Slovníček fráz

sk Na diskotéke   »   sq Nё diskotekё

46 [štyridsaťšesť]

Na diskotéke

Na diskotéke

46 [dyzetёegjashtё]

Nё diskotekё

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina albánčina Prehrať Viac
Je toto miesto voľné? A-ё---ё-----n- --nd---ёt-? A ёshtё i zёnё vendi kёtu? A ё-h-ё i z-n- v-n-i k-t-? -------------------------- A ёshtё i zёnё vendi kёtu? 0
Smiem si k Vám sadnúť? A m-nd -ё--l-- -f---ju-h? A mund tё ulem afёr jush? A m-n- t- u-e- a-ё- j-s-? ------------------------- A mund tё ulem afёr jush? 0
Iste. M- -ё-a--s-. Me kёnaqёsi. M- k-n-q-s-. ------------ Me kёnaqёsi. 0
Ako sa Vám páči tá hudba? S- ju du-e- -u-i--? Si ju duket muzika? S- j- d-k-t m-z-k-? ------------------- Si ju duket muzika? 0
Je trochu hlasná. Pa- - la--ё. Pak e lartё. P-k e l-r-ё- ------------ Pak e lartё. 0
Ale tá skupina hrá celkom dobre. P-r-g-up--i-bi--mja-t-mirё. Por grupi i bie mjaft mirё. P-r g-u-i i b-e m-a-t m-r-. --------------------------- Por grupi i bie mjaft mirё. 0
Chodievate sem často? A-vi-- s-p--h--ёt-? A vini shpesh kёtu? A v-n- s-p-s- k-t-? ------------------- A vini shpesh kёtu? 0
Nie, toto je prvý raz. Jo,---o---h-ё--er--- p---. Jo, kjo ёshtё hera e parё. J-, k-o ё-h-ё h-r- e p-r-. -------------------------- Jo, kjo ёshtё hera e parё. 0
Ešte som tu nebol. S’k-- -e-ё----j-her---ёt-. S’kam qenё asnjёherё kёtu. S-k-m q-n- a-n-ё-e-ё k-t-. -------------------------- S’kam qenё asnjёherё kёtu. 0
Zatancujete si? A-k-r-eni? A kёrceni? A k-r-e-i- ---------- A kёrceni? 0
Možno neskôr. M---onё -d--ht-. Mё vonё ndoshta. M- v-n- n-o-h-a- ---------------- Mё vonё ndoshta. 0
Neviem tak dobre tancovať. S-kёrc-- a- mi-ё. S’kёrcej aq mirё. S-k-r-e- a- m-r-. ----------------- S’kёrcej aq mirё. 0
To je celkom jednoduché. Ёsh-- -humё e -hj--h--. Ёshtё shumё e thjeshtё. Ё-h-ё s-u-ё e t-j-s-t-. ----------------------- Ёshtё shumё e thjeshtё. 0
Ukážem Vám to. Po-jua-----oj. Po jua tregoj. P- j-a t-e-o-. -------------- Po jua tregoj. 0
Nie, radšej niekedy inokedy. Jo---ё m--- nj---e-- t-e--r. Jo, mё mirё njё herё tjetёr. J-, m- m-r- n-ё h-r- t-e-ё-. ---------------------------- Jo, mё mirё njё herё tjetёr. 0
Čakáte na niekoho? A -o pri-n- n--ri? A po prisni njeri? A p- p-i-n- n-e-i- ------------------ A po prisni njeri? 0
Áno, na môjho priateľa. Po---jё sh--. Po, njё shok. P-, n-ё s-o-. ------------- Po, njё shok. 0
Tam vzadu už prichádza! Ja--u-p---j--! Ja ku po vjen! J- k- p- v-e-! -------------- Ja ku po vjen! 0

Gény ovplyvňujú jazyk

Jazyk, ktorým hovoríme, závisí na našom pôvode. Veľký vplyv na neho ale majú aj naše gény. K tomuto záveru došli škótski bádatelia. Skúmali, ako sa angličtina líši od čínštiny. Pritom zistili, že aj gény hrajú svoju rolu. Pretože gény ovplyvňujú vývoj nášho mozgu. Inými slovami, formujú naše mozgové štruktúry. Tým je daná naša schopnosť učiť sa jazyky. Kľúčové sú pritom varianty dvoch génov. Ak je určitý variant recesívny, vyvinie sa tónový jazyk. Tónovými jazyky teda hovoria národy bez týchto génových variantov. U tónových jazykov sa význam slova rozlišuje podľa výšky tónu. K tónovým jazykom patrí napríklad čínština. Ak je však tento variant dominantný, vyvinú sa iné jazyky. Angličtina nie je tónovým jazykom. Varianty týchto génov nie sú rovnomerne rozložené. Znamená to, že vo svete sa vyskytujú s rôznou frekvenciou. Jazyky však prežívajú len vtedy, ak sa šíria ďalej. K tomu je potrebné, aby deti napodobňovali jazyk svojich rodičov. Musia sa ho teda dobre naučiť. Až potom bude odovzdaný z generácie na generáciu. Génový variant, ktorý podnecuje tónové jazyky, je starší. Kedysi existovalo pravdepodobne viac tónových jazykov, než máme dnes. Genetické zložky však nesmieme preceňovať. Môžu iba pomôcť vysvetliť vývoj jazykov. Neexistuje ale gén pre angličtinu alebo gén pre čínštinu. Každý sa môže naučiť akúkoľvek reč. Nepotrebujete k tomu gény, ale len zvedavosť a usilovnosť!