Slovníček fráz

sk niečo chcieť / želať si   »   am የሆነ ነገር ለመወዳደር

70 [sedemdesiat]

niečo chcieť / želať si

niečo chcieť / želať si

70 [ሰባ]

70 [seba]

የሆነ ነገር ለመወዳደር

[mewidedi]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina amharčina Prehrať Viac
Chceli by ste fajčiť? ማ-ስ --ል-ሉ? ማጨስ ይፈልጋሉ? ማ-ስ ይ-ል-ሉ- ---------- ማጨስ ይፈልጋሉ? 0
ma--’e---yi---ig--u? mach’esi yifeligalu? m-c-’-s- y-f-l-g-l-? -------------------- mach’esi yifeligalu?
Chceli by ste tancovať? መ-ነስ-ይፈ-ጋሉ? መደነስ ይፈልጋሉ? መ-ነ- ይ-ል-ሉ- ----------- መደነስ ይፈልጋሉ? 0
m---n--i---felig-l-? medenesi yifeligalu? m-d-n-s- y-f-l-g-l-? -------------------- medenesi yifeligalu?
Chceli by ste sa ísť prechádzať? የ-ግ- ጉ- ማ--- ይ---ሉ? የእግር ጉዞ ማድረግ ይፈልጋሉ? የ-ግ- ጉ- ማ-ረ- ይ-ል-ሉ- ------------------- የእግር ጉዞ ማድረግ ይፈልጋሉ? 0
ye’-g--i -u-- m-----g- yi------l-? ye’igiri guzo madiregi yifeligalu? y-’-g-r- g-z- m-d-r-g- y-f-l-g-l-? ---------------------------------- ye’igiri guzo madiregi yifeligalu?
Chcel by som fajčiť. ማጨ--እ-ል--ው ማጨስ እፈልጋለው ማ-ስ እ-ል-ለ- ---------- ማጨስ እፈልጋለው 0
mac-’-si ife-iga-ewi mach’esi ifeligalewi m-c-’-s- i-e-i-a-e-i -------------------- mach’esi ifeligalewi
Chcel(a) by si cigaretu? ሲጋ--ትፈ--ለ-/ጊያ-ሽ? ሲጋራ ትፈልጋለህ/ጊያለሽ? ሲ-ራ ት-ል-ለ-/-ያ-ሽ- ---------------- ሲጋራ ትፈልጋለህ/ጊያለሽ? 0
sīgara t--e--ga--h--g--a--s--? sīgara tifeligalehi/gīyaleshi? s-g-r- t-f-l-g-l-h-/-ī-a-e-h-? ------------------------------ sīgara tifeligalehi/gīyaleshi?
Chcel by oheň. እ--ላይ-ር--ፈልጋል እሱ ላይተር ይፈልጋል እ- ላ-ተ- ይ-ል-ል ------------- እሱ ላይተር ይፈልጋል 0
is---ayi---- y--e-i-ali isu layiteri yifeligali i-u l-y-t-r- y-f-l-g-l- ----------------------- isu layiteri yifeligali
Chcel(a) by som niečo piť. ጥቂት-ነገር ---ት--ፈ---ው። ጥቂት ነገር መጠጣት እፈልጋለው። ጥ-ት ነ-ር መ-ጣ- እ-ል-ለ-። -------------------- ጥቂት ነገር መጠጣት እፈልጋለው። 0
t-ik-īti n-ge---m--’e-’ati-ifel-gale--. t’ik’īti negeri met’et’ati ifeligalewi. t-i-’-t- n-g-r- m-t-e-’-t- i-e-i-a-e-i- --------------------------------------- t’ik’īti negeri met’et’ati ifeligalewi.
Chcel(a) by som niečo jesť. ጥቂ- ----መ--- እፈል-ለ-። ጥቂት ነገር መብላት እፈልጋለው። ጥ-ት ነ-ር መ-ላ- እ-ል-ለ-። -------------------- ጥቂት ነገር መብላት እፈልጋለው። 0
t’i--ī-i--eg-r- ---ila----fe-iga----. t’ik’īti negeri mebilati ifeligalewi. t-i-’-t- n-g-r- m-b-l-t- i-e-i-a-e-i- ------------------------------------- t’ik’īti negeri mebilati ifeligalewi.
Chcel(a) by som si trochu odpočinúť. ትንሽ--ረ--እ-ልጋ-ው። ትንሽ ማረፍ እፈልጋለው። ት-ሽ ማ-ፍ እ-ል-ለ-። --------------- ትንሽ ማረፍ እፈልጋለው። 0
t-ni-h----r-fi i-----a-ewi. tinishi marefi ifeligalewi. t-n-s-i m-r-f- i-e-i-a-e-i- --------------------------- tinishi marefi ifeligalewi.
