Slovníček fráz

sk niečo chcieť / želať si   »   pl chcieć

70 [sedemdesiat]

niečo chcieť / želať si

niečo chcieť / želať si

70 [siedemdziesiąt]

chcieć

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina poľština Prehrať Viac
Chceli by ste fajčiť? (-zy--C-----by-p-n-- Ch--ał--- p--i za-a--ć? (---- C------- p-- / C-------- p--- z------- (-z-) C-c-a-b- p-n / C-c-a-a-y p-n- z-p-l-ć- -------------------------------------------- (Czy) Chciałby pan / Chciałaby pani zapalić? 0
Chceli by ste tancovať? (C-y----ciał-----n - Chc-a-a-y--a-- --t-ńcz-ć? (---- C------- p-- / C-------- p--- z--------- (-z-) C-c-a-b- p-n / C-c-a-a-y p-n- z-t-ń-z-ć- ---------------------------------------------- (Czy) Chciałby pan / Chciałaby pani zatańczyć? 0
Chceli by ste sa ísť prechádzať? (---)--h--a--y-----/---ci-ła-y-pa-i -ó----na --a-e-? (---- C------- p-- / C-------- p--- p---- n- s------ (-z-) C-c-a-b- p-n / C-c-a-a-y p-n- p-j-ć n- s-a-e-? ---------------------------------------------------- (Czy) Chciałby pan / Chciałaby pani pójść na spacer? 0
Chcel by som fajčiť. C-cia-b-m /--hciał-bym--apa-ić. C-------- / C--------- z------- C-c-a-b-m / C-c-a-a-y- z-p-l-ć- ------------------------------- Chciałbym / Chciałabym zapalić. 0
Chcel(a) by si cigaretu? (Czy)-C--iał-yś-/ C---ałaby--p--ie-o--? (---- C-------- / C--------- p--------- (-z-) C-c-a-b-ś / C-c-a-a-y- p-p-e-o-a- --------------------------------------- (Czy) Chciałbyś / Chciałabyś papierosa? 0
Chcel by oheň. O- c-c--łb---gnia. O- c------- o----- O- c-c-a-b- o-n-a- ------------------ On chciałby ognia. 0
Chcel(a) by som niečo piť. C-cia-by-----hcia--by--s-- c-e-o--napi-. C-------- / C--------- s-- c----- n----- C-c-a-b-m / C-c-a-a-y- s-ę c-e-o- n-p-ć- ---------------------------------------- Chciałbym / Chciałabym się czegoś napić. 0
Chcel(a) by som niečo jesť. Chc-----m / ---i-ł--ym--o-------. C-------- / C--------- c-- z----- C-c-a-b-m / C-c-a-a-y- c-ś z-e-ć- --------------------------------- Chciałbym / Chciałabym coś zjeść. 0
Chcel(a) by som si trochu odpočinúť. Ch-ia---m ------a-aby--t----ę--dpo--ąć. C-------- / C--------- t----- o-------- C-c-a-b-m / C-c-a-a-y- t-o-h- o-p-c-ą-. --------------------------------------- Chciałbym / Chciałabym trochę odpocząć. 0
Chcel(a) by som sa Vás niečo spýtať. C----łb-m / C-c-a--b-- -a-a --pa--ą - c-ś--a-y-ać. C-------- / C--------- p--- / p---- o c-- z------- C-c-a-b-m / C-c-a-a-y- p-n- / p-n-ą o c-ś z-p-t-ć- -------------------------------------------------- Chciałbym / Chciałabym pana / panią o coś zapytać. 0
Chcel(a) by som Vás o niečo poprosiť. Chci----m /-----ała------na-----nią-o--o- -r-si-. C-------- / C--------- p--- / p---- o c-- p------ C-c-a-b-m / C-c-a-a-y- p-n- / p-n-ą o c-ś p-o-i-. ------------------------------------------------- Chciałbym / Chciałabym pana / panią o coś prosić. 0
Chcel(a) by som Vás na niečo pozvať. Chc-ałbym / -hc-a----m p-n- ----ni--n- -oś-z-pr--i-. C-------- / C--------- p--- / p---- n- c-- z-------- C-c-a-b-m / C-c-a-a-y- p-n- / p-n-ą n- c-ś z-p-o-i-. ---------------------------------------------------- Chciałbym / Chciałabym pana / panią na coś zaprosić. 0
Čo si želáte, prosím? Czeg- --n-/-p-n- -obi- --czy? C---- p-- / p--- s---- ż----- C-e-o p-n / p-n- s-b-e ż-c-y- ----------------------------- Czego pan / pani sobie życzy? 0
Želáte si kávu? (-z-- C-c-ałb--p---/---c----b------ -a--? (---- C------- p-- / C-------- p--- k---- (-z-) C-c-a-b- p-n / C-c-a-a-y p-n- k-w-? ----------------------------------------- (Czy) Chciałby pan / Chciałaby pani kawę? 0
Alebo si radšej želáte čaj? A m----w--ałb- -an-/---lał-b-----i---r--tę? A m--- w------ p-- / w------- p--- h------- A m-ż- w-l-ł-y p-n / w-l-ł-b- p-n- h-r-a-ę- ------------------------------------------- A może wolałby pan / wolałaby pani herbatę? 0
Chceli by sme ísť domov. Chc----b--my --Ch----y-y-my -oj-cha------omu. C----------- / C----------- p------- d- d---- C-c-e-i-y-m- / C-c-a-y-y-m- p-j-c-a- d- d-m-. --------------------------------------------- Chcielibyśmy / Chciałybyśmy pojechać do domu. 0
Chceli by ste taxík? (C--)-Ch-i--ib-ś-ie --c-c-a--byśc---t--s---ę? (---- C------------ / c------------ t-------- (-z-) C-c-e-i-y-c-e / c-c-a-y-y-c-e t-k-ó-k-? --------------------------------------------- (Czy) Chcielibyście / chciałybyście taksówkę? 0
Chceli by telefonovať. Oni-c-cie-i-- ---n---hc-----y -adzw-nić. O-- c-------- / O-- c-------- z--------- O-i c-c-e-i-y / O-e c-c-a-y-y z-d-w-n-ć- ---------------------------------------- Oni chcieliby / One chciałyby zadzwonić. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Dva jazyky = dve centrá v mozgu!

