Slovníček fráz

sk niečo chcieť / želať si   »   sl nekaj imeti rad

70 [sedemdesiat]

niečo chcieť / želať si

niečo chcieť / želať si

70 [sedemdeset]

nekaj imeti rad

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina slovinčina Prehrať Viac
Chceli by ste fajčiť? Že---e -a-i--? Ž----- k------ Ž-l-t- k-d-t-? -------------- Želite kaditi? 0
Chceli by ste tancovať? Žel--e pl-sat-? Ž----- p------- Ž-l-t- p-e-a-i- --------------- Želite plesati? 0
Chceli by ste sa ísť prechádzať? B----i r---------rehod? B- š-- r--- n- s------- B- š-i r-d- n- s-r-h-d- ----------------------- Bi šli radi na sprehod? 0
Chcel by som fajčiť. Ra-------dil. R-- b- k----- R-d b- k-d-l- ------------- Rad bi kadil. 0
Chcel(a) by si cigaretu? B--r-d-a)-cigareto? B- r----- c-------- B- r-d-a- c-g-r-t-? ------------------- Bi rad(a) cigareto? 0
Chcel by oheň. On -i ra--ogen-. O- b- r-- o----- O- b- r-d o-e-j- ---------------- On bi rad ogenj. 0
Chcel(a) by som niečo piť. R-d(-- b--nek-j-po-il(-). R----- b- n---- p-------- R-d-a- b- n-k-j p-p-l-a-. ------------------------- Rad(a) bi nekaj popil(a). 0
Chcel(a) by som niečo jesť. R--(-- b--ne-aj po-ed-- (-oj--l-). R----- b- n---- p------ (--------- R-d-a- b- n-k-j p-j-d-l (-o-e-l-)- ---------------------------------- Rad(a) bi nekaj pojedel (pojedla). 0
Chcel(a) by som si trochu odpočinúť. R--(a- ----i--al---p-či---). R----- b- s- m--- s--------- R-d-a- b- s- m-l- s-o-i-(-)- ---------------------------- Rad(a) bi si malo spočil(a). 0
Chcel(a) by som sa Vás niečo spýtať. R-d(---b----- n-ka--vpr---l(-). R----- b- v-- n---- v---------- R-d-a- b- v-s n-k-j v-r-š-l-a-. ------------------------------- Rad(a) bi vas nekaj vprašal(a). 0
Chcel(a) by som Vás o niečo poprosiť. Rad(-) b- va- ----- p---il(-). R----- b- v-- n---- p--------- R-d-a- b- v-s n-k-j p-o-i-(-)- ------------------------------ Rad(a) bi vas nekaj prosil(a). 0
Chcel(a) by som Vás na niečo pozvať. R-d(-) b- -as ---n--aj----a---(--. R----- b- v-- n- n---- p---------- R-d-a- b- v-s n- n-k-j p-v-b-l-a-. ---------------------------------- Rad(a) bi vas na nekaj povabil(a). 0
Čo si želáte, prosím? K-j ----t----r-sim? K-- ž------ p------ K-j ž-l-t-, p-o-i-? ------------------- Kaj želite, prosim? 0
Želáte si kávu? Ž-l-t----v-? Ž----- k---- Ž-l-t- k-v-? ------------ Želite kavo? 0
Alebo si radšej želáte čaj? Ali--- r--e-č--? A-- b- r--- č--- A-i b- r-j- č-j- ---------------- Ali bi raje čaj? 0
Chceli by sme ísť domov. Ra-i--i-šli---mo-. R--- b- š-- d----- R-d- b- š-i d-m-v- ------------------ Radi bi šli domov. 0
Chceli by ste taxík? Ž-l----t-k--? Ž----- t----- Ž-l-t- t-k-i- ------------- Želite taksi? 0
Chceli by telefonovať. O-i -i --di---lef-n-r--i.-(-ne b- r--e-t------i--le.) O-- b- r--- t------------ (--- b- r--- t------------- O-i b- r-d- t-l-f-n-r-l-. (-n- b- r-d- t-l-f-n-r-l-.- ----------------------------------------------------- Oni bi radi telefonirali. (One bi rade telefonirale.) 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Dva jazyky = dve centrá v mozgu!

Nášmu mozgu nezáleží na tom, kedy sa jazyk naučíme. To preto, že má rôzne úložiská pre rôzne jazyky. Nie všetky jazyky, ktoré sa učíme, sa ukladajú spoločne. Jazyky, ktoré sa naučíme ako dospelí, majú svoje vlastné úložisko. Znamená to, že mozog spracováva nové pravidlá na inom mieste. Nie sú uložené spolu s materinským jazykom. Naopak ľudia, ktorí vyrástli v dvojjazyčnom prostredí, používajú len jednu časť mozgu. K tomuto záveru dospeli početné štúdie. Vedci skúmali niekoľko jedincov. Tí hovorili plynule dvoma jazykmi. Časť z nich však s oboma jazykmi vyrástla. Tí ostatní sa druhý jazyk naučili až v priebehu života. Vedci potom počas testov merali ich mozgovú aktivitu. Mohli tak skúmať, ktoré oblasti mozgu boli počas testov aktívne. A zistili, že „neskorší“ študenti majú dve centrá reči! Že tomu tak je, sa vedci domnievali už dávno. U ľudí s poranením mozgu sa prejavujú rôzne symptómy. Poškodenie mozgu teda môže viesť k problémom s rečou. Takto postihnutí ľudia potom horšie vyslovujú alebo rozumejú. Obete nehôd hovoriace dvoma jazykmi však vykazujú niekedy zvláštne príznaky. Ich problémy s rečou sa nie vždy prejavia u oboch jazykov. Ak je zasiahnutá len jedna časť mozgu, tá druhá môže naďalej fungovať. Pacienti potom hovoria jedným jazykom lepšie ako druhým. Opätovné učenie týchto dvoch jazykov potom tiež prebieha rôznou rýchlosťou. To dokazuje, že oba jazyky nie sú uložené na rovnakom mieste. Pretože sa neukladali v rovnakom čase, vytvorili sa dve rôzne úložiská. Stále nie je známe, ako presne náš mozog zvláda viac jazykov. Nové objavy ale môžu viesť k novým učebným postupom.