Chcel(a) by som sa Vás niečo spýtať. ጥ-- ነገ--ል-ይቅ- እፈልጋ--። ጥቂት ነገር ልጠይቅዎ እፈልጋለው። ጥ-ት ነ-ር ል-ይ-ዎ እ-ል-ለ-። --------------------- ጥቂት ነገር ልጠይቅዎ እፈልጋለው። 0
t’--’ī-i-n-ger- li-’e----iwo-if-----l-wi. t’ik’īti negeri lit’eyik’iwo ifeligalewi. t-i-’-t- n-g-r- l-t-e-i-’-w- i-e-i-a-e-i- ----------------------------------------- t’ik’īti negeri lit’eyik’iwo ifeligalewi.
Chcel(a) by som Vás o niečo poprosiť. ጥ-----ር እን--ጡ- ልጠይ---እፈ---ው። ጥቂት ነገር እንዲሰጡኝ ልጠይቅዎ እፈልጋለው። ጥ-ት ነ-ር እ-ዲ-ጡ- ል-ይ-ዎ እ-ል-ለ-። ---------------------------- ጥቂት ነገር እንዲሰጡኝ ልጠይቅዎ እፈልጋለው። 0
t--k-ī-i-ne-e-i--nidīset-un-i-l--’e-ik’-w---felig---wi. t’ik’īti negeri inidīset’unyi lit’eyik’iwo ifeligalewi. t-i-’-t- n-g-r- i-i-ī-e-’-n-i l-t-e-i-’-w- i-e-i-a-e-i- ------------------------------------------------------- t’ik’īti negeri inidīset’unyi lit’eyik’iwo ifeligalewi.
Chcel(a) by som Vás na niečo pozvať. ልጋብ-ዎ እፈ-ጋ-ው። ልጋብዝዎ እፈልጋለው። ል-ብ-ዎ እ-ል-ለ-። ------------- ልጋብዝዎ እፈልጋለው። 0
liga-i-iw----el-------. ligabiziwo ifeligalewi. l-g-b-z-w- i-e-i-a-e-i- ----------------------- ligabiziwo ifeligalewi.
Čo si želáte, prosím? ም---ንዳ--ብ-- ይፈ-ጋ-? ምን እንዳቀርብልዎ ይፈልጋሉ? ም- እ-ዳ-ር-ል- ይ-ል-ሉ- ------------------ ምን እንዳቀርብልዎ ይፈልጋሉ? 0
mini-in--a----i-i---o ---e----l-? mini inidak’eribiliwo yifeligalu? m-n- i-i-a-’-r-b-l-w- y-f-l-g-l-? --------------------------------- mini inidak’eribiliwo yifeligalu?
Želáte si kávu? ቡና--ፈ---? ቡና ይፈልጋሉ? ቡ- ይ-ል-ሉ- --------- ቡና ይፈልጋሉ? 0
b--a--i-e--ga-u? buna yifeligalu? b-n- y-f-l-g-l-? ---------------- buna yifeligalu?
Alebo si radšej želáte čaj? ወይ- ሻ--ይወ-ሉ? ወይስ ሻይ ይወዳሉ? ወ-ስ ሻ- ይ-ዳ-? ------------ ወይስ ሻይ ይወዳሉ? 0
we-i-i-s-------we-alu? weyisi shayi yiwedalu? w-y-s- s-a-i y-w-d-l-? ---------------------- weyisi shayi yiwedalu?
Chceli by sme ísť domov. ወደ ቤ--መን---እ-ፈል-ለን። ወደ ቤት መንዳት እንፈልጋለን። ወ- ቤ- መ-ዳ- እ-ፈ-ጋ-ን- ------------------- ወደ ቤት መንዳት እንፈልጋለን። 0
w--e---ti ---idat- i---e-ig-l---. wede bēti menidati inifeligaleni. w-d- b-t- m-n-d-t- i-i-e-i-a-e-i- --------------------------------- wede bēti menidati inifeligaleni.
Chceli by ste taxík? ታክ--ይፈ-ጋ-? ታክሲ ይፈልጋሉ? ታ-ሲ ይ-ል-ሉ- ---------- ታክሲ ይፈልጋሉ? 0
ta-is- --f-l-gal-? takisī yifeligalu? t-k-s- y-f-l-g-l-? ------------------ takisī yifeligalu?
Chceli by telefonovať. ስልክ-መ--- ---ጋሉ？ ስልክ መደወል ይፈልጋሉ？ ስ-ክ መ-ወ- ይ-ል-ሉ- --------------- ስልክ መደወል ይፈልጋሉ？ 0
si-i-- m---weli --fe--g-lu？ siliki medeweli yifeligalu？ s-l-k- m-d-w-l- y-f-l-g-l-？ --------------------------- siliki medeweli yifeligalu？

