Slovníček fráz

sk niečo chcieť / želať si   »   px gostar de qualquer coisa

70 [sedemdesiat]

niečo chcieť / želať si

niečo chcieť / želať si

70 [setenta]

gostar de qualquer coisa

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina portugalčina (BR) Prehrať Viac
Chceli by ste fajčiť? Vo-- q--- f----? Você quer fumar? 0
Chceli by ste tancovať? Vo-- q--- d-----? Você quer dançar? 0
Chceli by ste sa ísť prechádzať? Vo-- q--- p------? Você quer passear? 0
Chcel by som fajčiť. Eu q---- f----. Eu quero fumar. 0
Chcel(a) by si cigaretu? Vo-- q--- u- c------? Você quer um cigarro? 0
Chcel by oheň. El- q--- i-------. Ele quer isqueiro. 0
Chcel(a) by som niečo piť. Eu q---- b---- a----- c----. Eu quero beber alguma coisa. 0
Chcel(a) by som niečo jesť. Eu q---- c---- a----- c----. Eu quero comer alguma coisa. 0
Chcel(a) by som si trochu odpočinúť. Eu q---- d-------- u- p----. Eu quero descansar um pouco. 0
Chcel(a) by som sa Vás niečo spýtať. Eu q---- l-- p-------- u-- c----. Eu quero lhe perguntar uma coisa. 0
Chcel(a) by som Vás o niečo poprosiť. Eu q---- l-- p---- u- f----. Eu quero lhe pedir um favor. 0
Chcel(a) by som Vás na niečo pozvať. Eu q---- c--------- p--- a----- c----. Eu quero convidá-lo para alguma coisa. 0
Čo si želáte, prosím? O q-- d------ p-- f----? O que deseja, por favor? 0
Želáte si kávu? De---- u- c---? Deseja um café? 0
Alebo si radšej želáte čaj? Ou p------ a---- u- c--? Ou prefere antes um chá? 0
Chceli by sme ísť domov. Qu------ i- p--- c---. Queremos ir para casa. 0
Chceli by ste taxík? Qu---- u- t---? Querem um táxi? 0
Chceli by telefonovať. El-- q----- t--------. Eles querem telefonar. 0

Dva jazyky = dve centrá v mozgu!

Nášmu mozgu nezáleží na tom, kedy sa jazyk naučíme. To preto, že má rôzne úložiská pre rôzne jazyky. Nie všetky jazyky, ktoré sa učíme, sa ukladajú spoločne. Jazyky, ktoré sa naučíme ako dospelí, majú svoje vlastné úložisko. Znamená to, že mozog spracováva nové pravidlá na inom mieste. Nie sú uložené spolu s materinským jazykom. Naopak ľudia, ktorí vyrástli v dvojjazyčnom prostredí, používajú len jednu časť mozgu. K tomuto záveru dospeli početné štúdie. Vedci skúmali niekoľko jedincov. Tí hovorili plynule dvoma jazykmi. Časť z nich však s oboma jazykmi vyrástla. Tí ostatní sa druhý jazyk naučili až v priebehu života. Vedci potom počas testov merali ich mozgovú aktivitu. Mohli tak skúmať, ktoré oblasti mozgu boli počas testov aktívne. A zistili, že „neskorší“ študenti majú dve centrá reči! Že tomu tak je, sa vedci domnievali už dávno. U ľudí s poranením mozgu sa prejavujú rôzne symptómy. Poškodenie mozgu teda môže viesť k problémom s rečou. Takto postihnutí ľudia potom horšie vyslovujú alebo rozumejú. Obete nehôd hovoriace dvoma jazykmi však vykazujú niekedy zvláštne príznaky. Ich problémy s rečou sa nie vždy prejavia u oboch jazykov. Ak je zasiahnutá len jedna časť mozgu, tá druhá môže naďalej fungovať. Pacienti potom hovoria jedným jazykom lepšie ako druhým. Opätovné učenie týchto dvoch jazykov potom tiež prebieha rôznou rýchlosťou. To dokazuje, že oba jazyky nie sú uložené na rovnakom mieste. Pretože sa neukladali v rovnakom čase, vytvorili sa dve rôzne úložiská. Stále nie je známe, ako presne náš mozog zvláda viac jazykov. Nové objavy ale môžu viesť k novým učebným postupom.