Nášmu mozgu nezáleží na tom, kedy sa jazyk naučíme. To preto, že má rôzne úložiská pre rôzne jazyky. Nie všetky jazyky, ktoré sa učíme, sa ukladajú spoločne. Jazyky, ktoré sa naučíme ako dospelí, majú svoje vlastné úložisko. Znamená to, že mozog spracováva nové pravidlá na inom mieste. Nie sú uložené spolu s materinským jazykom. Naopak ľudia, ktorí vyrástli v dvojjazyčnom prostredí, používajú len jednu časť mozgu. K tomuto záveru dospeli početné štúdie. Vedci skúmali niekoľko jedincov. Tí hovorili plynule dvoma jazykmi. Časť z nich však s oboma jazykmi vyrástla. Tí ostatní sa druhý jazyk naučili až v priebehu života. Vedci potom počas testov merali ich mozgovú aktivitu. Mohli tak skúmať, ktoré oblasti mozgu boli počas testov aktívne. A zistili, že „neskorší“ študenti majú dve centrá reči! Že tomu tak je, sa vedci domnievali už dávno. U ľudí s poranením mozgu sa prejavujú rôzne symptómy. Poškodenie mozgu teda môže viesť k problémom s rečou. Takto postihnutí ľudia potom horšie vyslovujú alebo rozumejú. Obete nehôd hovoriace dvoma jazykmi však vykazujú niekedy zvláštne príznaky. Ich problémy s rečou sa nie vždy prejavia u oboch jazykov. Ak je zasiahnutá len jedna časť mozgu, tá druhá môže naďalej fungovať. Pacienti potom hovoria jedným jazykom lepšie ako druhým. Opätovné učenie týchto dvoch jazykov potom tiež prebieha rôznou rýchlosťou. To dokazuje, že oba jazyky nie sú uložené na rovnakom mieste. Pretože sa neukladali v rovnakom čase, vytvorili sa dve rôzne úložiská. Stále nie je známe, ako presne náš mozog zvláda viac jazykov. Nové objavy ale môžu viesť k novým učebným postupom.