ-ጣ- ይ-ል-ሉ- ------------------ ሌላ ነገር መጠጣት ይፈልጋሉ? 0
lēla ne-e-i--et--------yi---i----? l--- n----- m--------- y---------- l-l- n-g-r- m-t-e-’-t- y-f-l-g-l-? ---------------------------------- lēla negeri met’et’ati yifeligalu?
Nie, neprosím si už nič. አ-ይ-- -ንም--ገር --ፈል-ም አ-- ፤ ም-- ነ-- አ----- አ-ይ ፤ ም-ም ነ-ር አ-ፈ-ግ- -------------------- አያይ ፤ ምንም ነገር አልፈልግም 0
ā---i-;---n--i-n-g-ri āl--el--imi ā---- ; m----- n----- ā---------- ā-a-i ; m-n-m- n-g-r- ā-i-e-i-i-i --------------------------------- āyayi ; minimi negeri ālifeligimi
už niečo – ešte nič የተከናወ---ገ- – -ን- ------ነ የ----- ነ-- – ም-- ያ------ የ-ከ-ወ- ነ-ር – ም-ም ያ-ተ-ና-ነ ------------------------ የተከናወነ ነገር – ምንም ያልተከናወነ 0
y-t-k--a-e-e n-g-r--– -i---- yalit----a---e y----------- n----- – m----- y------------- y-t-k-n-w-n- n-g-r- – m-n-m- y-l-t-k-n-w-n- ------------------------------------------- yetekenawene negeri – minimi yalitekenawene
Jedli ste už niečo? የ-ነ ነገ- ተ--በ-ል? የ-- ነ-- ተ------ የ-ነ ነ-ር ተ-ግ-ዋ-? --------------- የሆነ ነገር ተመግበዋል? 0
y-h-n--negeri -e-egi-ew-l-? y----- n----- t------------ y-h-n- n-g-r- t-m-g-b-w-l-? --------------------------- yehone negeri temegibewali?
Nie, ešte som nejedol nič. አ-ይ ፤ ገና-አ-በላ-ም። አ-- ፤ ገ- አ------ አ-ይ ፤ ገ- አ-በ-ሁ-። ---------------- አያይ ፤ ገና አልበላሁም። 0
ā-ayi---------l-b-l-h-mi. ā---- ; g--- ā----------- ā-a-i ; g-n- ā-i-e-a-u-i- ------------------------- āyayi ; gena ālibelahumi.
ešte niekto – už nikto ሌ------ -ን- ሰው ሌ- ሰ- – ማ-- ሰ- ሌ- ሰ- – ማ-ም ሰ- -------------- ሌላ ሰው – ማንም ሰው 0
l-l- se-i-–-mani-- ---i l--- s--- – m----- s--- l-l- s-w- – m-n-m- s-w- ----------------------- lēla sewi – manimi sewi
Chce ešte niekto kávu? ተ-ማሪ--- ቡና-መጠጣ----ፈል-？ ተ--- ሌ- ቡ- መ--- የ----- ተ-ማ- ሌ- ቡ- መ-ጣ- የ-ፈ-ግ- ---------------------- ተጨማሪ ሌላ ቡና መጠጣት የሚፈልግ？ 0
te-h’-ma---l--a buna -et-e-’-t---e---e--gi？ t--------- l--- b--- m--------- y---------- t-c-’-m-r- l-l- b-n- m-t-e-’-t- y-m-f-l-g-？ ------------------------------------------- tech’emarī lēla buna met’et’ati yemīfeligi？
Nie, už nikto. አያይ-- -ንም---ም አ-- ፤ ማ-- የ-- አ-ይ ፤ ማ-ም የ-ም ------------- አያይ ፤ ማንም የለም 0
ā--yi-;---ni-i-ye--mi-| ā---- ; m----- y----- | ā-a-i ; m-n-m- y-l-m- | ----------------------- āyayi ; manimi yelemi |

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Arabský jazyk

Arabský jazyk je jedným z najdôležitejších jazykov na svete. Viac ako 300 miliónov ľudí hovorí arabsky. Žijú pritom vo viac ako 20 rôznych krajinách. Arabčina patrí medzi afroázijské jazyky. Arabský jazyk vznikol pred niekoľkými tisíckami rokov. Najskôr sa používal na Arabskom polostrove. Potom sa odtiaľ rozšíril. Hovorená arabčina sa od tej spisovnej značne líši. Existuje aj veľa rôznych arabských dialektov. Dá sa povedať, že v každej oblasti sa hovorí inak. Ľudia hovoriaci rôznymi dialektmi si často vôbec nerozumejú. Preto sú filmy z arabských krajín väčšinou dabované. Jedine tak im rozumejú ľudia v celej arabskej oblasti. Klasickou arabčinou sa dnes hovorí už len zriedka. Vyskytuje sa len v písomnej forme. V knihách a novinách sa používa štandardný arabský jazyk. Arabčina dodnes nemá svoj odborný jazyk. Odborné pojmy teda väčšinou pochádzajú z iných jazykov. V tejto oblasti sú najdominantnejšie francúzština a angličtina. Záujem o arabčinu v posledných rokoch značne stúpol. Stále viac ľudí sa chce naučiť arabsky. Kurzy arabčiny ponúka každá univerzita a tiež mnoho škôl. Veľa ľudí fascinuje predovšetkým arabské písmo. Píše sa sprava doľava. Arabská výslovnosť a gramatika nie sú tak jednoduché. Vyskytuje sa tam mnoho hlások a pravidiel, ktoré sú pre iné jazyky cudzie. Pri štúdiu by mal človek dodržiavať určité poradie. Najskôr výslovnosť, potom gramatika, potom písmo ...