Slovníček fráz

sk niečo chcieť / želať si   »   ca agradar alguna cosa

70 [sedemdesiat]

niečo chcieť / želať si

niečo chcieť / želať si

70 [setanta]

agradar alguna cosa

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina katalánčina Prehrať Viac
Chceli by ste fajčiť? Qu- li agrada--a---m---- -o-t-? Que li agradaria fumar a vostè? Q-e l- a-r-d-r-a f-m-r a v-s-è- ------------------------------- Que li agradaria fumar a vostè? 0
Chceli by ste tancovať? Que--i a-r--ar-a--a-lar a--o---? Que li agradaria ballar a vostè? Q-e l- a-r-d-r-a b-l-a- a v-s-è- -------------------------------- Que li agradaria ballar a vostè? 0
Chceli by ste sa ísť prechádzať? Que l-----a--r-a --ssejar-- ---t-? Que li agradaria passejar a vostè? Q-e l- a-r-d-r-a p-s-e-a- a v-s-è- ---------------------------------- Que li agradaria passejar a vostè? 0
Chcel by som fajčiť. M’a-r-d-ria-f-m--. M’agradaria fumar. M-a-r-d-r-a f-m-r- ------------------ M’agradaria fumar. 0
Chcel(a) by si cigaretu? V-l-rie------i---r--? Voldries un cigarret? V-l-r-e- u- c-g-r-e-? --------------------- Voldries un cigarret? 0
Chcel by oheň. (-l-) -o-d-ia fo-. (Ell) voldria foc. (-l-) v-l-r-a f-c- ------------------ (Ell) voldria foc. 0
Chcel(a) by som niečo piť. M’--------- be-re -l-u-- cos-. M’agradaria beure alguna cosa. M-a-r-d-r-a b-u-e a-g-n- c-s-. ------------------------------ M’agradaria beure alguna cosa. 0
Chcel(a) by som niečo jesť. M’agr-da-i--men-ar--lguna---s-. M’agradaria menjar alguna cosa. M-a-r-d-r-a m-n-a- a-g-n- c-s-. ------------------------------- M’agradaria menjar alguna cosa. 0
Chcel(a) by som si trochu odpočinúť. M--g---ar-a-d-s-a---r---a-----. M’agradaria descansar una mica. M-a-r-d-r-a d-s-a-s-r u-a m-c-. ------------------------------- M’agradaria descansar una mica. 0
Chcel(a) by som sa Vás niečo spýtať. M-agra--ria -re----ar-li--n- ----. M’agradaria preguntar-li una cosa. M-a-r-d-r-a p-e-u-t-r-l- u-a c-s-. ---------------------------------- M’agradaria preguntar-li una cosa. 0
Chcel(a) by som Vás o niečo poprosiť. M’------ri- ----n----- un- -osa. M’agradaria demanar-li una cosa. M-a-r-d-r-a d-m-n-r-l- u-a c-s-. -------------------------------- M’agradaria demanar-li una cosa. 0
Chcel(a) by som Vás na niečo pozvať. M’agra-ar-a -o--i--r----a---- cosa. M’agradaria convidar-li a una cosa. M-a-r-d-r-a c-n-i-a---i a u-a c-s-. ----------------------------------- M’agradaria convidar-li a una cosa. 0
Čo si želáte, prosím? Què-l--ag-ad-ri- --en---- -------lau? Què li agradaria prendre, si us plau? Q-è l- a-r-d-r-a p-e-d-e- s- u- p-a-? ------------------------------------- Què li agradaria prendre, si us plau? 0
Želáte si kávu? V-l-r-a un-c-fè? Voldria un cafè? V-l-r-a u- c-f-? ---------------- Voldria un cafè? 0
Alebo si radšej želáte čaj? O-pre---i-ia un t-? O preferiria un te? O p-e-e-i-i- u- t-? ------------------- O preferiria un te? 0
Chceli by sme ísť domov. E-s--gr--a-i---n-r a ----. Ens agradaria anar a casa. E-s a-r-d-r-a a-a- a c-s-. -------------------------- Ens agradaria anar a casa. 0
Chceli by ste taxík? Vo----un t-xi? Voleu un taxi? V-l-u u- t-x-? -------------- Voleu un taxi? 0
Chceli by telefonovať. Vo-d-i-n tr--ar-p-----lèf--. Voldrien trucar per telèfon. V-l-r-e- t-u-a- p-r t-l-f-n- ---------------------------- Voldrien trucar per telèfon. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Dva jazyky = dve centrá v mozgu!

Nášmu mozgu nezáleží na tom, kedy sa jazyk naučíme. To preto, že má rôzne úložiská pre rôzne jazyky. Nie všetky jazyky, ktoré sa učíme, sa ukladajú spoločne. Jazyky, ktoré sa naučíme ako dospelí, majú svoje vlastné úložisko. Znamená to, že mozog spracováva nové pravidlá na inom mieste. Nie sú uložené spolu s materinským jazykom. Naopak ľudia, ktorí vyrástli v dvojjazyčnom prostredí, používajú len jednu časť mozgu. K tomuto záveru dospeli početné štúdie. Vedci skúmali niekoľko jedincov. Tí hovorili plynule dvoma jazykmi. Časť z nich však s oboma jazykmi vyrástla. Tí ostatní sa druhý jazyk naučili až v priebehu života. Vedci potom počas testov merali ich mozgovú aktivitu. Mohli tak skúmať, ktoré oblasti mozgu boli počas testov aktívne. A zistili, že „neskorší“ študenti majú dve centrá reči! Že tomu tak je, sa vedci domnievali už dávno. U ľudí s poranením mozgu sa prejavujú rôzne symptómy. Poškodenie mozgu teda môže viesť k problémom s rečou. Takto postihnutí ľudia potom horšie vyslovujú alebo rozumejú. Obete nehôd hovoriace dvoma jazykmi však vykazujú niekedy zvláštne príznaky. Ich problémy s rečou sa nie vždy prejavia u oboch jazykov. Ak je zasiahnutá len jedna časť mozgu, tá druhá môže naďalej fungovať. Pacienti potom hovoria jedným jazykom lepšie ako druhým. Opätovné učenie týchto dvoch jazykov potom tiež prebieha rôznou rýchlosťou. To dokazuje, že oba jazyky nie sú uložené na rovnakom mieste. Pretože sa neukladali v rovnakom čase, vytvorili sa dve rôzne úložiská. Stále nie je známe, ako presne náš mozog zvláda viac jazykov. Nové objavy ale môžu viesť k novým učebným postupom.