Slovníček fráz

sk niečo chcieť / želať si   »   nn to like something

70 [sedemdesiat]

niečo chcieť / želať si

niečo chcieť / želať si

70 [sytti]

to like something

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina nynorsk Prehrať Viac
Chceli by ste fajčiť? Vil-d--r-yk-e? V-- d- r------ V-l d- r-y-j-? -------------- Vil du røykje? 0
Chceli by ste tancovať? V-l--- ----e? V-- d- d----- V-l d- d-n-e- ------------- Vil du danse? 0
Chceli by ste sa ísť prechádzať? V-l d---å -in t-r? V-- d- g- e-- t--- V-l d- g- e-n t-r- ------------------ Vil du gå ein tur? 0
Chcel by som fajčiť. E--vi----erne-rø-k--. E- v-- g----- r------ E- v-l g-e-n- r-y-j-. --------------------- Eg vil gjerne røykje. 0
Chcel(a) by si cigaretu? Vi- d- h--ei--si-are--? V-- d- h- e-- s-------- V-l d- h- e-n s-g-r-t-? ----------------------- Vil du ha ein sigarett? 0
Chcel by oheň. Ha---i- -- -yr. H-- v-- h- f--- H-n v-l h- f-r- --------------- Han vil ha fyr. 0
Chcel(a) by som niečo piť. Eg --l--j-rn--ha--o-o å d----e. E- v-- g----- h- n--- å d------ E- v-l g-e-n- h- n-k- å d-i-k-. ------------------------------- Eg vil gjerne ha noko å drikke. 0
Chcel(a) by som niečo jesť. E--vi- --ern--ha --ko---e-e. E- v-- g----- h- n--- å e--- E- v-l g-e-n- h- n-k- å e-e- ---------------------------- Eg vil gjerne ha noko å ete. 0
Chcel(a) by som si trochu odpočinúť. E- v-l-g--r-- ---p-- -- --tt. E- v-- g----- s----- a- l---- E- v-l g-e-n- s-a-p- a- l-t-. ----------------------------- Eg vil gjerne slappe av litt. 0
Chcel(a) by som sa Vás niečo spýtať. E--v-l-g--rn- sp--je d-g-----o-o. E- v-- g----- s----- d-- o- n---- E- v-l g-e-n- s-ø-j- d-g o- n-k-. --------------------------------- Eg vil gjerne spørje deg om noko. 0
Chcel(a) by som Vás o niečo poprosiť. E- -i- -----e -e-d-- om n-k-. E- v-- g----- b- d-- o- n---- E- v-l g-e-n- b- d-g o- n-k-. ----------------------------- Eg vil gjerne be deg om noko. 0
Chcel(a) by som Vás na niečo pozvať. Eg vil ---rne-i-vi-e-- d-g t-----ko. E- v-- g----- i------- d-- t-- n---- E- v-l g-e-n- i-v-t-r- d-g t-l n-k-. ------------------------------------ Eg vil gjerne invitere deg til noko. 0
Čo si želáte, prosím? Kv---i- du-h-? K-- v-- d- h-- K-a v-l d- h-? -------------- Kva vil du ha? 0
Želáte si kávu? V-l--u ha---n---ffi? V-- d- h- e-- k----- V-l d- h- e-n k-f-i- -------------------- Vil du ha ein kaffi? 0
Alebo si radšej želáte čaj? E-l-r vil-------ler h- e----e? E---- v-- d- h----- h- e-- t-- E-l-r v-l d- h-l-e- h- e-n t-? ------------------------------ Eller vil du heller ha ein te? 0
Chceli by sme ísť domov. V------gj--n--------heim. V- v-- g----- k---- h---- V- v-l g-e-n- k-y-e h-i-. ------------------------- Vi vil gjerne køyre heim. 0
Chceli by ste taxík? V-l-de -a -i --os--? V-- d- h- e- d------ V-l d- h- e- d-o-j-? -------------------- Vil de ha ei drosje? 0
Chceli by telefonovať. D-- vil --e--e-r-n--e. D-- v-- g----- r------ D-i v-l g-e-n- r-n-j-. ---------------------- Dei vil gjerne ringje. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Dva jazyky = dve centrá v mozgu!

Nášmu mozgu nezáleží na tom, kedy sa jazyk naučíme. To preto, že má rôzne úložiská pre rôzne jazyky. Nie všetky jazyky, ktoré sa učíme, sa ukladajú spoločne. Jazyky, ktoré sa naučíme ako dospelí, majú svoje vlastné úložisko. Znamená to, že mozog spracováva nové pravidlá na inom mieste. Nie sú uložené spolu s materinským jazykom. Naopak ľudia, ktorí vyrástli v dvojjazyčnom prostredí, používajú len jednu časť mozgu. K tomuto záveru dospeli početné štúdie. Vedci skúmali niekoľko jedincov. Tí hovorili plynule dvoma jazykmi. Časť z nich však s oboma jazykmi vyrástla. Tí ostatní sa druhý jazyk naučili až v priebehu života. Vedci potom počas testov merali ich mozgovú aktivitu. Mohli tak skúmať, ktoré oblasti mozgu boli počas testov aktívne. A zistili, že „neskorší“ študenti majú dve centrá reči! Že tomu tak je, sa vedci domnievali už dávno. U ľudí s poranením mozgu sa prejavujú rôzne symptómy. Poškodenie mozgu teda môže viesť k problémom s rečou. Takto postihnutí ľudia potom horšie vyslovujú alebo rozumejú. Obete nehôd hovoriace dvoma jazykmi však vykazujú niekedy zvláštne príznaky. Ich problémy s rečou sa nie vždy prejavia u oboch jazykov. Ak je zasiahnutá len jedna časť mozgu, tá druhá môže naďalej fungovať. Pacienti potom hovoria jedným jazykom lepšie ako druhým. Opätovné učenie týchto dvoch jazykov potom tiež prebieha rôznou rýchlosťou. To dokazuje, že oba jazyky nie sú uložené na rovnakom mieste. Pretože sa neukladali v rovnakom čase, vytvorili sa dve rôzne úložiská. Stále nie je známe, ako presne náš mozog zvláda viac jazykov. Nové objavy ale môžu viesť k novým učebným postupom.