Slovníček fráz

sk Na diskotéke   »   be На дыскатэцы

46 [štyridsaťšesť]

Na diskotéke

Na diskotéke

46 [сорак шэсць]

46 [sorak shests’]

На дыскатэцы

[Na dyskatetsy]

slovenčina bieloruština Prehrať Viac
Je toto miesto voľné? Ці в----- г---- м----? Ці вольна гэтае месца? 0
T-- v--’n- g---- m-----? Ts- v----- g---- m-----? Tsі vol’na getae mestsa? T-і v-l’n- g-t-e m-s-s-? -------’---------------?
Smiem si k Vám sadnúť? Да------- м-- п------- п---- з В---? Дазволіце мне прысесці побач з Вамі? 0
D--------- m-- p-------- p----- z V---? Da-------- m-- p-------- p----- z V---? Dazvolіtse mne prysestsі pobach z Vamі? D-z-o-і-s- m-e p-y-e-t-і p-b-c- z V-m-? --------------------------------------?
Iste. Ах-----. Ахвотна. 0
A-------. Ak------. Akhvotna. A-h-o-n-. --------.
Ako sa Vám páči tá hudba? Ці п--------- В-- м-----? Ці падабаецца Вам музыка? 0
T-- p----------- V-- m-----? Ts- p----------- V-- m-----? Tsі padabaetstsa Vam muzyka? T-і p-d-b-e-s-s- V-m m-z-k-? ---------------------------?
Je trochu hlasná. Да---- г---------. Даволі гучнаватая. 0
D----- g-----------. Da---- g-----------. Davolі guchnavataya. D-v-l- g-c-n-v-t-y-. -------------------.
Ale tá skupina hrá celkom dobre. Ал- г--- і---- в----- д----. Але гурт іграе вельмі добра. 0
A-- g--- і---- v--’m- d----. Al- g--- і---- v----- d----. Ale gurt іgrae vel’mі dobra. A-e g-r- і-r-e v-l’m- d-b-a. ------------------’--------.
Chodievate sem často? Вы т-- ч---- б------? Вы тут часта бываеце? 0
V- t-- c----- b-------? Vy t-- c----- b-------? Vy tut chasta byvaetse? V- t-t c-a-t- b-v-e-s-? ----------------------?
Nie, toto je prvý raz. Не- ц---- п---- р--. Не, цяпер першы раз. 0
N-, t------ p----- r--. Ne- t------ p----- r--. Ne, tsyaper pershy raz. N-, t-y-p-r p-r-h- r-z. --,-------------------.
Ešte som tu nebol. Я т-- я--- н----- н- б-- / н- б---. Я тут яшчэ ніколі не быў / не была. 0
Y- t-- y------ n----- n- b-- / n- b---. Ya t-- y------ n----- n- b-- / n- b---. Ya tut yashche nіkolі ne byu / ne byla. Y- t-t y-s-c-e n-k-l- n- b-u / n- b-l-. -----------------------------/--------.
Zatancujete si? Вы т-------? Вы танцуеце? 0
V- t---------? Vy t---------? Vy tantsuetse? V- t-n-s-e-s-? -------------?
Možno neskôr. Мо-- б---- п-----. Можа быць, пазней. 0
M---- b---’, p-----. Mo--- b----- p-----. Mozha byts’, pazney. M-z-a b-t-’, p-z-e-. ----------’,-------.
Neviem tak dobre tancovať. Я н- в----- д---- т-----. Я не вельмі добра танцую. 0
Y- n- v--’m- d---- t-------. Ya n- v----- d---- t-------. Ya ne vel’mі dobra tantsuyu. Y- n- v-l’m- d-b-a t-n-s-y-. ---------’-----------------.
To je celkom jednoduché. Гэ-- з---- п-----. Гэта зусім проста. 0
G--- z---- p-----. Ge-- z---- p-----. Geta zusіm prosta. G-t- z-s-m p-o-t-. -----------------.
Ukážem Vám to. Я В-- п-----. Я Вам пакажу. 0
Y- V-- p------. Ya V-- p------. Ya Vam pakazhu. Y- V-m p-k-z-u. --------------.
Nie, radšej niekedy inokedy. Не- л--- і---- р----. Не, лепш іншым разам. 0
N-, l---- і----- r----. Ne- l---- і----- r----. Ne, lepsh іnshym razam. N-, l-p-h і-s-y- r-z-m. --,-------------------.
Čakáte na niekoho? Вы к------- ч------? Вы кагосьці чакаеце? 0
V- k----’t-- c--------? Vy k-------- c--------? Vy kagos’tsі chakaetse? V- k-g-s’t-і c-a-a-t-e? --------’-------------?
Áno, na môjho priateľa. Та-- м---- с----. Так, майго сябра. 0
T--, m---- s-----. Ta-- m---- s-----. Tak, maygo syabra. T-k, m-y-o s-a-r-. ---,-------------.
Tam vzadu už prichádza! А в--- ё- і---- з---- з- В---. А вось ён ідзе, ззаду за Вамі. 0
A v--’ y-- і---, z---- z- V---. A v--- y-- і---- z---- z- V---. A vos’ yon іdze, zzadu za Vamі. A v-s’ y-n і-z-, z-a-u z- V-m-. -----’---------,--------------.

Gény ovplyvňujú jazyk

Jazyk, ktorým hovoríme, závisí na našom pôvode. Veľký vplyv na neho ale majú aj naše gény. K tomuto záveru došli škótski bádatelia. Skúmali, ako sa angličtina líši od čínštiny. Pritom zistili, že aj gény hrajú svoju rolu. Pretože gény ovplyvňujú vývoj nášho mozgu. Inými slovami, formujú naše mozgové štruktúry. Tým je daná naša schopnosť učiť sa jazyky. Kľúčové sú pritom varianty dvoch génov. Ak je určitý variant recesívny, vyvinie sa tónový jazyk. Tónovými jazyky teda hovoria národy bez týchto génových variantov. U tónových jazykov sa význam slova rozlišuje podľa výšky tónu. K tónovým jazykom patrí napríklad čínština. Ak je však tento variant dominantný, vyvinú sa iné jazyky. Angličtina nie je tónovým jazykom. Varianty týchto génov nie sú rovnomerne rozložené. Znamená to, že vo svete sa vyskytujú s rôznou frekvenciou. Jazyky však prežívajú len vtedy, ak sa šíria ďalej. K tomu je potrebné, aby deti napodobňovali jazyk svojich rodičov. Musia sa ho teda dobre naučiť. Až potom bude odovzdaný z generácie na generáciu. Génový variant, ktorý podnecuje tónové jazyky, je starší. Kedysi existovalo pravdepodobne viac tónových jazykov, než máme dnes. Genetické zložky však nesmieme preceňovať. Môžu iba pomôcť vysvetliť vývoj jazykov. Neexistuje ale gén pre angličtinu alebo gén pre čínštinu. Každý sa môže naučiť akúkoľvek reč. Nepotrebujete k tomu gény, ale len zvedavosť a usilovnosť!