Slovníček fráz

sk niečo chcieť / želať si   »   fr désirer qc.

70 [sedemdesiat]

niečo chcieť / želať si

niečo chcieť / želať si

70 [soixante-dix]

désirer qc.

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina francúzština Prehrať Viac
Chceli by ste fajčiť? D-s-rez-vo-- -um---? Désirez-vous fumer ? D-s-r-z-v-u- f-m-r ? -------------------- Désirez-vous fumer ? 0
Chceli by ste tancovať? D----e-------d-n----? Désirez-vous danser ? D-s-r-z-v-u- d-n-e- ? --------------------- Désirez-vous danser ? 0
Chceli by ste sa ísť prechádzať? Dési--z-v----vo-s -ro---er-? Désirez-vous vous promener ? D-s-r-z-v-u- v-u- p-o-e-e- ? ---------------------------- Désirez-vous vous promener ? 0
Chcel by som fajčiť. J--vou-ra-- fu-e-. Je voudrais fumer. J- v-u-r-i- f-m-r- ------------------ Je voudrais fumer. 0
Chcel(a) by si cigaretu? Veu--tu---e --g-re--e-? Veux-tu une cigarette ? V-u---u u-e c-g-r-t-e ? ----------------------- Veux-tu une cigarette ? 0
Chcel by oheň. I--vo-dr----du f--. Il voudrait du feu. I- v-u-r-i- d- f-u- ------------------- Il voudrait du feu. 0
Chcel(a) by som niečo piť. J- vo--rais-b--r- ---lq--------. Je voudrais boire quelque chose. J- v-u-r-i- b-i-e q-e-q-e c-o-e- -------------------------------- Je voudrais boire quelque chose. 0
Chcel(a) by som niečo jesť. Je vo--r--- -anger ---l-ue -hos-. Je voudrais manger quelque chose. J- v-u-r-i- m-n-e- q-e-q-e c-o-e- --------------------------------- Je voudrais manger quelque chose. 0
Chcel(a) by som si trochu odpočinúť. Je----dr-i- m- r-poser. Je voudrais me reposer. J- v-u-r-i- m- r-p-s-r- ----------------------- Je voudrais me reposer. 0
Chcel(a) by som sa Vás niečo spýtať. Je vo--ra-s --u--dem--d-- q-----e cho--. Je voudrais vous demander quelque chose. J- v-u-r-i- v-u- d-m-n-e- q-e-q-e c-o-e- ---------------------------------------- Je voudrais vous demander quelque chose. 0
Chcel(a) by som Vás o niečo poprosiť. Je---udr--s v-u--d---n--r--uel-u- ch-se. Je voudrais vous demander quelque chose. J- v-u-r-i- v-u- d-m-n-e- q-e-q-e c-o-e- ---------------------------------------- Je voudrais vous demander quelque chose. 0
Chcel(a) by som Vás na niečo pozvať. J-----drai- v--s -n--t-r-à q--lq-- c---e. Je voudrais vous inviter à quelque chose. J- v-u-r-i- v-u- i-v-t-r à q-e-q-e c-o-e- ----------------------------------------- Je voudrais vous inviter à quelque chose. 0
Čo si želáte, prosím? Que-d-s-r---vou---s’il vo-s-p---t-? Que désirez-vous, s’il vous plaît ? Q-e d-s-r-z-v-u-, s-i- v-u- p-a-t ? ----------------------------------- Que désirez-vous, s’il vous plaît ? 0
Želáte si kávu? Dé--r-z--o-- -n ca-é ? Désirez-vous un café ? D-s-r-z-v-u- u- c-f- ? ---------------------- Désirez-vous un café ? 0
Alebo si radšej želáte čaj? O- pré-é------us-u- t---? Ou préférez-vous un thé ? O- p-é-é-e---o-s u- t-é ? ------------------------- Ou préférez-vous un thé ? 0
Chceli by sme ísť domov. N--s---ud---ns --l-r-- l- m-i---. Nous voudrions aller à la maison. N-u- v-u-r-o-s a-l-r à l- m-i-o-. --------------------------------- Nous voudrions aller à la maison. 0
Chceli by ste taxík? Désire-----s p-e-dr---n-taxi-? Désirez-vous prendre un taxi ? D-s-r-z-v-u- p-e-d-e u- t-x- ? ------------------------------ Désirez-vous prendre un taxi ? 0
Chceli by telefonovať. I-s--ou--a-en- té-épho---. Ils voudraient téléphoner. I-s v-u-r-i-n- t-l-p-o-e-. -------------------------- Ils voudraient téléphoner. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Dva jazyky = dve centrá v mozgu!

Nášmu mozgu nezáleží na tom, kedy sa jazyk naučíme. To preto, že má rôzne úložiská pre rôzne jazyky. Nie všetky jazyky, ktoré sa učíme, sa ukladajú spoločne. Jazyky, ktoré sa naučíme ako dospelí, majú svoje vlastné úložisko. Znamená to, že mozog spracováva nové pravidlá na inom mieste. Nie sú uložené spolu s materinským jazykom. Naopak ľudia, ktorí vyrástli v dvojjazyčnom prostredí, používajú len jednu časť mozgu. K tomuto záveru dospeli početné štúdie. Vedci skúmali niekoľko jedincov. Tí hovorili plynule dvoma jazykmi. Časť z nich však s oboma jazykmi vyrástla. Tí ostatní sa druhý jazyk naučili až v priebehu života. Vedci potom počas testov merali ich mozgovú aktivitu. Mohli tak skúmať, ktoré oblasti mozgu boli počas testov aktívne. A zistili, že „neskorší“ študenti majú dve centrá reči! Že tomu tak je, sa vedci domnievali už dávno. U ľudí s poranením mozgu sa prejavujú rôzne symptómy. Poškodenie mozgu teda môže viesť k problémom s rečou. Takto postihnutí ľudia potom horšie vyslovujú alebo rozumejú. Obete nehôd hovoriace dvoma jazykmi však vykazujú niekedy zvláštne príznaky. Ich problémy s rečou sa nie vždy prejavia u oboch jazykov. Ak je zasiahnutá len jedna časť mozgu, tá druhá môže naďalej fungovať. Pacienti potom hovoria jedným jazykom lepšie ako druhým. Opätovné učenie týchto dvoch jazykov potom tiež prebieha rôznou rýchlosťou. To dokazuje, že oba jazyky nie sú uložené na rovnakom mieste. Pretože sa neukladali v rovnakom čase, vytvorili sa dve rôzne úložiská. Stále nie je známe, ako presne náš mozog zvláda viac jazykov. Nové objavy ale môžu viesť k novým učebným postupom.