Slovníček fráz

sk Príslovky   »   fi Adverbejä

100 [sto]

Príslovky

Príslovky

100 [sata]

Adverbejä

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina fínčina Prehrať Viac
už raz – ešte nie j---e--an – ei kos-aan j- k----- – e- k------ j- k-r-a- – e- k-s-a-n ---------------------- jo kerran – ei koskaan 0
Boli ste už raz v Berlíne? O-ett--o-j- kerr---ol---t-B-rliin--s-? O------- j- k----- o----- B----------- O-e-t-k- j- k-r-a- o-l-e- B-r-i-n-s-ä- -------------------------------------- Oletteko jo kerran olleet Berliinissä? 0
Nie, ešte nie. En- ----o-kaa-. E-- e- k------- E-, e- k-s-a-n- --------------- En, en koskaan. 0
niekto – nikto jo---- e- ----an j--- – e- k----- j-k- – e- k-k-a- ---------------- joku – ei kukaan 0
Poznáte tu niekoho? Tu--ette-- -ää--ä -o-kun? T--------- t----- j------ T-n-e-t-k- t-ä-t- j-n-u-? ------------------------- Tunnetteko täältä jonkun? 0
Nie, nepoznám tu nikoho. En---- tu-ne t-ältä k-tä-n. E-- e- t---- t----- k------ E-, e- t-n-e t-ä-t- k-t-ä-. --------------------------- En, en tunne täältä ketään. 0
ešte – už nie v-e-ä --ei --ää v---- – e- e--- v-e-ä – e- e-ä- --------------- vielä – ei enää 0
Zostanete tu ešte dlho? J-ä-tekö-vielä pitk-k-i ----- --nne? J------- v---- p------- a---- t----- J-ä-t-k- v-e-ä p-t-ä-s- a-k-a t-n-e- ------------------------------------ Jäättekö vielä pitkäksi aikaa tänne? 0
Nie, nezostanem tu už dlho. E-- ---jä- e--ä pi---k-i ----------e. E-- e- j-- e--- p------- a---- t----- E-, e- j-ä e-ä- p-t-ä-s- a-k-a t-n-e- ------------------------------------- En, en jää enää pitkäksi aikaa tänne. 0
ešte niečo – už nič v--l--jo-a---–--i--n-ä -i-ä-n v---- j----- – e- e--- m----- v-e-ä j-t-i- – e- e-ä- m-t-ä- ----------------------------- vielä jotain – ei enää mitään 0
Chcete ešte niečo piť? H-lu----ko --od---i----jot-i-? H--------- j---- v---- j------ H-l-a-t-k- j-o-a v-e-ä j-t-i-? ------------------------------ Haluatteko juoda vielä jotain? 0
Nie, neprosím si už nič. E----n-hal-a-enää-m--ä--. E-- e- h---- e--- m------ E-, e- h-l-a e-ä- m-t-ä-. ------------------------- En, en halua enää mitään. 0
už niečo – ešte nič jo-jo--i--–--i mit--n j- j----- – e- m----- j- j-t-i- – e- m-t-ä- --------------------- jo jotain – ei mitään 0
Jedli ste už niečo? Olet-e-- j- -y--e-- -o--i-? O------- j- s------ j------ O-e-t-k- j- s-ö-e-t j-t-i-? --------------------------- Oletteko jo syöneet jotain? 0
Nie, ešte som nejedol nič. E-- -n--le s--n-t---e-ä--i-ää-. E-- e- o-- s----- v---- m------ E-, e- o-e s-ö-y- v-e-ä m-t-ä-. ------------------------------- En, en ole syönyt vielä mitään. 0
ešte niekto – už nikto v---ä jo-u - e- -n-ä-kuka-n v---- j--- – e- e--- k----- v-e-ä j-k- – e- e-ä- k-k-a- --------------------------- vielä joku – ei enää kukaan 0
Chce ešte niekto kávu? Ha--a---k- -o-u-v--l--kahvia? H--------- j--- v---- k------ H-l-a-s-k- j-k- v-e-ä k-h-i-? ----------------------------- Haluaisiko joku vielä kahvia? 0
Nie, už nikto. E-,--i -nää-kuk--n. E-- e- e--- k------ E-, e- e-ä- k-k-a-. ------------------- Ei, ei enää kukaan. 0

Arabský jazyk

Arabský jazyk je jedným z najdôležitejších jazykov na svete. Viac ako 300 miliónov ľudí hovorí arabsky. Žijú pritom vo viac ako 20 rôznych krajinách. Arabčina patrí medzi afroázijské jazyky. Arabský jazyk vznikol pred niekoľkými tisíckami rokov. Najskôr sa používal na Arabskom polostrove. Potom sa odtiaľ rozšíril. Hovorená arabčina sa od tej spisovnej značne líši. Existuje aj veľa rôznych arabských dialektov. Dá sa povedať, že v každej oblasti sa hovorí inak. Ľudia hovoriaci rôznymi dialektmi si často vôbec nerozumejú. Preto sú filmy z arabských krajín väčšinou dabované. Jedine tak im rozumejú ľudia v celej arabskej oblasti. Klasickou arabčinou sa dnes hovorí už len zriedka. Vyskytuje sa len v písomnej forme. V knihách a novinách sa používa štandardný arabský jazyk. Arabčina dodnes nemá svoj odborný jazyk. Odborné pojmy teda väčšinou pochádzajú z iných jazykov. V tejto oblasti sú najdominantnejšie francúzština a angličtina. Záujem o arabčinu v posledných rokoch značne stúpol. Stále viac ľudí sa chce naučiť arabsky. Kurzy arabčiny ponúka každá univerzita a tiež mnoho škôl. Veľa ľudí fascinuje predovšetkým arabské písmo. Píše sa sprava doľava. Arabská výslovnosť a gramatika nie sú tak jednoduché. Vyskytuje sa tam mnoho hlások a pravidiel, ktoré sú pre iné jazyky cudzie. Pri štúdiu by mal človek dodržiavať určité poradie. Najskôr výslovnosť, potom gramatika, potom písmo ...