Slovníček fráz

sk niečo chcieť / želať si   »   sr нешто желети

70 [sedemdesiat]

niečo chcieť / želať si

niečo chcieť / želať si

70 [седамдесет]

70 [sedamdeset]

нешто желети

[nešto želeti]

slovenčina srbčina Prehrať Viac
Chceli by ste fajčiť? Же---- л- п-----? Желите ли пушити? 0
Ž----- l- p-----? Že---- l- p-----? Želite li pušiti? Ž-l-t- l- p-š-t-? ----------------?
Chceli by ste tancovať? Же---- л- и-----? Желите ли играти? 0
Ž----- l- i-----? Že---- l- i-----? Želite li igrati? Ž-l-t- l- i-r-t-? ----------------?
Chceli by ste sa ísť prechádzať? Же---- л- ш-----? Желите ли шетати? 0
Ž----- l- š-----? Že---- l- š-----? Želite li šetati? Ž-l-t- l- š-t-t-? ----------------?
Chcel by som fajčiť. Ја ж---- п-----. Ја желим пушити. 0
J- ž---- p-----. Ja ž---- p-----. Ja želim pušiti. J- ž-l-m p-š-t-. ---------------.
Chcel(a) by si cigaretu? Же--- л- ц-------? Желиш ли цигарету? 0
Ž---- l- c-------? Že--- l- c-------? Želiš li cigaretu? Ž-l-š l- c-g-r-t-? -----------------?
Chcel by oheň. Он ж--- в----. Он жели ватру. 0
O- ž--- v----. On ž--- v----. On želi vatru. O- ž-l- v-t-u. -------------.
Chcel(a) by som niečo piť. Ја ж---- н---- п---. Ја желим нешто пити. 0
J- ž---- n---- p---. Ja ž---- n---- p---. Ja želim nešto piti. J- ž-l-m n-š-o p-t-. -------------------.
Chcel(a) by som niečo jesť. Ја ж---- н---- ј----. Ја желим нешто јести. 0
J- ž---- n---- j----. Ja ž---- n---- j----. Ja želim nešto jesti. J- ž-l-m n-š-o j-s-i. --------------------.
Chcel(a) by som si trochu odpočinúť. Ја с- ж---- м--- о-------. Ја се желим мало одморити. 0
J- s- ž---- m--- o-------. Ja s- ž---- m--- o-------. Ja se želim malo odmoriti. J- s- ž-l-m m-l- o-m-r-t-. -------------------------.
Chcel(a) by som sa Vás niečo spýtať. Ја В-- ж---- н---- п-----. Ја Вас желим нешто питати. 0
J- V-- ž---- n---- p-----. Ja V-- ž---- n---- p-----. Ja Vas želim nešto pitati. J- V-s ž-l-m n-š-o p-t-t-. -------------------------.
Chcel(a) by som Vás o niečo poprosiť. Ја В-- ж---- з- н---- з-------. Ја Вас желим за нешто замолити. 0
J- V-- ž---- z- n---- z-------. Ja V-- ž---- z- n---- z-------. Ja Vas želim za nešto zamoliti. J- V-s ž-l-m z- n-š-o z-m-l-t-. ------------------------------.
Chcel(a) by som Vás na niečo pozvať. Ја В-- ж---- н- н---- п------. Ја Вас желим на нешто позвати. 0
J- V-- ž---- n- n---- p------. Ja V-- ž---- n- n---- p------. Ja Vas želim na nešto pozvati. J- V-s ž-l-m n- n-š-o p-z-a-i. -----------------------------.
Čo si želáte, prosím? Шт- ж------ м----? Шта желите, молим? 0
Š-- ž-----, m----? Št- ž------ m----? Šta želite, molim? Š-a ž-l-t-, m-l-m? ----------,------?
Želáte si kávu? Же---- л- к---? Желите ли кафу? 0
Ž----- l- k---? Že---- l- k---? Želite li kafu? Ž-l-t- l- k-f-? --------------?
Alebo si radšej želáte čaj? Ил- р----- ж----- ч--? Или радије желите чај? 0
I-- r----- ž----- č--? Il- r----- ž----- č--? Ili radije želite čaj? I-i r-d-j- ž-l-t- č-j? ---------------------?
Chceli by sme ísť domov. Ми с- ж----- в----- к---. Ми се желимо возити кући. 0
M- s- ž----- v----- k--́i. Mi s- ž----- v----- k----. Mi se želimo voziti kući. M- s- ž-l-m- v-z-t- k-ći. -----------------------́-.
Chceli by ste taxík? Же---- л- в- т----? Желите ли ви такси? 0
Ž----- l- v- t----? Že---- l- v- t----? Želite li vi taksi? Ž-l-t- l- v- t-k-i? ------------------?
Chceli by telefonovať. Он- ж--- т-----------. Они желе телефонирати. 0
O-- ž--- t-----------. On- ž--- t-----------. Oni žele telefonirati. O-i ž-l- t-l-f-n-r-t-. ---------------------.

Dva jazyky = dve centrá v mozgu!

Nášmu mozgu nezáleží na tom, kedy sa jazyk naučíme. To preto, že má rôzne úložiská pre rôzne jazyky. Nie všetky jazyky, ktoré sa učíme, sa ukladajú spoločne. Jazyky, ktoré sa naučíme ako dospelí, majú svoje vlastné úložisko. Znamená to, že mozog spracováva nové pravidlá na inom mieste. Nie sú uložené spolu s materinským jazykom. Naopak ľudia, ktorí vyrástli v dvojjazyčnom prostredí, používajú len jednu časť mozgu. K tomuto záveru dospeli početné štúdie. Vedci skúmali niekoľko jedincov. Tí hovorili plynule dvoma jazykmi. Časť z nich však s oboma jazykmi vyrástla. Tí ostatní sa druhý jazyk naučili až v priebehu života. Vedci potom počas testov merali ich mozgovú aktivitu. Mohli tak skúmať, ktoré oblasti mozgu boli počas testov aktívne. A zistili, že „neskorší“ študenti majú dve centrá reči! Že tomu tak je, sa vedci domnievali už dávno. U ľudí s poranením mozgu sa prejavujú rôzne symptómy. Poškodenie mozgu teda môže viesť k problémom s rečou. Takto postihnutí ľudia potom horšie vyslovujú alebo rozumejú. Obete nehôd hovoriace dvoma jazykmi však vykazujú niekedy zvláštne príznaky. Ich problémy s rečou sa nie vždy prejavia u oboch jazykov. Ak je zasiahnutá len jedna časť mozgu, tá druhá môže naďalej fungovať. Pacienti potom hovoria jedným jazykom lepšie ako druhým. Opätovné učenie týchto dvoch jazykov potom tiež prebieha rôznou rýchlosťou. To dokazuje, že oba jazyky nie sú uložené na rovnakom mieste. Pretože sa neukladali v rovnakom čase, vytvorili sa dve rôzne úložiská. Stále nie je známe, ako presne náš mozog zvláda viac jazykov. Nové objavy ale môžu viesť k novým učebným postupom.