Slovníček fráz

sk niečo chcieť / želať si   »   lt ką mėgti / ko norėti

70 [sedemdesiat]

niečo chcieť / želať si

niečo chcieť / želať si

70 [septyniasdešimt]

ką mėgti / ko norėti

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina litovčina Prehrať Viac
Chceli by ste fajčiť? A--n-rė-----e-rūk---? A- n--------- r------ A- n-r-t-m-t- r-k-t-? --------------------- Ar norėtumėte rūkyti? 0
Chceli by ste tancovať? A--n-rė-um-t---o---? A- n--------- š----- A- n-r-t-m-t- š-k-i- -------------------- Ar norėtumėte šokti? 0
Chceli by ste sa ísť prechádzať? A--no--t--ėte pasiv-ikš-iot-? A- n--------- p-------------- A- n-r-t-m-t- p-s-v-i-š-i-t-? ----------------------------- Ar norėtumėte pasivaikščioti? 0
Chcel by som fajčiť. (Aš)----ė-i-u --kyti. (--- n------- r------ (-š- n-r-č-a- r-k-t-. --------------------- (Aš) norėčiau rūkyti. 0
Chcel(a) by si cigaretu? A- nor--u--c---retė-? A- n------ c--------- A- n-r-t-m c-g-r-t-s- --------------------- Ar norėtum cigaretės? 0
Chcel by oheň. J---n-rėt- -----s. J-- n----- u------ J-s n-r-t- u-n-e-. ------------------ Jis norėtų ugnies. 0
Chcel(a) by som niečo piť. (-š)-no--č-au-ko nor- i-g----. (--- n------- k- n--- i------- (-š- n-r-č-a- k- n-r- i-g-r-i- ------------------------------ (Aš) norėčiau ko nors išgerti. 0
Chcel(a) by som niečo jesť. (Aš)-n-rėč--- ko no-s-va-gy--. (--- n------- k- n--- v------- (-š- n-r-č-a- k- n-r- v-l-y-i- ------------------------------ (Aš) norėčiau ko nors valgyti. 0
Chcel(a) by som si trochu odpočinúť. (-š)-n--------tr-pu-- p-ilsė--. (--- n------- t------ p-------- (-š- n-r-č-a- t-u-u-į p-i-s-t-. ------------------------------- (Aš) norėčiau truputį pailsėti. 0
Chcel(a) by som sa Vás niečo spýtať. (--- -or---au----ų kai--o--akla--ti. (--- n------- J--- k-- k- p--------- (-š- n-r-č-a- J-s- k-i k- p-k-a-s-i- ------------------------------------ (Aš) norėčiau Jūsų kai ko paklausti. 0
Chcel(a) by som Vás o niečo poprosiť. (A-)-n-r--iau--ūsų k------p--r-----. (--- n------- J--- k-- k- p--------- (-š- n-r-č-a- J-s- k-i k- p-p-a-y-i- ------------------------------------ (Aš) norėčiau Jūsų kai ko paprašyti. 0
Chcel(a) by som Vás na niečo pozvať. (A-)--orėči---Ju- k-- kur -akv-es--. (--- n------- J-- k-- k-- p--------- (-š- n-r-č-a- J-s k-i k-r p-k-i-s-i- ------------------------------------ (Aš) norėčiau Jus kai kur pakviesti. 0
Čo si želáte, prosím? Pr-š-u-----norėt-----? P------ k- n---------- P-a-a-, k- n-r-t-m-t-? ---------------------- Prašau, ko norėtumėte? 0
Želáte si kávu? Ar--or---mėt- ---de----k-v--? A- n--------- p------- k----- A- n-r-t-m-t- p-o-e-i- k-v-s- ----------------------------- Ar norėtumėte puodelio kavos? 0
Alebo si radšej želáte čaj? O g-l-v---i-u--norė--m--e) arb-tos? O g-- v------ (----------- a------- O g-l v-r-i-u (-o-ė-u-ė-e- a-b-t-s- ----------------------------------- O gal verčiau (norėtumėte) arbatos? 0
Chceli by sme ísť domov. (M-s- ----tu-- važ--o---n-m-. (---- n------- v------- n---- (-e-) n-r-t-m- v-ž-u-t- n-m-. ----------------------------- (Mes) norėtume važiuoti namo. 0
Chceli by ste taxík? A--n-rėtu-ė----ažiuot- t----? A- n--------- v------- t----- A- n-r-t-m-t- v-ž-u-t- t-k-i- ----------------------------- Ar norėtumėte važiuoti taksi? 0
Chceli by telefonovať. Jie no--t--p-ska-bin--. J-- n----- p----------- J-e n-r-t- p-s-a-b-n-i- ----------------------- Jie norėtų paskambinti. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Dva jazyky = dve centrá v mozgu!

Nášmu mozgu nezáleží na tom, kedy sa jazyk naučíme. To preto, že má rôzne úložiská pre rôzne jazyky. Nie všetky jazyky, ktoré sa učíme, sa ukladajú spoločne. Jazyky, ktoré sa naučíme ako dospelí, majú svoje vlastné úložisko. Znamená to, že mozog spracováva nové pravidlá na inom mieste. Nie sú uložené spolu s materinským jazykom. Naopak ľudia, ktorí vyrástli v dvojjazyčnom prostredí, používajú len jednu časť mozgu. K tomuto záveru dospeli početné štúdie. Vedci skúmali niekoľko jedincov. Tí hovorili plynule dvoma jazykmi. Časť z nich však s oboma jazykmi vyrástla. Tí ostatní sa druhý jazyk naučili až v priebehu života. Vedci potom počas testov merali ich mozgovú aktivitu. Mohli tak skúmať, ktoré oblasti mozgu boli počas testov aktívne. A zistili, že „neskorší“ študenti majú dve centrá reči! Že tomu tak je, sa vedci domnievali už dávno. U ľudí s poranením mozgu sa prejavujú rôzne symptómy. Poškodenie mozgu teda môže viesť k problémom s rečou. Takto postihnutí ľudia potom horšie vyslovujú alebo rozumejú. Obete nehôd hovoriace dvoma jazykmi však vykazujú niekedy zvláštne príznaky. Ich problémy s rečou sa nie vždy prejavia u oboch jazykov. Ak je zasiahnutá len jedna časť mozgu, tá druhá môže naďalej fungovať. Pacienti potom hovoria jedným jazykom lepšie ako druhým. Opätovné učenie týchto dvoch jazykov potom tiež prebieha rôznou rýchlosťou. To dokazuje, že oba jazyky nie sú uložené na rovnakom mieste. Pretože sa neukladali v rovnakom čase, vytvorili sa dve rôzne úložiská. Stále nie je známe, ako presne náš mozog zvláda viac jazykov. Nové objavy ale môžu viesť k novým učebným postupom.