Slovníček fráz

sk niečo chcieť / želať si   »   sq tё dёshirosh diçka

70 [sedemdesiat]

niečo chcieť / želať si

niečo chcieť / želať si

70 [shtatёdhjetё]

tё dёshirosh diçka

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina albánčina Prehrať Viac
Chceli by ste fajčiť? A--ёs-----i--- ---i d-h-n? A dёshironi tё pini duhan? A d-s-i-o-i t- p-n- d-h-n- -------------------------- A dёshironi tё pini duhan? 0
Chceli by ste tancovať? A--ёsh--oni-tё-k--ceni? A dёshironi tё kёrceni? A d-s-i-o-i t- k-r-e-i- ----------------------- A dёshironi tё kёrceni? 0
Chceli by ste sa ísť prechádzať? A -ёsh-ro-i-tё-dilni-shё--t--? A dёshironi tё dilni shёtitje? A d-s-i-o-i t- d-l-i s-ё-i-j-? ------------------------------ A dёshironi tё dilni shёtitje? 0
Chcel by som fajčiť. D-s----j t- ---duh-n. Dёshiroj tё pi duhan. D-s-i-o- t- p- d-h-n- --------------------- Dёshiroj tё pi duhan. 0
Chcel(a) by si cigaretu? A d-shi----njё -iga--? A dёshiron njё cigare? A d-s-i-o- n-ё c-g-r-? ---------------------- A dёshiron njё cigare? 0
Chcel by oheň. Ai -ёsh-r-n zj-r-. Ai dёshiron zjarr. A- d-s-i-o- z-a-r- ------------------ Ai dёshiron zjarr. 0
Chcel(a) by som niečo piť. Dё-h-r-j-t---i d-ç--. Dёshiroj tё pi diçka. D-s-i-o- t- p- d-ç-a- --------------------- Dёshiroj tё pi diçka. 0
Chcel(a) by som niečo jesť. Dё-h-ro- t- ----iç--. Dёshiroj tё ha diçka. D-s-i-o- t- h- d-ç-a- --------------------- Dёshiroj tё ha diçka. 0
Chcel(a) by som si trochu odpočinúť. D-shi-oj t--p-sho---a-. Dёshiroj tё pushoj pak. D-s-i-o- t- p-s-o- p-k- ----------------------- Dёshiroj tё pushoj pak. 0
Chcel(a) by som sa Vás niečo spýtať. D--hir-j t’j- -y-- p-r-diçk-. Dёshiroj t’ju pyes pёr diçka. D-s-i-o- t-j- p-e- p-r d-ç-a- ----------------------------- Dёshiroj t’ju pyes pёr diçka. 0
Chcel(a) by som Vás o niečo poprosiť. Dёs-i-o-----u --rk-j -iç-a. Dёshiroj t’ju kёrkoj diçka. D-s-i-o- t-j- k-r-o- d-ç-a- --------------------------- Dёshiroj t’ju kёrkoj diçka. 0
Chcel(a) by som Vás na niečo pozvať. Dё---r-- --ju----j p-r di-u. Dёshiroj t’ju ftoj pёr diku. D-s-i-o- t-j- f-o- p-r d-k-. ---------------------------- Dёshiroj t’ju ftoj pёr diku. 0
Čo si želáte, prosím? Ç--rё--ё---r-ni--u l----? Çfarё dёshironi ju lutem? Ç-a-ё d-s-i-o-i j- l-t-m- ------------------------- Çfarё dёshironi ju lutem? 0
Želáte si kávu? A dёs--ro-- n-ё kafe? A dёshironi njё kafe? A d-s-i-o-i n-ё k-f-? --------------------- A dёshironi njё kafe? 0
Alebo si radšej želáte čaj? Apo ju-p----- -ё-s---ё --ё -aj? Apo ju pёlqen mё shumё njё çaj? A-o j- p-l-e- m- s-u-ё n-ё ç-j- ------------------------------- Apo ju pёlqen mё shumё njё çaj? 0
Chceli by sme ísť domov. Dё--i--jmë ---s---jm---ё -h----. Dёshirojmë tё shkojmё nё shtёpi. D-s-i-o-m- t- s-k-j-ё n- s-t-p-. -------------------------------- Dёshirojmë tё shkojmё nё shtёpi. 0
Chceli by ste taxík? A ---h--------- tak-i? A dёshironi njё taksi? A d-s-i-o-i n-ё t-k-i- ---------------------- A dёshironi njё taksi? 0
Chceli by telefonovať. Ata -ёs-----n---ё tel----oj--. Ata dёshirojnë tё telefonojnё. A-a d-s-i-o-n- t- t-l-f-n-j-ё- ------------------------------ Ata dёshirojnë tё telefonojnё. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Dva jazyky = dve centrá v mozgu!

Nášmu mozgu nezáleží na tom, kedy sa jazyk naučíme. To preto, že má rôzne úložiská pre rôzne jazyky. Nie všetky jazyky, ktoré sa učíme, sa ukladajú spoločne. Jazyky, ktoré sa naučíme ako dospelí, majú svoje vlastné úložisko. Znamená to, že mozog spracováva nové pravidlá na inom mieste. Nie sú uložené spolu s materinským jazykom. Naopak ľudia, ktorí vyrástli v dvojjazyčnom prostredí, používajú len jednu časť mozgu. K tomuto záveru dospeli početné štúdie. Vedci skúmali niekoľko jedincov. Tí hovorili plynule dvoma jazykmi. Časť z nich však s oboma jazykmi vyrástla. Tí ostatní sa druhý jazyk naučili až v priebehu života. Vedci potom počas testov merali ich mozgovú aktivitu. Mohli tak skúmať, ktoré oblasti mozgu boli počas testov aktívne. A zistili, že „neskorší“ študenti majú dve centrá reči! Že tomu tak je, sa vedci domnievali už dávno. U ľudí s poranením mozgu sa prejavujú rôzne symptómy. Poškodenie mozgu teda môže viesť k problémom s rečou. Takto postihnutí ľudia potom horšie vyslovujú alebo rozumejú. Obete nehôd hovoriace dvoma jazykmi však vykazujú niekedy zvláštne príznaky. Ich problémy s rečou sa nie vždy prejavia u oboch jazykov. Ak je zasiahnutá len jedna časť mozgu, tá druhá môže naďalej fungovať. Pacienti potom hovoria jedným jazykom lepšie ako druhým. Opätovné učenie týchto dvoch jazykov potom tiež prebieha rôznou rýchlosťou. To dokazuje, že oba jazyky nie sú uložené na rovnakom mieste. Pretože sa neukladali v rovnakom čase, vytvorili sa dve rôzne úložiská. Stále nie je známe, ako presne náš mozog zvláda viac jazykov. Nové objavy ale môžu viesť k novým učebným postupom.