Slovníček fráz

sk niečo chcieť / želať si   »   it aver voglia di qualcosa

70 [sedemdesiat]

niečo chcieť / želať si

niečo chcieť / želať si

70 [settanta]

aver voglia di qualcosa

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina taliančina Prehrať Viac
Chceli by ste fajčiť? Le va--i---m--e? L- v- d- f------ L- v- d- f-m-r-? ---------------- Le va di fumare? 0
Chceli by ste tancovať? L---a -i ba-la-e? L- v- d- b------- L- v- d- b-l-a-e- ----------------- Le va di ballare? 0
Chceli by ste sa ísť prechádzať? Le v---i far----a-p-s----ia-a? L- v- d- f--- u-- p----------- L- v- d- f-r- u-a p-s-e-g-a-a- ------------------------------ Le va di fare una passeggiata? 0
Chcel by som fajčiť. V--r-i fu---e. V----- f------ V-r-e- f-m-r-. -------------- Vorrei fumare. 0
Chcel(a) by si cigaretu? V-o- --a----ar--ta? V--- u-- s--------- V-o- u-a s-g-r-t-a- ------------------- Vuoi una sigaretta? 0
Chcel by oheň. Lui vo--e-be---c-n--re --n----garet--). L-- v------- a-------- (--- s---------- L-i v-r-e-b- a-c-n-e-e (-n- s-g-r-t-a-. --------------------------------------- Lui vorrebbe accendere (una sigaretta). 0
Chcel(a) by som niečo piť. Vor-e---e-e----l-os-. V----- b--- q-------- V-r-e- b-r- q-a-c-s-. --------------------- Vorrei bere qualcosa. 0
Chcel(a) by som niečo jesť. V--r-i-m--g-a---q--l-o-a. V----- m------- q-------- V-r-e- m-n-i-r- q-a-c-s-. ------------------------- Vorrei mangiare qualcosa. 0
Chcel(a) by som si trochu odpočinúť. V-r-e- -ip-s-rm---- po-. V----- r-------- u- p--- V-r-e- r-p-s-r-i u- p-’- ------------------------ Vorrei riposarmi un po’. 0
Chcel(a) by som sa Vás niečo spýtať. Vor-e----------e u-- ---a. V----- c-------- u-- c---- V-r-e- c-i-d-r-e u-a c-s-. -------------------------- Vorrei chiederLe una cosa. 0
Chcel(a) by som Vás o niečo poprosiť. V--r-- -h---erLe-un-f-v-r-. V----- c-------- u- f------ V-r-e- c-i-d-r-e u- f-v-r-. --------------------------- Vorrei chiederLe un favore. 0
Chcel(a) by som Vás na niečo pozvať. Vo-rei o-f--r-e qu-lc---. V----- o------- q-------- V-r-e- o-f-i-L- q-a-c-s-. ------------------------- Vorrei offrirLe qualcosa. 0
Čo si želáte, prosím? De-ide-a, -re--? D-------- p----- D-s-d-r-, p-e-o- ---------------- Desidera, prego? 0
Želáte si kávu? G-ad---e--n--affè? G------- u- c----- G-a-i-c- u- c-f-è- ------------------ Gradisce un caffè? 0
Alebo si radšej želáte čaj? O ---fe--s-e ----è? O p--------- u- t-- O p-e-e-i-c- u- t-? ------------------- O preferisce un tè? 0
Chceli by sme ísť domov. Vo--e-mo and--e a --s-. V------- a----- a c---- V-r-e-m- a-d-r- a c-s-. ----------------------- Vorremmo andare a casa. 0
Chceli by ste taxík? V-r--st---n-t-ssì? V------- u- t----- V-r-e-t- u- t-s-ì- ------------------ Vorreste un tassì? 0
Chceli by telefonovať. Loro-v--rebbero---l--o--re. L--- v--------- t---------- L-r- v-r-e-b-r- t-l-f-n-r-. --------------------------- Loro vorrebbero telefonare. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Dva jazyky = dve centrá v mozgu!

Nášmu mozgu nezáleží na tom, kedy sa jazyk naučíme. To preto, že má rôzne úložiská pre rôzne jazyky. Nie všetky jazyky, ktoré sa učíme, sa ukladajú spoločne. Jazyky, ktoré sa naučíme ako dospelí, majú svoje vlastné úložisko. Znamená to, že mozog spracováva nové pravidlá na inom mieste. Nie sú uložené spolu s materinským jazykom. Naopak ľudia, ktorí vyrástli v dvojjazyčnom prostredí, používajú len jednu časť mozgu. K tomuto záveru dospeli početné štúdie. Vedci skúmali niekoľko jedincov. Tí hovorili plynule dvoma jazykmi. Časť z nich však s oboma jazykmi vyrástla. Tí ostatní sa druhý jazyk naučili až v priebehu života. Vedci potom počas testov merali ich mozgovú aktivitu. Mohli tak skúmať, ktoré oblasti mozgu boli počas testov aktívne. A zistili, že „neskorší“ študenti majú dve centrá reči! Že tomu tak je, sa vedci domnievali už dávno. U ľudí s poranením mozgu sa prejavujú rôzne symptómy. Poškodenie mozgu teda môže viesť k problémom s rečou. Takto postihnutí ľudia potom horšie vyslovujú alebo rozumejú. Obete nehôd hovoriace dvoma jazykmi však vykazujú niekedy zvláštne príznaky. Ich problémy s rečou sa nie vždy prejavia u oboch jazykov. Ak je zasiahnutá len jedna časť mozgu, tá druhá môže naďalej fungovať. Pacienti potom hovoria jedným jazykom lepšie ako druhým. Opätovné učenie týchto dvoch jazykov potom tiež prebieha rôznou rýchlosťou. To dokazuje, že oba jazyky nie sú uložené na rovnakom mieste. Pretože sa neukladali v rovnakom čase, vytvorili sa dve rôzne úložiská. Stále nie je známe, ako presne náš mozog zvláda viac jazykov. Nové objavy ale môžu viesť k novým učebným postupom.