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Dva jazyky = dve centrá v mozgu!

Nášmu mozgu nezáleží na tom, kedy sa jazyk naučíme. To preto, že má rôzne úložiská pre rôzne jazyky. Nie všetky jazyky, ktoré sa učíme, sa ukladajú spoločne. Jazyky, ktoré sa naučíme ako dospelí, majú svoje vlastné úložisko. Znamená to, že mozog spracováva nové pravidlá na inom mieste. Nie sú uložené spolu s materinským jazykom. Naopak ľudia, ktorí vyrástli v dvojjazyčnom prostredí, používajú len jednu časť mozgu. K tomuto záveru dospeli početné štúdie. Vedci skúmali niekoľko jedincov. Tí hovorili plynule dvoma jazykmi. Časť z nich však s oboma jazykmi vyrástla. Tí ostatní sa druhý jazyk naučili až v priebehu života. Vedci potom počas testov merali ich mozgovú aktivitu. Mohli tak skúmať, ktoré oblasti mozgu boli počas testov aktívne. A zistili, že „neskorší“ študenti majú dve centrá reči! Že tomu tak je, sa vedci domnievali už dávno. U ľudí s poranením mozgu sa prejavujú rôzne symptómy. Poškodenie mozgu teda môže viesť k problémom s rečou. Takto postihnutí ľudia potom horšie vyslovujú alebo rozumejú. Obete nehôd hovoriace dvoma jazykmi však vykazujú niekedy zvláštne príznaky. Ich problémy s rečou sa nie vždy prejavia u oboch jazykov. Ak je zasiahnutá len jedna časť mozgu, tá druhá môže naďalej fungovať. Pacienti potom hovoria jedným jazykom lepšie ako druhým. Opätovné učenie týchto dvoch jazykov potom tiež prebieha rôznou rýchlosťou. To dokazuje, že oba jazyky nie sú uložené na rovnakom mieste. Pretože sa neukladali v rovnakom čase, vytvorili sa dve rôzne úložiská. Stále nie je známe, ako presne náš mozog zvláda viac jazykov. Nové objavy ale môžu viesť k novým učebným postupom.